       |
 |
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 
  |
Individuálne milosti Úvodná stránka > Výkon ústavných právomocí > Milosti > Individuálne milosti I. Individuálne milosti
Z počtu 10 udelených milostí v roku 1999 išlo o: a/ odpustenie trestu v 6 prípadoch, z toho v 4 prípadoch o odpustenie trestu s podmienkou, v 1 prípade o odpustenie trestu vyhostenia, v 1 prípade o odpustenie peňažného trestu vo výmere 7000,- Sk; b/ zmiernenie trestu v 3 prípadoch z toho v 1 prípade o odpustenie zvyšku trestu, v 1 prípade o odpustenie zvyšku trestu pod podmienkou, v 1 prípade o odpustenie časti trestu; c/ nariadenie nepokračovať v trestnom stíhaní v 1 prípade. Komentár k roku 2000 Z počtu 16 udelených milostí v roku 2000 išlo o: a/ odpustenie trestu v 9 prípadoch, z toho v 2 prípadoch o odpustenie trestu pod podmienkou, v 2 prípadoch o odpustenie trestu s účinkom zahladenia odsúdenia, v 5 prípadoch bol odpustený trest vyhostenie, pričom 2 tresty vyhostenia boli odpustené s účinkom zahladenia odsúdenia; b/ zmiernenie trestu v 6 prípadoch z toho v 1 prípade o odpustenie zvyšku trestu, v 3 prípadoch o odpustenie zvyšku trestu pod podmienkou a v 2 prípadoch o odpustenie časti trestu; c/ nariadenie nepokračovať v trestnom stíhaní v 1 prípade. Prehľad udelených milostí v roku 2001 1. F. M., muž, ktorý spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky o d p u s t i l odsúdenému trest odňatia slobody pod podmienkami, že po dobu piatich rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin, bude riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči uvedeným deťom a podľa možností bude uhrádzať aj zaostalé výživné na tieto deti. 2., 3. F. N., muž a Š. N., žena, trestne stíhaným pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 217 písm. a/ Trestného zákona. Udelenie milosti navrhol generálny prokurátor Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident republiky zohľadnil vek oboch obvinených, doterajšiu bezúhonnosť a neobvyklé okolnosti spáchania trestného činu. Nariadil, aby sa v trestnom stíhaní proti obvineným nepokračovalo a toto bolo zastavené. 4. J. B., muž, ktorý spáchal trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky, s poukazom aj na splnenie podmienky článku VII písm. b/ amnestie zo 14. decembra 2000. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident republiky zohľadnil najmä zdravotný stav – ťažkú nevyliečiteľnú chorobu odsúdeného, ako aj menšiu závažnosť spáchaného trestného činu. Odpustil odsúdenému časť trestu vo výmere 6 mesiacov. 5. M. L., muž, ktorý spáchal trestné činy podľa §§ 124 ods. 1, 148 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, na peňažný trest vo výmere 5 000,- Kčs a na trest vyhostenia. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil skutočnosť, že odsúdený už uložený trest odňatia slobody, ako aj peňažný trest vykonal. Tiež zohľadnil aj skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynulo viac ako 23 rokov a preto odsúdenému odpustil trest vyhostenia s účinkom zahladenia odsúdenia. 6. P. B., muž, ktorý spáchal trestné činy podľa §§ 234 ods. 1, 247 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil najmä skutočnosť, že odsúdený trestné činy spáchal ako mladistvý a vo veku blízkom veku mladistvých, od spáchania trestnej činnosti už uplynulo viac ako 9 rokov a ide o odpustenie krátkeho zvyšku trestu. Tiež zohľadnil skutočnosť, že si založil rodinu a v posledných rokoch vedie riadny život. Odsúdenému odpustil zvyšok trestu s účinkom zahladenia odsúdenia. 7. J. S., muž, ktorý spáchal trestný čin podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil najmä doterajšiu bezúhonnosť odsúdeného, nepriaznivú sociálnu situáciu a dobré hodnotenie z pracoviska. Odpustil odsúdenému podmienečný trest odňatia slobody s účinkom zahladenia odsúdenia. 8. J. M., muž, ktorý spáchal trestný čin podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka nepodmienečne. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil skutočnosť, že odsúdený má päť maloletých detí, z ktorých dve sú od narodenia zdravotne veľmi ťažko postihnuté a vyžadujú zvýšenú zdravotnú i rodinnú starostlivosť. Tiež prihliadol na to, že od spáchania skutkov uplynulo viac ako sedem rokov a od tejto doby preukázal odsúdený nápravu, riadne pracuje a stará sa o rodinu. Prezident Slovenskej republiky mu odpustil uvedený trest pod podmienkou, že po dobu 3 (troch) rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 9. P. Š., muž, ktorý spáchal trestné činy podľa §§ 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, 235 ods. 1 a 238 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne. 10. K. Č., muž, ktorý spáchal trestné činy ako hore a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne. Udelenie milosti u obidvoch odsúdených navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil dovtedajšiu bezúhonnosť odsúdených, skutočnosť, že obidvaja sú blízki veku mladistvých, kladné hodnotenie z ústavu, kde si vykonávajú trest odňatia slobody, motív spáchania trestného činu, ako aj záruku spoločenského obhajcu za ich nápravu. Prezident Slovenskej republiky obidvom odsúdeným zmiernil uložené tresty odňatia slobody, z ktorých, každému osobitne, odpustil 1 (jeden) rok. 11. J. B., muž, ktorý spáchal trestný čin podľa §§ 110 a 124 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, nepodmienečne na trest prepadnutia veci a na trest vyhostenia. