Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zasadaní Vedeckej rady SPU v Nitre pri príležitosti 60. výročia založenia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, 13. 9. 2012

Vaša Magnificencia, rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre,
Vaše Spektability,
ctená vedecká rada, 
vzácni hostia,
dámy a páni,
s potešením som prijal pozvanie na toto slávnostné zasadanie, aby som spolu s vami prežil jeho neopakovateľnú atmosféru, a zo srdca vám zablahoželal k jubileu – k 60. výročiu vašej alma mater. 

Slovenská poľnohospodárska univerzita, desaťročia známa ako vysoká škola poľnohospodárska, sídli celý svoj život v starobylej, históriou opradenej Pribinovej Nitre. Je preto priam príznačné, že mesto, považované za kolísku slovenského poľnohospodárstva, sa stalo sídlom školy, ktorej poslaním vždy bolo a je vzdelávať vysoko kvalifikovaných odborníkov pre kľúčovú oblasť ľudskej činnosti – zabezpečiť pre obyvateľstvo dostatok zdravých potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu, a usilovať o sebestačnosť krajiny v základných potravinách.

Históriu začala univerzita písať s možnosťou štúdia v dvoch študijných odboroch na dvoch fakultách. Rokmi postupne svoju ponuku štúdia rozširovala podľa aktuálnych spoločenských potrieb. No najmä v dôsledku prudkého rozvoja nových technológií, zavedenie ktorých si prax akútne vyžadovala. 

Systém vzdelávania na univerzite prešiel v posledných rokoch reštrukturalizáciou.
V dôsledku globalizačného procesu a zmeny geopolitických podmienok našej krajiny sa museli inovovať aj vzdelávacie programy. A to z pohľadu budúceho pôsobenia našich absolventov v praxi, teda nielen v podmienkach Slovenska, ale celého európskeho priestoru. 

Dnešnou realitou školy je vzdelávanie takmer 10 000 študentov ročne na šiestich fakultách. A síce v 41 programoch bakalárskeho, v 28 programoch inžinierskeho a v 21 programoch doktorandského štúdia.
Silnou stránkou SPU je dobrá spolupráca s množstvom zahraničných univerzít a vedeckovýskumných pracovísk, prepojenie pedagogického procesu s výskumnou činnosťou fakúlt, či spolupráca so zástupcami praxe, štátnych orgánov a samosprávy.

Jedným slovom, univerzita svoje strategické zámery úspešne napĺňa aj v dôslednom prepojení vzdelávania a požiadaviek praxe. Teda v tom, po čom dnes toľko voláme v záujme zvýšenia kvality vzdelávania. A tým aj zvýšenia reputácie a konkurencieschopnosti našich univerzít a vysokých škôl v európskom priestore.

Vážená vedecká rada,
je nespochybniteľné, že máme svoju perspektívu v Európe i  vo svete. Pravda, naša pozitívna perspektíva dnes závisí – od kvality vzdelávania a výchovy. Širšie, systémovo povedané: od vzdelanej spoločnosti, a od znalej a sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. A na tie dnes platí jednotná svetová miera – musia byť aj invenčné  a tvorivé. Nesmú sa uzatvárať.
Áno, musíme prijímať všetko dobré   a užitočné aj od iných. Pritom je tu naliehavá požiadavka nerezignovať na povinnosť udržania vlastnej identity a prosperity. 

Zodpovednosť za budúcnosť nášho štátu leží na pleciach všetkých, zvlášť najvyšších vzdelávacích inštitúcií. Je potešiteľné, že percento populácie, ktorá sa vysokoškolsky vzdeláva, rastie. Ale už dávno neplatí, že diplom je tým čarovným prútikom, ktorý automaticky otvára dvere k úspechu. Reálny život je neúprosný. Absolvent sa predovšetkým musí uplatniť na pracovnom trhu.
Musí si permanentne prehlbovať a dopĺňať aktuálne poznanie. Dnešný človek sa bez celoživotného vzdelávania vo svete nezaobíde! Aj na to musíme pripravovať našich mladých ľudí.

Vážené slávnostné auditórium,
položme si otázku: v akom stave sa dnes nachádza naše poľnohospodárstvo? Ak by sme ho nazvali neutešeným, budeme veľmi mierni. Osobne tento stav vnímam oko nešťastné obdobie agrorezortu.
V lepšom prípade ho pripisujeme naivite, v horšom úmyselnej deštrukcii pri uvoľňovaní slovenského trhu inonárodným firmám a nadnárodným korporáciám. Priamo povedané: slovenský agrárny sektor je ďaleko-ďaleko za stavom spred roka 1989. A to je boľavé poznanie.

