       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Tlačová konferencia - 15. 4. 2003 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Tlačové konferencie prezidenta SR 15. apríla 2003 Formát: mp3 Veľkosť: 2,76 MB Otázka: TA 3 - Aneta Petrovičová: Pán prezident, čo hovoríte na kritiku, že táto ratifikácia na Slovensku skončila príliš skoro vzhľadom na to, že ostatné členské krajiny okrem dvoch, túto listinu ešte neratifikovali? A druhá otázka, ak sa iniciátorom petície o vstupe Slovenska do NATO podarí nazbierať potrebný počet podpisov, vyhlásite referendum? Rudolf Schuster: Myslím si, že takáto iniciatíva je prijateľná a dobrá. Vieme, že aj ostatné krajiny budú postupne svoje pristúpenie ratifikovať. Počas mojej návštevy v Kanade som sa poďakoval aj kanadskému premiérovi Jeanovi Chrétiénovi za ratifikáciu prístupových protokolov o rozšírení NATO, ktoré umožnia Slovensku plné členstvo v Aliancii. Aj prezident USA George Bush ma ubezpečil, že s našou ratifikáciou nebude problém. Je dobré, že to máme úspešne za sebou. Ak viac ako štyri pätiny poslancov schválilo našu Prístupovú listinu je to viac ako ústavná väčšina. Je to dobrý výsledok a ja ďakujem všetkým poslancom, ktorí za ňu hlasovali. Pokiaľ ide o referendum o NATO, môžem potvrdiť, že ak budú splnené podmienky na vypísanie referenda, ja ho vyhlásim. Ale myslím si, že už teraz, keď už je uznesenie v parlamente a viac ako štvorpätinovou väčšinou to v parlamente bolo schválené, mali by si to uvedomiť aj organizátori. Ale znovu opakujem, ak budú podmienky splnené, nemôžem tomu zabrániť. Uznesenie parlamentu však hovorí jednoznačne o našom prístupe k NATO. Otázka: OBRANA - Pavol Vitko: Pán prezident, do akej miery môže aj dnešný deň ovplyvniť naše pozície pri obnovovaní Iraku a pri oživení nášho obranného priemyslu? Rudolf Schuster: Myslím si, že treba rozdeliť naše postavenie. Ešte stále nie sme členmi NATO, takže pokiaľ ide o výrobu niektorých zbrojných systémov, alebo o vyvíjanie nových zbraní, to nechajme našim partnerom. Osobne som však presvedčený, že naše vedomosti využijú. Pokiaľ ide o obnovu Iraku, prezident USA George Bush povedal jasne, že pri obnove Iraku na Slovensko nezabudne. Otázka: TV - Markíza - Daniel Krajcer: Poprosil by som aj pána Hrušovského aj pána priemiéra, aby sa k tejto otázke vyjadrili. Pán prezident, vznikol šum pokiaľ ide o situovanie vojsk NATO na našom území, mohli by ste vysvetliť, ako ste to mysleli? Ďakujem. Rudolf Schuster: Šum vytvárajú väčšinou novinári. Keď sa nič nedeje tak si nejaký šum vymyslíte. V tomto prípade ste si vymysleli tento šum o rozmiestnení vojsk na území Slovenska. Dokonca som počul, že kvôli tomu ma prijal prezident G. Bush. Je to smiešne a je to zavádzajúce. Viete dobre, že pred vycestovaním do USA tu bol aj veľvyslanec USA Donald Weiser a na tlačovej konferencii sa jeden z Vašich kolegov pýtal, či sa uvažuje o rozmiestnení týchto vojsk. Jasne som povedal, že o tejto otázke by rozhodovala Národná rada SR i vláda SR. A ak to niekto otočil tak, že už tu prídu a ja som s tým súhlasil alebo dokonca, že je to moja iniciatíva, nepotrebuje to komentár. Pavol Hrušovský: Ja považujem tento deň naozaj za historický pre Slovensko a som veľmi rád, že pán prezident neodkladal podpis pod ratifikačnú listinu a dnes ju podpísal. Nebol to proces krátky, bol dlhodobý a od vzniku Slovenskej republiky sa všetky politické strany usilovali o to, aby sa Slovensko stalo plnoprávnym členom Aliancie, ktorá je dnes najdôveryhodnejšou, najsilnejšou a jedinou vojensko-politickou organizáciou, ktorá vie zabezpečiť mier na celom svete. Som presvedčený, že po plnoprávnom členstve našej krajiny v Severoatlantickej organizácii, Slovenská republika bude dôstojne a zodpovedne napĺňať obsah Washingtonskej zmluvy. Mikuláš Dzurinda: Myslím si, že slovenskí občania desaťročia túžili po tom, aby sme sa začlenili do tohto transatlantického bezpečnostného a ekonomického priestoru. Práve v týchto chvíľach sa toto želanie napĺňa. Napĺňa sa jeden z najvýznamnejších programových cieľov slovenskej reprezentácie, ktorú volili občania v roku 1998, ktorú viac menej potvrdili v parlamentných voľbách v roku 2002. Rozhodnutie, ktoré urobili ústavné orgány v tomto štáte - parlament, prezident i vláda SR znamenajú, že Slovenská republika urobila všetko pre to, aby sa Slovensko mohlo stať súčasťou Severoatlantickej organizácie. Je to rozhodnutie na desaťročia, na veľmi dlhú dobu, rozhodnutie, ktoré nám dáva šance sa na Slovensku rozvíjať v pokoji, v mieri a k prosperite. Otázka: STV - Ľuba Oravová: Ja mám otázku na všetkých troch pánov. Práve v súvislosti s referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie, kde je to kvórum až päťdesiatpercentné a v súvislosti s petičnou