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil skutočnosť, že odsúdený už uložený trest odňatia slobody vykonal, prepadnutá vec pripadla štátu a od spáchania skutku uplynulo už 18 rokov. Prihliadnuc aj k tomu, aby odsúdený mohol navštevovať príbuzných v Slovenskej republike, odpustil mu trest vyhostenia s účinkom zahladenia odsúdenia. 12. K. K., žena, ktorá spáchala trestné činy podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Súčasne jej bol uložený trest zákazu činnosti na všetky druhy súkromného podnikania na dobu 5 (päť) rokov. Stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky bolo negatívne. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil dovtedajšiu bezúhonnosť odsúdenej, ako aj to, že od spáchania predmetného skutku, odkedy uplynulo viac ako desať rokov, sa odsúdená nedopustila žiadnej trestnej činnosti, ani priestupku. Odsúdená sa riadne stará a zabezpečuje výchovu svojich 6 maloletých detí, z ktorých najmladšie trpí častými ochoreniami a vyžaduje zo strany matky zvýšenú starostlivosť. Prezident Slovenskej republiky jej odpustil trest pod podmienkou, že po dobu 5 (päť) rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 13. M. G., žena, ktorá spáchala trestný čin podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov nepodmienečne. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky zohľadnil okolnosti prípadu a situáciu v akej sa nachádzajú jej dve deti, ako aj skutočnosť, že už vykonala takmer polovicu uloženého trestu. Prezident Slovenskej republiky odsúdenej zmiernil uložený trest odňatia slobody, z ktorého jej odpustil 1 (jeden) rok. 14. L. B., muž, občanovi Poľskej republiky, ktorý spáchal trestný čin špekulácie podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na peňažný trest 1 000,- Kčs, trest prepadnutia veci a na trest vyhostenia. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Trest odňatia slobody, ako aj peňažný trest odsúdený vykonal. Od spáchania skutku uplynulo už dvadsať rokov. Prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenému trest vyhostenia s účinkom zahladenia odsúdenia. 15. N. M., muž, občanovi Bulharskej republiky, ktorý spáchal trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného zákona a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka, na peňažný trest 5 000,- Kčs a na trest vyhostenia. Udelenie milosti navrhol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Trest odňatia slobody, ako aj peňažný trest odsúdený vykonal. Od spáchania skutku uplynulo viac ako 30 rokov. Prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenému trest vyhostenia s účinkom zahladenia odsúdenia. Prehľad udelených milostí v roku 2002 1. E. M., muž , občan Macedónska, ktorý bol odsúdený pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a na trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov vykonal v novembri 1997, trest vyhostenia mu zostal. Na Slovensku má družku a dve maloleté deti. Trest vyhostenia mu bráni stretávať sa s nimi. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní zohľadnil najmä záujem dvoch maloletých detí a odpustil odsúdenému trest vyhostenia. 2. J. P., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov. Súčasne mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek obchodnú živnosť na dobu 3 rokov. Prevažná časť uloženej skúšobnej doby odsúdenému už uplynula. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní zohľadnil najmä dosiahnutý stupeň nápravy odsúdeného počas siedmich rokov od spáchania skutku a odpustil mu podmienečný trest odňatia slobody s účinkom zahladenia odsúdenia. 3. D. F., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Od spáchania skutku uplynulo viac ako 8 rokov. Počas tejto doby došlo v živote odsúdeného k zásadným zmenám, ktoré prispeli k jeho náprave a je predpoklad, že účel trestu bude naplnený aj pri podmienečnom udelení milosti. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a odpustil odsúdenému trest odňatia slobody pod podmienkou, že po dobu piatich rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 4. M. H., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. O milosť požiadali rodičia odsúdeného. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní vzal do úvahy najmä okolnosti, ktoré viedli odsúdeného k spáchaniu trestnej činnosti, ako aj dosiahnutý stupeň nápravy v priebehu doterajšej skúšobnej doby a odpustil odsúdenému podmienečný trest odňatia slobody s účinkom zahladenia odsúdenia. 5. E. Ď., žena, ktorá bola odsúdená pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. O milosť požiadali rodičia odsúdenej, ktorí uvádzajú, že dcéra spáchala trestný čin neuvedomujúc si jeho následky vo veľmi mladom veku, na spáchaní trestného skutku sa priamo na mieste osobne nepodieľala a konala pod vplyvom silnej citovej závislosti a nátlaku spolupáchateľa. Odsúdená je od roku 1998 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý podľa riaditeľa ústavu plní u nej svoj účel. