|
|
Domáce prejavy - 28. 8. 2003
Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR
Príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera pri príležitosti udeľovania štátnych vyznamenaní Bratislavský hrad, 28. augusta 2003
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení vyznamenaní, Excelencie, milé dámy a páni,
stalo sa peknou tradíciou, že pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky oceňujeme najvyššími štátnymi vyznamenaniami občanov, ktorí svojím životom a dielom výrazne prispeli k rozvoju a šíreniu dobrého mena našej vlasti. Zdôrazňujeme tým historický krok, akým bolo prijatie základu našej štátnosti - Ústavy SR, ako aj skutočnosť, že to, čo Slovensko doteraz dosiahlo je aj zásluha vynikajúcich osobností.
Je pre mňa cťou a zároveň potešením vyznamenania odovzdať. Nie je to udalosť každodenná, ani pre mňa, ani pre vás, vážení ocenení. Vzdávame tak hold vašej cieľavedomej a zmysluplnej práci. Patrí vám náš obdiv, úcta a vďaka za všetko, čo ste vo svojej oblasti dosiahli a čím ste prispeli k rozvoju našej vlasti. Život každého človeka je jedinečný a osud každého z nás závisí sčasti od okolností, na ktoré nemôžeme mať vplyv, ale z veľkej časti aj od toho, ako sa dokážeme postaviť k podnetom a výzvam. Predpokladám, že pre nikoho z vás, vážení vyznamenaní, nebol život iba idylickou prechádzkou. Teší ma, že ste silnými osobnosťami, ktoré dokázali naplniť svoj život hodnotným obsahom, ktorý je prínosom pre nás všetkých, pre celé naše Slovensko. Každý z vás ste vo svojej profesii dosiahli nemalé úspechy, stali ste sa uznávanými odborníkmi nielen doma, ale i vo svete. A to je pre našu krajinu najlepšia vizitka. Slovensko potrebuje múdrych a šikovných ľudí, tým si najväčšmi získa autoritu a vážnosť i medzi väčšími štátmi.
Podeľte sa so svojimi vedomosťami a umením, odovzdávajte ich najmä mladým ľuďom, ktorí majú dnes veľkú šancu presadiť sa vo svete. Bude to v prospech nás všetkých.
Moje slová vďaky a uznania patria aj tým, ktorí nemôžu byť dnes medzi nami, a ktorým najvyššie štátne vyznamenania boli udelené in memoriam. Sú to Ladislav Bielik, vynikajúci fotograf svetového mena, ktorý zahynul pri výkone svojho povolania.
Ďalej plukovník doktor Ján Paľo, ktorého život sa predčasne skončil pri výkone služby na ukrajinskej hranici, a pán Ondrej Varga, ktorý zahynul pri prenasledovaní páchateľa trestného činu. Skláňam sa nad dielom ich života a nad ich odvahou.
Vážení vyznamenaní, možno si pri svojej každodennej práci ani neuvedomujete, aké hodnoty tvoríte. Práca je pre vás poslaním a zmyslom života. Spoločenské uznanie a dôvera vo vlastné schopnosti obohacuje nielen vás, ale celú krajinu. A Slovenská republika je krajina, ktorá si zaslúži, aby sa výsledky práce a umu jej občanov už v blízkej budúcnosti zhodnotili a premietli do stabilnej, prosperujúcej a demokratickej spoločnosti v rámci zjednotenej Európy. Budúcnosť sa však odvíja aj z minulosti, z mnohých historických udalostí, ktoré predznamenali naše smerovanie. Jednou z týchto chvíľ bolo i prijatie Ústavy SR pred jedenástimi rokmi, po ktorom nasledovali ďalšie kroky, ako je vytvorenie samostatnej štátnosti či naše úspešné smerovanie do euroatlantických štruktúr. Ústava ako základný zákon štátu si vyžaduje, aby sme si ju ctili a dôsledne ju dodržiavali. Aby sme k nej pristupovali so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou, pretože určuje charakter krajiny. Budúcnosť nás všetkých však závisí najmä od ľudí, ktorí majú snahu rozvíjať našu krajinu, naše duchovné i materiálne bohatstvo. Ešte raz vám ďakujem za to, že ste sa stali príkladmi pre iných, že ste vytvorili hodnoty, ktoré sa stanú našim spoločným dedičstvom. Pomáhali vám v tom aj vaše rodiny, ktoré vám vytvárali potrebné zázemie na tvorivú prácu, preto by som chcel vysloviť svoju vďaku aj im. Na záver mi dovoľte ešte raz srdečne vám zablahoželať k udeleniu najvyšších štátnych vyznamenaní a zaželať vám veľa zdravia, tvorivosti a síl do ďalšej práce, ako aj mnoho šťastia a úspechov v súkromnom živote. S výsledkami vašej práce sa dnes určite nestretáme naposledy, ale budeme o vás ešte veľa počuť. V tom nech vás podnecuje aj dnešná milá slávnosť.
|
|