akciou, ktorá má neobmedzený čas na zbieranie podpisov, či si myslíte, že by bolo potrebné zmeniť v tejto súvislosti legislatívu ? Pavol Hrušovský: Ja si nemyslím, že by to bol v tejto chvíli správny krok. Ukázali by sme slabosť a teraz treba ukázať najmä entuziazmus, odvahu a vôľu a s dnes platným ústavným stavom zabezpečiť aj vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto akékoľvek špekulácie o zmene nášho ústavného stavu a o zmene inštitútu referenda v ňom považujem za špekulatívne. Rudolf Schuster: Myslím si, že nie je vhodná doba na tieto zmeny. O tom môžeme uvažovať v budúcnosti. Teraz treba zaktivizovať všetkých, aby ľudia prišli na referendum. Nemáme sa čoho obávať. Prieskumy sú jednoznačné. Treba však využiť ešte všetky možnosti na všetkých úrovniach - poslancov, vládu, parlament samozrejme i prezidenta a tiež primátorov a starostov. Veď volíme našu budúcnosť a ak by sme nemali obstáť pri takých vysokých prieskumoch podpory, bola by to veľká chyba. Verím, že aj Vy využijete všetky možnosti na to, aby občania prišli k referendovým urnám. Mikuláš Dzurinda: Dnes je neobyčajne významný deň pre celú našu krajinu, pre našu vlasť. Aj preto sme sa v spoločnom vyhlásení viackrát obrátili k občanom Slovenskej republiky, k našim spoluobčanom. Aby sme sa aj potešili, ale aby sme sa aj povzbudili. Nastáva chvíľa, aby jasne prehovoril občan, aby prehovoril nie kvôli vláde, nie kvôli opozícii, nie kvôli tej alebo onej politickej strane, ale aby prehovoril kvôli svojej budúcnosti, kvôli budúcim generáciám. Je našou veľkou zodpovednosťou, aby sme dnes nešpekulovali, ako si pomôcť zákonnou úpravou, ale aby sme išli priamo medzi ľudí. Aby sme navštevovali mestá, obce, dediny a aby sme získavali ľudí práve pre túto myšlienku. Nebudú rozhodovať o politike, o politickej strane, budeme rozhodovať sami o sebe. Aj ja sa chcem na Vás obrátiť, aby ste nám pomohli v tom slova zmysle, aby sme mali príležitosť čo najlepšie toto ľuďom tlmočiť. Budeme prítomní v odľahlých mestách a obciach, aby sme využili tú fantastickú šancu, ktorú nám referendum 16. a 17. mája ponúka a aby nás to referendum povzbudilo, bolo úspešné a definitívne potvrdilo naše členstvo aj v Európskej únii. Otázka: Televízia RAJ - Lujza Parizi: Pán premiér, mohli by ste zhodnotiť ako sa Vaša krajina pripravuje na vstup do Európskej únie napriek tomu, že teraz je historický moment pre vstup do NATO? Mikuláš Dzurinda: Otázka je veľmi komplexná. Pripravujeme sa po všetkých stránkach. Pripravujeme sa politicky, ale pripravujeme sa aj mnohými reformami, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby Slovensko bolo schopné konkurencie, aby sa efektívne začlenilo do Európskej únie. Štartujeme dôchodkovú reformu, štartujeme reformu daní, prijímame opatrenia, aby naše fabriky a podniky boli schopne konkurencie. Ale pripravujeme sa aj politicky. Vytvárame si celkom konkrétny názor, ako by mala vyzerať Európa, kde by mala začínať, kde by mala končiť, aké by mali byť inštitúcie Európskej únie, aké by mali byť kompetencie, ktoré bude spravovať európska úroveň a ktoré budú samozrejme zabezpečované na národnej úrovni. Myslím si, že tieto práce prebiehajú veľmi dobre a že Slovensko bude platným a plnohodnotným členom tejto únie. Spoločné vyhlásenie prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády SR k podpísaniu Prístupovej listiny SR k Severoatlantickej zmluve, Bratislava 15. apríla 2003 Podpísanie Prístupovej listiny Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve prezidentom SR Rudolfom Schusterom je záverečným krokom Slovenskej republiky, potrebným k definitívnemu začleneniu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Týmto historickým krokom bola do dôsledkov naplnená priorita doterajších vlád aj väčšinová vôľa občanov, vyjadrená ich podporou integračnému smerovaniu Slovenskej republiky. Zároveň sme pamätali na túžby generácií pred nami i šance generácií budúcich. Členským krajinám NATO sme tým dali jednoznačne najavo nielen voľbu garancií vlastnej bezpečnosti, ale aj odhodlanie prispievať ku kolektívnej obrane spojencov v aliancii a k obrane spoločne zdieľaných hodnôt. Členstvom v aliancii sa Slovenská republika stane spolutvorcom bezpečnejšieho sveta. Týmto krokom zároveň zavŕšime obdobie transformácie, ktoré nám v uplynulom desaťročí prinieslo i nepríjemnú no poučnú skúsenosť z medzinárodnej izolácie, aj satisfakciu za schopnosť vymaniť sa z nej a získať si dôstojné medzinárodné postavenie. O to sa podstatnou mierou zaslúžili najmä občania Slovenskej republiky. A je v ich rukách, či to tak bude dlhodobo. Preto prezident, Národná rada i vláda Slovenskej republiky v tomto historickom okamihu veria v zodpovednosť a spolupatričnosť občanov našej demokratickej krajiny. |
|||||||||||