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil predchádzajúcu bezúhonnosť, okolnosti spáchania trestného činu, mladý vek odsúdenej, skutočnosť, že poškodenej organizácii nevznikla takmer žiadna škoda, ako aj úprimnú ľútosť nad spáchaním trestného činu. Keďže z uloženého trestu vykonala už 4 roky a doterajší výkon trestu odňatia slobody plní u nej svoj účel je predpoklad, že k náprave odsúdenej postačí aj trest kratšieho trvania a preto prezident Slovenskej republiky zmiernil odsúdenej trest a z uloženého trestu odňatia slobody jej odpustil 2 roky. 6. S. P., muž , ktorý bol odsúdený pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Keďže 28 dní pred ukončením skúšobnej doby spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pre ktorý mu bola uložená pokuta 300,- Sk, súd rozhodol, že podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná. Zo stanoviska obecného úradu v mieste bydliska vyplýva, že odsúdený žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, riadne pracuje a v mieste bydliska má dobrú povesť. Obecný úrad odporúča udelenie milosti. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky tiež odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil predchádzajúcu bezúhonnosť, okolnosti spáchania trestného činu a priestupku, ako aj kladné stanovisko obecného úradu k povesti odsúdeného. Keďže v priebehu štrnástich mesiacov skúšobnej doby odsúdený preukázal, že je schopný nápravy, je predpoklad, že účel trestu odňatia slobody sa dosiahne aj bez jeho výkonu a preto prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený. 7. K. L., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 26 mesiacov. Keďže v skúšobnej dobe spáchal trestný čin krádeže spolupáchateľstvom, pre ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, súd rozhodol, že podmienečne odložený trest vykoná. Na uložený trest vo výmere 6 mesiacov sa vzťahovala amnestia prezidenta Slovenskej republiky zo 14.12.2000. Do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka nenastúpil, pretože mu bol súdom zo zdravotných dôvodov povolený odklad nástupu výkonu trestu, a podal si žiadosť o milosť. Pre zhoršený zdravotný stav bol v roku 2001 preradený do úplnej invalidity. Je ženatý, má dve maloleté deti. Minister spravodlivosti neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä zlý zdravotný stav odsúdeného, záujem dvoch maloletých detí, skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 7 rokov a odpustil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 rok pod podmienkou, že po dobu 3 rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 8. J. K., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, trestný čin porušovania služobných povinností podľa § 288a ods. 2 Trestného zákona a trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, peňažný trest vo výmere 50 000,- Sk a trest straty vojenskej hodnosti. Po vykonaní viac ako polovice trestu odňatia slobody bol z výkonu trestu podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Po uplynutí časti skúšobnej doby požiadal o milosť. Minister spravodlivosti odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä predchádzajúcu bezúhonnosť odsúdeného, skutočnosť, že vykonal viac ako polovicu uloženého trestu odňatia slobody, od prepustenia z väzby žije riadnym životom, ako aj to, že uložený peňažný trest zaplatil. Prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenému zvyšok trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, s účinkom zahladenia celého odsúdenia. 9. E. G., žena, ktorá bola odsúdená pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov. Trestného činu v doprave sa dopustila po tridsiatichšiestich rokoch vodičskej praxe, počas ktorých sa prejavila ako disciplinovaná vodička. Napriek dôchodkovému veku vykonáva vysoko kvalifikovanú a spoločensky prospešnú prácu, ku ktorej však nevyhnutne potrebuje vodičské oprávnenie. Tieto údaje potvrdil a k udeleniu milosti zaujal kladné stanovisko starosta obce, kde odsúdená pracuje. Minister spravodlivosti udelenie milosti neodporučil, vzhľadom na vek odsúdenej. Po zadovážení si odborného stanoviska o zdravotnej spôsobilosti odsúdenej na vedenie motorového vozidla a vzhľadom na predchádzajúcu bezúhonnosť, prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenej zvyšok trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na podmienečne uložený trest odňatia slobody sa rozhodnutie o udelení milosti nevzťahuje. 10. L. M., muž, poľský štátny príslušník, ktorý bol v roku 1986 odsúdený pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 124 ods. 1 Trestného zákona a iné na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, trest prepadnutia veci a na trest vyhostenia. Po odpykaní trestu bol v roku 1986 vyhostený do PĽR. Odvtedy vedie riadny život, má dve malé deti. Na území Slovenskej republiky mu žijú dve sestry, ktoré pre trest vyhostenia nemôže navštevovať. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky vzhľadom na záujmy rodiny, ako aj skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo viac ako 16 rokov, počas ktorých viedol riadny život, odpustil odsúdenému trest vyhostenia. 11. J. M., muž, ktorý bol odsúdený pre pokus trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 8 ods. 1, § 124 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a na peňažný trest vo výmere 10 000,- Sk, ktorý zaplatil. Prvostupňový súd uložil odsúdenému podmienečný trest vo výmere 15 mesiacov. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky neodporučil udelenie milosti. Do výkonu trestu odsúdený doposiaľ nenastúpil, najmä vzhľadom pre zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého bol viackrát hospitalizovaný. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä okolnosti prípadu, predchádzajúcu bezúhonnosť, dobrú povesť v mieste bydliska, zlý zdravotný stav, ako aj skutočnosť, že trestným činom fakticky nedošlo k žiadnej škode a uložený peňažný trest odsúdený zaplatil. Keďže od spáchania skutku uplynulo takmer 6 rokov, počas ktorých viedol riadny život je predpoklad, že účel trestu odňatia slobody sa dosiahne aj bez jeho výkonu. Prezident Slovenskej republiky odpustil odsúdenému trest odňatia slobody pod podmienkou, že po dobu 5 rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 12. J. F., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov. Keďže v skúšobnej dobe spáchal ďalší trestný čin, pre ktorý bol odsúdený na podmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, súd vyslovil, že predtým uložený 7 mesačný podmienečný trest vykoná. Predchádzajúce žiadosti o milosť odsúdeného boli zamietnuté. Keďže medzitým došlo k podstatnej zmene tým, že v trestnej veci, v dôsledku ktorej mal odsúdený vykonať 7 mesačný trest odňatia slobody, súd vyslovil, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, prezident Slovenskej republiky sa stotožnil s odporúčajúcim stanoviskom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a odpustil mu trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov pod podmienkou, že počas 3 rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. Pri rozhodovaní o žiadosti o milosť prezident Slovenskej republiky prihliadol tiež na zlý zdravotný stav a vek odsúdeného. 13. Ľ. J., muž, ktorý bol odsúdený v roku 1994 pre trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka. Z výkonu trestu, z ktorého vykonal takmer štyri roky bol podmienečne prepustený. Keďže v skúšobnej dobe spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona súd vyslovil, že zvyšok trestu z predchádzajúceho odsúdenia vykoná. V žiadosti o milosť odsúdený poukázal na to, že po podmienečnom prepustení, nemal trvalý príjem, čím mu vznikol dlh na výživnom. Pokiaľ mal zamestnanie, výživné platil a v súčasnosti má zaostalé výživné vyrovnané. V prípade, že nastúpi výkon zvyšku trestu odňatia slobody, hrozí dôvodná obava, že deti nedostanú opäť, nie jeho vinou, výživné. Žije s družkou a jej dvoma deťmi, o ktoré sa spoločne starajú. Preto prosí o šancu začať žiť riadnym rodinným životom. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä záujem maloletých detí, nápravu odsúdeného ako aj skutočnosť, že zvyšok trestu, ktorý by mal odpykať bol uložený za trestný čin spáchaný ešte v roku 1994 a je u neho predpoklad, že účel trestu odňatia slobody sa dosiahne aj bez jeho výkonu. 14. S. A. M. , muž, ukrajinský štátny príslušník. Bol odsúdený v roku 1998 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na trest prepadnutia veci a na trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Podstata skutku spočívala v tom, že si bez povolenia zadovážil 2 ks ručných granátov a tieto určitú dobu prechovával. Žiadosť o milosť podala matka odsúdeného, ktorá s ním v roku 1989, ešte ako s maloletým, prišla z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky. Matka je občiankou Slovenskej republiky a až do vyhostenia syna žili spolu. Syn jej súčasne pomáhal v starostlivosti o mladšieho súrodenca, keďže sama je vážne chorá a jej zdravotný stav vyžaduje pomoc druhej osoby. Po vyhostení sa však syn dostal do bezvýchodiskovej situácie, pretože na Ukrajine nezískal prácu, bývanie a hrozí mu, že sa z neho stane bezdomovec. Jeho najbližšia rodina žije na Slovensku. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil odpustiť odsúdenému trest vyhostenia. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil rodinné pomery odsúdeného, skutočnosť, že matka je občiankou Slovenskej republiky a preto v záujme zlúčenia rodiny odpustil odsúdenému trest vyhostenia. Prehľad udelených milostí v roku 2003 1. A. B., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky. Podstata skutku spočívala v tom, že svojím motorovým vozidlom prechádzal z pravého jazdného pruhu vozovky do ľavého pomerne nízkou rýchlosťou, čím vytvoril kritickú nehodovú situáciu pre vozidlo idúce v ľavom jazdnom pruhu podstatne vyššou rýchlosťou, ktoré potom narazilo do zadnej časti jeho vozidla. Na druhej strane ale, ako vyplýva zo znaleckého posudku, je možné pripustiť skutočnosť, že ak by vodič druhého motorového vozidla v okamihu, keď vozidlo idúce pred ním prechádzalo do ľavého jazdného pruhu začal brzdiť, k zrážke s týmto vozidlom by pravdepodobne nedošlo. Na následok dopravnej nehody zomrela manželka odsúdeného a syn utrpel zranenia. V žiadosti o milosť odsúdený uvádza, že okrem straty manželky, mu hrozí aj strata zamestnania, keďže k výkonu svojho povolania potrebuje každodenne motorové vozidlo. Sám pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, nepamätal si okolnosti prípadu a preto nevedel dokázať svoju