Kto, a akou mierou participoval na poškodení verejného záujmu, to sa už asi nedozvieme.
Podstatné je, že vinou politického a osobného prospechárstva zainteresovaných, Slovensko nielen stratilo možnosť etablovať sa ako konkurencieschopný partner  na zahraničných trhoch, ale prišlo aj o svoju spoločenskú prestíž. Aj o schopnosť udržať si akceptovateľnú mieru nezamestnanosti. Slovensko sa stalo krajinou, ktorá v rozhodujúcich segmentoch spotrebných tovarov vykazuje závislosť od externých dodávok, porovnateľnú s krajinami rovníkovej Afriky.

V čase, keď množstvo krajín využíva na produkciu potravín doslova každý kúsoček poľnohospodárskej pôdy a prísne trestá jej prekvalifikovanie na iné ako agrárne využitie, na Slovensku jej za ostatných desať rokov rapídne ubudlo. 

Poskytovanie najbonitnejšej slovenskej pôdy v prospech budovania priemyselných parkov „na zelenej lúke“, s infraštruktúrou budovanou za peniaze našich daňových poplatníkov pre zahraničných investorov, je zahanbujúce.
Evokuje formu sofistikovane nastaveného nástroja pre korupčné správanie a z neho plynúci osobný prospech jednotlivcov. Nie je to žiadne strategické riešenie rozvoja ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku.

Kríza slovenského poľnohospodárstva má však podstatne hlbšiu dimenziu. Súvisí aj s otázkou priamych platieb a eurodotácií. A to „vďaka“ zle vyrokovaným podmienkam Slovenska v Bruseli.

Nezostáva nám nič iné, len dnešný nevyhovujúci stav zvrátiť. Musíme pomknúť konkurencieschopnosť v poľnohospodárskej  výrobe, zvýšiť podiel slovenských výrobkov na domácom trhu. Položiť väčší dôraz na kvalitu potravín, dovážaných do SR. A postupne zvyšovať zamestnanosť v rezorte. Predsa sme boli roky potravinovo sebestačnými a máme i v súčasnosti na to predpoklady. Len sa treba chytiť šance a správne ju využiť.

Ešte vždy je pred nami pomerne dosť nedokončených úloh a otvorených otázok. Aj pokiaľ ide o spoluprácu a rozvoj vzťahov  v Európskej únii, v strednej Európe, v rámci Vyšehradskej štvorky, či v bilaterálnych vzťahoch. Som presvedčený, že aj vy prispejete svojím dielom k tomu, aby sme vytvorili zo strednej Európy zónu pokoja, prosperity a stability.

Treba pripomenúť, že práve v dnešnom globálnom svete ten, kto intenzívne a systematicky nepracuje aj na sebe, nenapreduje, zajtra bude zaostávať.
Využime teda dnešné dobré postavenie Slovenska na zvýšenie materiálneho, ale hlavne duchovného bohatstva nášho štátu. Ak totiž budeme mať vzdelaných a morálnych občanov, budeme schopní prekonať nielen naše dnešné ťažkosti, ale čeliť aj prípadným budúcim krízam.

Sami najlepšie viete, že problémov na riešenie v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu máme stále viac než dosť. No ak chceme obstáť, musíme tradičné metódy podporiť novými formami a prístupmi.
Aj preto, že naše členstvo v EÚ je spojené nielen   s výhodami, ale aj so spoluzodpovednosťou za tvorbu spoločných európskych politík. Je pre nás dôležité, aby sme aj pri krátkodobých úlohách uvažovali v intenciách dlhodobých a strategických zámyslov.
Som presvedčený, že Slovenská poľnohospodárska univerzita je na dobrej ceste. Zachováva tradície a nebojí sa modernizácie   a adaptácie na nové významné úlohy vedy, vzdelávania a výchovy našej mladej generácie.

Mám na mysli programové, strategické a koncepčné smerovanie rozvoja vedomostnej spoločnosti Slovenska. Ide o nové formy    a prístupy k riešeniu naliehavých výskumných úloh. Musíme o sebe vedieť viacej ako vieme. To vyžaduje plnšie a zodpovednejšie nasadenie pedagogického a vedeckého potenciálu. Som presvedčený, že vaša univerzita v tejto ťažkej a prospešnej skúške obstojí.   Za doterajšiu prácu vám patrí moja úcta a vďaka.

Vážené slávnostné zhromaždenie, 
pri príležitosti 60-ročného jubilea vám všetkým želám veľa zdravia a úspechov v pracovnom aj osobnom živote. Pedagógom želám veľa dobrých študentov. Študentom, aby Slovenskú poľnohospodársku univerzitu vnímali nielen ako príležitosť, ale aj ako svoju skutočnú alma mater.