Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k vedúcim diplomatických zastúpení v SR pri príležitosti nového roka 2013, Bratislava, 15. 1. 2013

Vaša Excelencia apoštolský nuncius,
vážený pán podpredseda vlády,
excelencie,
dámy a páni,

diplomatickej komunite na Slovensku sa na Nový rok prihováram už po deviatykrát. Tento rok je však pre mňa výnimočnejší. Pred dvoma týždňami sme si pripomenuli 20. výročie vzniku zvrchovanej a nezávislej Slovenskej republiky. 20 rokov je vek dospelosti. S hrdosťou dnes konštatujem, že, i napriek vrtochom tohto veku, Slovensko je na prahu tretej dekády svojej novodobej štátnosti konsolidovaným a medzinárodne rešpektovaným štátom. Je tak aj vďaka tomu, že Slovenská republika bola zo strany medzinárodného spoločenstva akceptovaná už od prvých dní svojej existencie. I teraz, po 20 rokoch, ďakujem vládam Vašich krajín za rýchle uznanie a nadviazanie diplomatických stykov s našou krajinou.

Dominantou témou pri bilancovaní uplynulého roku i pri odhade budúceho vývoja na Slovensku, v regióne i Európe, je dlhová kríza. Slovensko vstupuje do piateho roku svojho členstva v eurozóne. Silné a stabilné euro je v našom vitálnom záujme. Naďalej chceme zostať v jadre európskej integrácie a aktívne prispievať do diskusie o jej budúcej podobe.

Vláda, ktorú som minulý rok vymenoval po predčasných voľbách, má predpoklady pre naplnenie týchto cieľov. Potvrdzuje to jej doterajší prístup ku kľúčovým otázkam európskej politiky. Veríme, že najhoršiu časť dlhovej krízy sa nám už prekonať podarilo. Slovenská ekonomika v roku 2012 síce mierne spomalila, avšak stále patríme v rámci Európskej únie do skupiny členských štátov s najvyšším rastom HDP. Prognózy tvrdia, že by to tak malo zostať aj v roku 2013. Na pôde Európskej únie pokračujeme v prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. V tomto roku sa to prejaví postupným dobudovaním bankovej únie v eurozóne. Ukazuje sa, že si budeme musieť zvyknúť na „viac Európy“ aj v oblastiach, v ktorých by sa nám to pred pár rokmi zdalo byť len ťažko predstaviteľné.

Pri ďalšom posilňovaní európskej integrácie však musíme postupovať veľmi uvážlivo. Musíme zohľadňovať nielen princípy spoločného záujmu a solidarity, ale aj princípy demokratickej legitimity a subsidiarity. Aj ony sú súčasťou ideového základu „zjednotenia európskych národov v ich rozmanitosti“.

Pri hľadaní východísk z dlhovej krízy nesmieme opomínať jej sociálny rozmer. Kvalitu života našich občanov nemožno hodnotiť výlučne cez prizmu vývoja makroekonomických ukazovateľov. Súčasná kríza má, okrem ekonomicko-finančného, aj morálny rozmer. Mám pocit, akoby sme práve túto skutočnosť stále prehliadali. Naďalej žijeme na dlh. Nielen fiškálny, ale aj morálny. Morálny dlh voči súčasným i budúcim generáciám. Kríza vytvára výnimočný priestor pre sebareflexiu v kontexte nášho minulého konania a najmä šancu na poučenie sa do budúcnosti.

Ako dôkladní pozorovatelia slovenského politického diania viete, že slovenská politická scéna týchto dní žije otázkou nevymenovania generálneho prokurátora. S mnohými z vás som o tejto téme v priebehu minulého roka hovoril. Viete, že moje nedávne rozhodnutie je len potvrdením môjho dôsledného dlhodobého a nemenného postoja k tejto záležitosti, ktorý vychádza z dikcie slovenskej ústavy i z rozhodnutia ústavného súdu. Terajšie politické útoky proti môjmu rozhodnutiu sú preto útokmi proti ústavnému súdu. Sú aj pokusom o nájdenie témy, ktorá odvráti pozornosť od zlyhaní politikov pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Sú aj pokusom o nájdenie chýbajúcej politickej agendy, ktorá by umožnila časti politického spektra verejne sa profilovať, keďže nemajú iné zmysluplnejšie vlastné politické či sociálno-ekonomické projekty. Moju úlohu v terajšej situácii vidím v upokojovaní vášní. Preto som vyzval k návratu k slušnej politickej komunikácii a k rešpektovaniu štandardných demokratických postupov a rozhodnutí ústavného súdu.

Excelencie, dámy a páni,

Slovensko je krajinou v srdci Európy. Nie je to len výstižné motto, ale predovšetkým dôležitá geopolitická skutočnosť. Dobré susedské vzťahy, vzájomný rešpekt a funkčná regionálna spolupráca v strednej Európe boli aj zostávajú kľúčovou prioritou našej zahraničnej politiky. Pokoj, stabilita a spolupráca v strednej Európe sú v súčasnom, krízou ovplyvnenom období, dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

V uplynulom roku som sa usiloval, aby vzťahy s našimi susedmi boli čo najlepšie, aby z nich mohli profitovať naši podnikatelia, zamestnanci, študenti a široká verejnosť. O niekoľko týždňov chcem tento ústretový a moderný európsky prístup k vzťahom s krajinami regiónu potvrdiť aj oficiálnou návštevou v Maďarsku.