nevinu. Vodičské oprávnenie vlastní od roku 1970 a až do posudzovaného prípadu nezapríčinil vážnejší priestupok v doprave. Zostal sám so synom a strata zamestnania by bola pre nich ďalšou tragédiou. Minister spravodlivosti, vzhľadom na nenapraviteľný následok – smrť spolujazdkyne, neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil okrem dôvodov uvádzaných odsúdeným skutočnosť, že podľa znaleckého posudku išlo o špecifický charakter dopravnej nehody, na strane odsúdeného bez požitia alkoholu. Odsúdený je zamestnávateľom, u ktorého pracuje nepretržite od roku 1988, ako aj z miesta bydliska, hodnotený veľmi kladne. Vzhľadom aj na rodinné pomery, odpustil odsúdenému podmienečne odložený trest odňatia slobody a zvyšok trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. 2. M. K., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin zavlečenia do cudziny spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 233 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v dĺžke 3 roky. Menovaný väzbou odpykal už takmer jednu tretinu trestu, v súčasnosti je na slobode a z rodinných dôvodov má súdom povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody. Podstata skutku spočívala v tom, že so spolupáchateľom prinútili poškodeného pod hrozbou fyzického násilia nasadnúť do osobného motorového vozidla a proti jeho vôli ho vyviezli cca 20 km za hranice Slovenskej republiky. Odsúdený konal na požiadanie známej, ktorú poškodený aj s dcérou fyzicky napádal a nechcel sa dobrovoľne odsťahovať z jej bytu. V žiadosti o milosť odsúdený uvádza, že mu zomrela manželka a sám sa stará o štyri deti, ktoré mu boli zverené do opatery súdom. Nastúpenie zvyšku trestu odňatia slobody by jeho ťaživú situáciu ešte zhoršilo. Preto prosí o podmienečnú milosť s určením prísnych podmienok, splnením ktorých chce preukázať, že si dobrodenie v podobe odpustenia zvyšku trestu zaslúži. Pravdivosť údajov potvrdzuje odbor sociálnych vecí okresného úradu z miesta bydliska. V jeho stanovisku sa uvádza, že odsúdený sa o deti riadne stará, aktívne spolupracuje so školou a deti sú na neho veľmi citovo naviazané. V prípade nástupu zvyšku trestu by sa o ne nemal kto postarať. Minister spravodlivosti z hľadiska generálnej prevencie neodporúča udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä ťaživú rodinnú situáciu odsúdeného, skutočnosť, že predtým súdne trestaný nebol, v mieste bydliska má dobrú povesť, nevedie sa proti nemu žiadne trestné stíhanie. Keďže väzbou vykonal takmer tretinu trestu odňatia slobody a v súčasnosti žije riadnym životom, je predpoklad, že na jeho prevýchovu nie je ďalej nutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Preto v záujme výchovy a opatery štyroch detí odpustil odsúdenému zvyšok trestu odňatia slobody pod podmienkou, že po dobu troch rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 3. I.B., mužovi, ukrajinskému štátnemu príslušníkovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin opilstva podľa § 20la ods. l Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka nepodmienečne a na trest vyhostenia. Trestného skutku sa dopustil ešte v roku l992 v stave opitosti, kedy boli úplne vylúčené jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a založil požiar. Vykonal celý trest odňatia slobody a po jeho ukončení bol vyhostený. Na Slovensku má manželku a maloleté dieťa. Trest vyhostenia mu však bráni v tom, aby mohli spolu žiť v usporiadanej rodine. Preto žiadal o odpustenie trestu vyhostenia. K žiadosti sa pripojila aj manželka odsúdeného, s ktorou okrem spoločnej dcéry vychovávali aj jej syna z prvého manželstva, s ktorým si odsúdený veľmi dobre rozumel. Minister spravodlivosti odporučil udelenie milosti. Prezident SR pri rozhodovaní o žiadosti zohľadnil najmä záujem zlúčenia rodiny a riadnej výchovy dvoch maloletých detí. Keďže odsúdený skutok, ktorý spáchal pred viac ako l0 rokmi v stave nepríčetnosti oľutoval, uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka vykonal a odvtedy žije riadnym životom, prezident SR rozhodol odpustiť odsúdenému I.B. trest vyhostenia. 4. J.M., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. l, ods.2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere l rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na l rok. Odsúdený zapríčinil zrážku vozidiel, na následky ktorej podľahol jeho brat. Podľa znaleckého posudku jeho vina spočívala z nesprávneho vyhodnotenia rýchlosti jazdy vozidla prichádzajúceho po hlavnej ceste, ktorého vodič však mohol zabrániť zrážke, ak by sa vozidlo pohybovalo nižšou rýchlosťou. V žiadosti o milosť odsúdený uvádza, že dopravná nehoda sa hlboko dotkla celej jeho rodiny a za svoju chybu bude potrestaný na celý život, keďže zavinil smrť svojho brata. V dôsledku trestu zákazu činnosti mu však hrozí aj strata zamestnania, čím príde jeho rodina s maloletým dieťaťom o jediný zdroj príjmov. K žiadosti o milosť sa pripojili aj rodičia, ktorí po strate jedného syna, majú strach o budúcnosť druhého, keďže mu už oni, ako dôchodcovia, nemôžu vypomôcť. O milosť pre odsúdeného prosia aj dvaja účastníci dopravnej nehody, ktorí pri nej utrpeli ľahšie zranenia. Minister spravodlivosti, vzhľadom na nenapraviteľný následok, neodporučil udelenie milosti. Prezident SR zohľadnil, že v osobe odsúdeného ide o predtým bezúhonnú osobu, zamestnávateľom aj z miesta bydliska kladne hodnotenú, bez predchádzajúcich priestupkov v doprave. Požitie alkoholu zistené nebolo. Vzhľadom na nepriaznivé rodinné pomery, okolnosti prípadu, ako aj osobu páchateľa je predpoklad, že na jeho nápravu nie je potrebné pôsobiť ďalším výkonom trestu zákazu činnosti a preto odpustil odsúdenému jeho zvyšok. 