Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Domáce prejavy - 8. 11. 2002

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Vystúpenie prezidenta Rudolfa Schustera na pietnom stretnutí pri príležitosti 10. výročia smrti Alexandra Dubčeka pri jeho hrobe v Slávičom údolí v Bratislave 8. novembra 2002

Vážené dámy a páni,

je pre mňa veľkou cťou, že môžem na tomto pietnom mieste vyjadriť svoju hlbokú úctu k vynikajúcej osobnosti novodobých dejín Slovenska – k pánovi Alexandrovi Dubčekovi.
Bol človekom, ktorý svojou odvahou a vierou v demokratické hodnoty prekročil hranice vtedajšieho Československa a stal sa politikom európskeho a svetového formátu.
Meno Alexandra Dubčeka bolo späté predovšetkým s Pražskou jarou 1968 a s pokusom reformovať socializmus. Tento citlivý, demokraticky založený človek pochopil, že socializmus sovietskeho typu devastuje životy ľudí a oberá ich o to najcennejšie – o slobodu.
Na to, aby sme dnes dokázali pochopiť význam jeho diela je potrebné uvedomiť si historické súvislosti konca 60-tych rokov, keď Sovietsky zväz bol na vrchole svojej moci a pevne ovládal svoje satelity. Iba veľmi odvážny a cieľavedomý človek mohol vtedy vysloviť myšlienku reformovania socializmu, nieto ešte zavádzať ju do praxe. Mnohí z nás si veľmi dobre pamätajú na nadšenie a eufóriu, ktorá na jar roku 1968 u nás zavládla.


Nadýchli sme sa slobody a pocítili sme nádej na demokratickejšiu budúcnosť. To všetko až do 21. augusta 1968 - do vpádu „spriatelených armád“, ktorý znamenal pre klíčiacu slobodu smrtiaci mráz.
Obdobie Pražskej jari napriek svojej krátkosti malo pre nás nesmierny význam. Ukázalo sa, že tvrdý socializmus je pre ľudí v Československu neprijateľný a že ľudia u nás neprestali túžiť po demokracii a slobode.
Mal som tú česť poznať pána Alexandra Dubčeka aj osobne. Veľa som si z našich stretnutí odniesol a na mnohé sa usilujem nadviazať vo svojej terajšej práci. Už 12. decembra 1989 ho Slovenská národná rada, ktorú som v tom čase viedol, navrhla za prezidenta ČSFR. História sa potom síce uberala iným smerom, Alexander Dubček sa však v roku 1989 plnohodnotne zaradil do politiky a stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia.
Ak chceme zhodnotiť politické a ľudské účinkovanie tohto veľkého Slováka, musíme sa hlboko skloniť nad celým jeho životom a veľkolepým dielom. Je mi ľúto, že ideály, pre ktoré žil a ktoré sa po novembri 1989 začali postupne napĺňať, nemohol kvôli náhlej a predčasnej smrti precítiť dlhšie, ďalej pre ne pracovať a zveľaďovať ich.
Aj dnes pri príležitosti 10. výročia smrti Alexandra Dubčeka si znovu uvedomujeme odkaz, ktorý nám zanechal a ktorý nás priamo vyzýva, aby sme nadviazali na jeho dielo a hľadali také východiská, ktoré budú smerovať k dôstojnému životu našich občanov. Iba tak môžeme zhmotniť ideály, pre ktoré Alexander Dubček žil a ktoré i dnes musíme napĺňať a chrániť.
Skláňam sa pred jeho pamiatkou a vyjadrujem presvedčenie, že pre náš národ navždy zostane jednou z najväčších historických osobností všetkých čias.