Slovensko bolo v roku 2012 aj naďalej zostáva výrazne zaangažované voči svojmu južnému a východnému susedstvu. Stabilita, prosperita a európska budúcnosť týchto krajín naďalej ostáva našou prioritou. Chceme našim partnerom, stojacim zatiaľ pred bránami Európskej únie, naďalej aktívne pomáhať v ich transformačnom a integračnom úsilí. Chceme sa s nimi deliť o naše 20-ročné skúsenosti.

Veľmi dôležitej téme – pokrízovej obnove nášho regiónu a kontinentu, bude venovaný 18. summit prezidentov krajín strednej a východnej Európy. Organizujeme ho v Bratislave 12.–13. júna tohto roku. Pozval som hlavy 20 európskych štátov. Ambíciou tohto summitu je vygenerovať politické impulzy pre exekutívy zúčastnených krajín v ich úsilí o naštartovanie hospodárskeho rastu, zvýšenie konkurencieschopnosti a posilnenie sociálnej kohézie. Pozitívne sa chceme zviditeľniť aj prostredníctvom aktivít nášho druhého najväčšieho mesta – Košíc. Tie sa, ako vôbec prvé mesto v histórii Slovenska, spolu s Marseille stávajú Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2013. Je to zároveň ďalší dobrý dôvod pre turistov a podnikateľov z krajín, ktoré u nás zastupujete, na návštevu Slovenska.

Excelencie, vážení prítomní,

pevné ukotvenie Slovenska v transatlantickom hodnotovom a bezpečnostnom systéme a spojenectvo s USA sú základnými predpokladmi garantovania bezpečnosti územia, infraštruktúry a obyvateľov našej krajiny. Slovensko chce naďalej zostať predvídateľným, spoľahlivým a angažovaným spojencom. Potvrdil som to aj na minuloročnom summite NATO v Chicagu. Som rád, že s takýmto hodnotením Slovenska sa v rozhovore so mnou v rámci summitu stotožnil prezident USA i ďalší vrcholní predstavitelia Aliancie a jej členských štátov. Dobre poznáte náš konkrétny vklad do bezpečnostných misií NATO i OSN – najvýraznejší je v Afganistane. Tu zároveň chcem zdôrazniť, že OSN naďalej považujeme za kľúčovú platformu pre globálnu bezpečnosť. Iba ona poskytuje medzinárodno-právnu bázu pre konanie v globálnom rámci i pre vypočutie si hlasu Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

Ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republiky si veľmi dobre uvedomujem náročnosť efektívneho skĺbenia našich aliančných záväzkov vo výdavkovej oblasti s tvrdou realitou konsolidácie verejných financií. Schválený rozpočet verejných financií Slovenskej republiky na rok 2013 vytvára prvé predpoklady pre obrátenie doterajšieho negatívneho trendu.

Súčasťou nášho stabilného bezpečnostného prostredia sú aj dobré vzťahy Slovenska s jeho východnými susedmi – predovšetkým s Ukrajinou a Ruskom. Sú to naši dôležití energetickí a obchodní partneri. V súčasnosti sa už žiadny globálny bezpečnostný ani politický koncept nezaobíde bez uvedomenia si úlohy štátov z tzv. skupín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) a VISTA (Vietnam, Indonézia, Južná Afrika, Turecko, Argentína). Preto chceme posilňovať dialóg a spoluprácu s týmito zoskupeniami, lebo sú významným motorom globálneho ekonomického rastu.

Aktívna ekonomická diplomacia je nevyhnutná pre veľmi otvorenú ekonomiku akou je Slovensko. Do svojich zahranično-politických aktivít systematicky zapájam početnú skupinu podnikateľov. Podarilo sa úspešne zrealizovať sériu kvalitne obsadených inovačných fór vo viacerých vyspelých ekonomikách Ázie i Európy, ale aj na Slovensku. Práve transfer nových poznatkov, technológií a inovácií do výroby, ekonomiky, vedy a vzdelávania považujem za veľmi účinný systémový nástroj pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a dlhovej krízy. V tejto oblasti máme na Slovensku stále značné rezervy. Toto je však jedna z ciest k ich prekonávaniu.

Excelencie, dámy a páni,

vysoko si cením Vašu prácu. Viem, že ste aj motorom posilňovania našej bilaterálnej i multilaterálnej spolupráce. Prosím Vás, aby ste i naďalej zachovali priazeň občanom Slovenska.

Záverom želám občanom Vašich štátov a ich najvyšším predstaviteľom, Vám osobne i Vašim blízkym, pevné zdravie, úspešný a pokojný rok 2013. Zároveň zdvíham čašu a pripíjam na 20 rokov priateľstva a medzištátnej spolupráce Vašich krajín so samostatnou Slovenskou republikou.