5., 6., M. T. P., muž a M. P., žena, manželia, ktorí boli odsúdení pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. l Trestného zákona. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podstata skutku spočívala v tom, že sa ubytovali v hoteli, hoci vedeli, že nemajú finančné prostriedky na úhradu ubytovacích služieb a bez zaplatenia hotel opustili, čím spôsobili majiteľom škodu 11.024,- Sk. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykonali. V žiadosti o milosť prosili o zahladenie odsúdenia, pretože uvedené odsúdenie sa im vykazuje v registri trestov, v dôsledku čoho si nemôžu nájsť prácu a obidvaja žijú iba z dávky sociálnej pomoci, ktorá pre obidvoch predstavuje sumu 3 220,- Sk. Zákonom stanovená doba na zahladenie odsúdenia súdom uplynie až v roku 2005. Minister spravodlivosti udelenie milosti neodporučil. Prezident Slovenskej republiky pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnil vážnu sociálnu situáciu odsúdených, skutočnosť, že išlo o trestný čin menšej spoločenskej závažnosti, za ktorý boli prísne potrestaní nepodmienečným trestom, ktorý aj vykonali. Obidvaja sú evidovaní na úrade práce a majú snahu sa zamestnať. Manžel má prísľub prijatia do zamestnania v prípade ak bude mať zahladené odsúdenie. Vzhľadom na okolnosti prípadu a v snahe pomôcť manželom dostať sa z hmotnej núdze, prezident Slovenskej republiky zahladil ich odsúdenie. 7. M. B. muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 2l3 ods. l,3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. V priebehu skúšobnej doby súd zistil, že odsúdený v stanovenej lehote nesplnil podmienku danú mu súdom a rozhodol, že podmienečne odložený trest vykoná. Súd tak rozhodol, hoci sa bývalí manželia dohodli na vzájomnej kompenzácii. Odsúdený požiadal o milosť krátko pred nástupom výkonu trestu, najmä z dôvodu starostlivosti o syna, s ktorým žije a ktorý mu je zverený súdom do opatery. So synom má vynikajúci vzťah. Jeho odsúdenie je dôsledkom rozvratu manželstva, napriek tomu sa zameškané výživné snažil riešiť dohodou, čo potvrdila aj bývalá manželka. Minister spravodlivosti udelenie milosti neodporučil. Prezident Slovenskej republiky pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnil neobvyklosť okolností prípadu, ktoré nemohol zohľadniť súd pri rozhodovaní o treste z hľadiska kompenzácie dlžného výživného, ako aj skutočnosť, že odsúdený sa prejavil ako starostlivý otec, ktorému bol syn zverený do opatery . Keďže odsúdený už vykonal viac ako polovicu uloženého trestu odňatia slobody, bol mu odpustený jeho zvyšok s účinkom zahladenia odsúdenia. 8. I. K., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. l, 2 Trestného zákona na podmienečný trest vo výmere l rok so skúšobnou dobou na 3 roky a na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 2 roky. Podstata skutku spočívala v tom, že odsúdený nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a narazil do odstaveného nákladného motorového vozidla, v dôsledku čoho jeho manželka ako spolujazdkyňa utrpela zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla. U vodiča nebolo zistené požitie alkoholu. Odsúdený je živiteľom piatich maloletých detí, ktoré stratili matku a celá starostlivosť o rodinu ostala na odsúdenom. V dôsledku uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá prišiel o prácu. Aby mohol uživiť rodinu, rozhodol sa založiť vlastnú firmu a pokračovať v tom, čo robil. Keďže ide o obchodnú činnosť, bez vodičského oprávnenia to nie je možné. V záujme svojich detí žiadal o odpustenie zvyšku trestu zákazu činnosti. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri posudzovaní žiadosti o milosť prihliadal najmä na záujem piatich detí, o ktoré sa odsúdený stará a je jediným živiteľom rodiny. Tiež zohľadnil skutočnosť, že predtým žil riadnym životom, súdne trestaný nebol, v mieste bydliska požíval dobrú povesť a tiež zo strany zamestnávateľa bol kladne hodnotený. Odpustil preto odsúdenému z v y š o k trestu zákazu činnosti. Na podmienečne uložený trest odňatia slobody sa milosť nevzťahuje. 9. M. S., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. l písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne. Podstata skutku, ktorý bol spáchaný v roku 1992 spočívala v tom, že so spolupáchateľom odcudzili nákladné motorové vozidlo, ktoré si chcel spolupáchateľ ponechať pre svoju potrebu. Spôsobená škoda na vozidle bola cca 16 000,- Sk. Po nájdení vozidla políciou bolo toto vrátené majiteľovi a škoda uhradená, avšak odsúdený sa vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v cudzine. V zahraničí si našiel pracovné uplatnenie, avšak odlúčenie od rodiny veľmi ťažko znáša. Najviac ho trápi zdravotný stav jeho matky, ktorá v dôsledku jeho neuváženého konania vážne ochorela. Svoj čin úprimne oľutoval a prosí o podmienečné udelenie milosti. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri posudzovaní žiadosti o milosť bral do úvahy skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo viac ako l0 rokov, na odsúdeného sa hľadí ako na netrestaného, svoj čin úprimne oľutoval. S prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku možno dôvodne očakávať, že na jeho nápravu a prevýchovu bude v súčasnosti postačujúci aj podmienečný trest odňatia slobody a preto mu odpustil trest pod podmienkou, že po dobu 5 rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 10. Š. Š., muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § l7l ods. l písm. c/ Trestného zákona na peňažný trest vo výmere l5 000,- Sk a súčasne aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu l8 mesiacov. Podstata skutku spočívala v tom, že porušil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený v súvislosti s dopravným priestupkom. Priestupok nebol spáchaný pod vplyvom alkoholu, ani nedošlo k zraneniu osôb. Vznikla iba hmotná škoda, ktorá bola poškodenej strane uhradená. V dôsledku uloženého trestu zákazu činnosti však odsúdený nemôže vykonávať dovtedajšiu prácu, pretože je spojená s každodenným vedením motorového vozidla, preto žiada o odpustenie zvyšku trestu zákazu činnosti. K žiadosti o milosť sa pripája aj zamestnávateľ a chorý otec odsúdeného, ktorý poukazuje na nepriaznivú sociálnu situáciu rodiny. Prezident Slovenskej republiky pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu rodiny, záruku zamestnávateľa, ktorým je hodnotený veľmi kladne, ako aj kladný posudok z miesta bydliska. Vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, odpustil odsúdenému zvyšok trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, pričom na uložený peňažný trest sa milosť nevzťahuje. 11. R. K., mužovi, štátnemu príslušníkovi Srbska, ktorý bol odsúdený pre pokus trestného činu krádeže podľa § 8 ods. 1, § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona, pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Podstata skutku spočívala v tom, že nerešpektoval zákaz pobytu na území Slovenskej republiky a na základe falošných dokladov sa opätovne vrátil na územie Slovenska, kde mal družku, v súčasnosti manželku a dve deti. Nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal, trest vyhostenia mu však bráni legálne žiť so svojou rodinou na území Slovenska. O milosť požiadala manželka odsúdeného, ktorá ako občianka Slovenskej republiky chce s manželom a deťmi žiť na území Slovenskej republiky v úplnej rodine. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti najmä s prihliadnutím na záujem Slovenskej republiky na riadnom fungovaní manželstiev a rodín s deťmi. Prezident Slovenskej republiky sa stotožnil so stanoviskom ministra spravodlivosti a odpustil odsúdenému trest vyhostenia. 12 I. S. muž, ktorý bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. l, ods.2 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu l rok. Podstata skutku spočívala v tom, že neoprávnene ťažil v lesnom poraste drevo v úmysle použiť ho ako palivo, čím spôsobil poškodenej organizácii škodu vo výške 7 857,- Sk. Ide o odsúdeného, ktorý sa prvýkrát dostal do rozporu so zákonom, je ženatý a otcom piatich maloletých detí vo veku od l do l4 rokov, manželka je bez pracovného pomeru a on je jediným živiteľom rodiny. V dôsledku predmetného odsúdenia mu hrozí strata zamestnania a tým nepriaznivé dôsledky pre celú rodinu. Spôsobenú škodu poškodenej organizácii v plnom rozsahu uhradil. Svoje konanie úprimne oľutoval a prosil prezidenta republiky o milosť. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky udelenie milosti neodporučil. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä záujem piatich maloletých detí, predchádzajúcu bezúhonnosť odsúdeného, ako aj skutočnosť, že spôsobenú škodu uhradil a odpustil mu podmienečne odložený 2 mesačný trest odňatia slobody s účinkom zahladenia odsúdenia. Prehľad udelených milostí v roku 2004 1. B. M., mužovi, občanovi SRN, ktorý bol odsúdený v roku 1986 pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a na trest vyhostenia z územia bývalej ČSSR. Podstata skutku spočívala v tom, že v roku 1985 z Rakúska do ČSSR nelegálne prevážal 129 ks digitálnych hodiniek, ktoré ukryl pred colnými orgánmi a vyhol sa zaplateniu colného poplatku v sume 11 600,- Kčs. Trest odňatia slobody vykonal v roku 1986, od tejto doby vedie usporiadaný život ako úspešný obchodník v SRN. Trest vyhostenia mu však bráni prísť na návštevu do Slovenskej republiky, kde žije matka jeho priateľky. Trest vyhostenia v čase jeho ukladania sa vzťahoval na celé územie bývalej ČSSR a v roku 2002 mu bol prezidentom Českej republiky odpustený s účinkom pre územie terajšej samostatnej Českej republiky. Keďže má záujem navštevovať aj rodinu v Slovenskej republike, požiadal prezidenta Slovenskej republiky o odpustenie trestu vyhostenia s účinkom aj pre Slovenskú republiku. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil odpustiť trest vyhostenia. Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody ešte v roku 1986, od spáchania skutku uplynulo 18 rokov a odvtedy vedie usporiadaný život, prezident Slovenskej republiky sa stotožnil so stanoviskom ministra spravodlivosti a odpustil odsúdenému trest vyhostenia. 2. Y. O., mužovi, občanovi Ukrajiny, ktorý bol odsúdený pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § l85 ods. l Trestného zákona na trest vyhostenia. Podstata skutku spočívala v tom, že bez povolenia zadovážil inému strelnú zbraň. Menovaný žil v spoločnej domácnosti so slovenskou občiankou, s ktorou má dve maloleté deti. Družka v žiadosti o milosť uvádza, že v prípade odpustenia trestu vyhostenia mu vie vytvoriť rodinné zázemie i podmienky pre zamestnanie. Ich cieľom je uzatvorenie manželstva a usporiadaný rodinný život na Slovensku, o ktorý odsúdený vždy prejavoval záujem. Do rozporu so zákonom sa dostal prvýkrát, predtým súdne trestaný nebol. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odporučil udelenie milosti. Vzhľadom na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o dve maloleté deti sa prezident Slovenskej republiky stotožnil s odporúčaním ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a odpustil odsúdenému trest vyhostenia. 3. L. S., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere l0 000,- Sk. Podstata skutku spočívala v tom, že zapríčinil dopravnú nehodu a zrazil chodkyňu, ktorá prechádzala vozovku mimo riadne vyznačeného priechodu pre chodcov. Chodkyňa utrpela ľahké zranenie. Odsúdený skutok ľutuje, poukazuje však aj na výrazné spoluzavinenie poškodenej, čo potvrdzuje aj rozhodnutie súdu. Pre neho, 68 ročného dôchodcu, nebude ľahké zaplatiť peňažný trest a hrozí mu vykonať náhradný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere l mesiac. Preto prosí o odpustenie trestu. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky neodporučil udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť zohľadnil najmä okolnosti prípadu, predchádzajúcu bezúhonnosť a nepriaznivú sociálnu situáciu odsúdeného. Odpustil mu peňažný trest vo výmere l0 000,- Sk. 4. L. Z., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § l48 ods. l, ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere l rok. Skutok sa stal ešte v roku l992. Časť trestu vykonal väzbou, zostávajúci zvyšok trestu nevykonal, keďže doteraz sa zdržiava v cudzine. Má 65 rokov a vážny zdravotný stav mu neumožňuje bez pomoci iných osôb zvládať každodenné životné potreby. Najmä pre veľmi vážny zdravotný stav žiada o udelenie milosti. Skutok, ktorý sa stal pred viac ako desiatimi rokmi veľmi ľutuje, zvyšok života chce dožiť vo svojej vlasti. V prípade nástupu zvyšku trestu má obavy, že zdravotný sa mu ešte zhorší a trest sa aj tak minie účinku. Minister spravodlivosti neodporučil udelenie milosti. Vzhľadom na vek a vážny zdravotný stav odsúdeného prezident Slovenskej republiky rozhodol o zmiernení trestu a odpustil odsúdenému zvyšok trestu pod podmienkou, že po dobu troch rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. 5. S. Č., mužovi, ktorý bol odsúdený pre trestný čin týrania zverenej osoby podľa § 2l5 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podstata skutku spočívala v tom, že odsúdený po požití alkoholických nápojov sa vulgárne správal a vyhrážal manželke a deťom, čo u nich vzbudzovalo dôvodnú obavu o ohrozenie ich psychického zdravia. Po viac ako štvorročnom období od spáchania skutku a po absolvovaní protialkoholickej liečby prišlo k výraznej zmene v správaní sa odsúdeného a rodinné pomery sa stabilizovali. O milosť požiadali opakovane manželka a deti odsúdeného, ktoré potvrdzujú výraznú zmenu v správaní sa otca. Všetky tri deti úspešne študujú na stredných školách. V prípade nástupu otca do výkonu trestu by bolo ich štúdium ohrozené, keďže je jediným živiteľom rodiny. Zamestnávateľ hodnotí odsúdeného kladne. Matka je nezamestnaná a vážne chorá. Vzhľadom na usporiadané rodinné pomery odporúča udelenie milosti aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Minister spravodlivosti udelenie milosti neodporučil, keďže považoval za postačujúce zmiernenie trestu druhostupňovým súdom. Po zvážení všetkých skutočností, doterajšej nápravy odsúdeného a zabezpečenie riadnej výchovy detí prezident SR odpustil odsúdenému trest odňatia slobody pod podmienkou, že po dobu 5 rokov odo dňa udelenie milosti nespácha úmyselný trestný čin. 6. J. N., žene, ktorá bola odsúdená pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. l Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Trestný skutok spáchala v dôsledku nezvládnutia závažnej psychickej situácie, do ktorej sa dostala tým, že po dlhú dobu bola vystavovaná neustálemu fyzickému a psychickému týraniu zo strany manžela. Okrem odsúdenej, žiadali o milosť aj matka a brat odsúdenej, ktorí potvrdzujú, že táto bola viac rokov zo strany manžela surovo a bezcitne tyranizovaná a s tromi maloletými deťmi prežívali doslova peklo. Žiaľ, okrem finančnej pomoci jej nevedeli inak pomôcť. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky udelenie milosti neodporučil. Prezident Slovenskej republiky pri rozhodovaní o žiadosti o milosť posudzoval najmä mimoriadne okolnosti prípadu a mimoriadne pomery páchateľky, ako aj starostlivosť a zabezpečenie výchovy troch maloletých detí. Odpustil odsúdenej trest odňatia slobody pod podmienkou, že po dobu 5 rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||