Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na XVIII. sneme Združenia miest a obcí Slovenska, Bratislava 14. 5. 2008

Vážený pán predseda,
vážení delegáti snemu,
ctení hostia,

nezakrývam, že chodím medzi vás rád. Aj preto, aby som sa vám, primátorom a starostom – aj pri tejto príležitosti – poďakoval za vašu obetavú prácu v prospech našich občanov.

Samospráva na Slovensku má 18 rokov. Je staršia ako naša štátnosť. Som presvedčený, že sa nemalou mierou zaslúžila o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Už od prvých mesiacov svojej existencie dokazovala svoju opodstatnenosť. Občania cez ňu potvrdili svoju odhodlanosť aktívne sa zúčastňovať na spravovaní vecí verejných a tým aj svojich osudov. Dnes už môžeme jednoznačne vyhlásiť, že história samosprávy je príbeh o úspechu, o nenahraditeľnosti budovania demokracie zdola.

Sú to práve samosprávy, na ktorých leží bremeno prvej povinnosti: zabezpečiť bežný každodenný chod života miest a obcí, riešiť každodenné starosti svojich občanov. Pokladám ich za základný kameň demokratického systému riadenia vecí verejných. Preto sa snažím o čo najčastejšie stretnutia s vami, na čo mi dávajú príležitosť moje cesty po Slovensku. Ste volenými zástupcami občanov, vaše poznatky a skúsenosti sú pre mňa nenahraditeľné.

Slovensko za obdobie od svojho vzniku prešlo náročnou cestou. Plnou zložitostí, ťažkostí, no – chvalabohu – aj krásnych úspechov. Dnes môžeme hrdo vyhlásiť, že je štátom úspešným. Vytvorili sme demokratický politický systém a racionálne liberalizovali ekonomiku. O pár mesiacov sa pripojíme k eurozóne. Pobili sme sa o zahraničných investorov a tí nám pomohli. Vďaka výrobe automobilov sme sa stali malou veľmocou. No čo je podstatnejšie, expanzia ekonomiky trvá.

Slovensko si v porovnaní s inými novými členskými krajinami Európskej únie udržuje svoje konkurenčné výhody. Svedčia o tom rozhodnutia významných zahraničných investorov. Už to nie sú len výrobcovia automobilov, ktorých láka naša geografická poloha, politická stabilita a relatívne nízke daňové zaťaženie.

Tých ďalších pomkýna naša vzdelaná a kultivovaná pracovná sila. Ak sme o jej postavení pred časom ešte pochybovali, dnes už zaznamenávame zásadnú zmenu – zamestnávatelia sú ochotní našu kvalifikovanú pracovnú silu aj primerane zaplatiť. Máme stabilnú menu, ktorá sa posilňuje najmä vďaka rastu výkonnosti a efektívnosti našej ekonomiky. Minuloročný rast HDP nad 10 percent je skutočne impozantný. A všetko naznačuje, že sme schopní udržať tento trend v budúcom i v ďalších rokoch.

V zahraničnej politike dosiahlo Slovensko významné postavenie. Boli sme členmi Bezpečnostnej rady OSN, práve sa nám končí predsedníctvo v Rade Európy. Zúčastňujeme sa na viacerých mierových misiách. Významnú úlohu sme zohrali a môžeme ešte zohrávať pri riešení situácie na Balkáne. Mame štandardné vzťahy so všetkými členskými krajinami Európskej únie, aj so svojimi susedmi. Naša zahraničná politika má dobré meno vo svete.

Máme však aj problémy. Sú z iného súdka. Pri plánovaní reforiem sa predpokladalo, že trhové prostredie vyrieši aj naše ťažkosti spred roku 1989. No predpoklady zvýšenia kúpnej sily obyvateľstva a zvýšenia životnej úrovne sa naplnili len sčasti. Ukázalo sa, že trh všetko nevyrieši. Dodnes zápasíme s nezamestnanosťou. Tá je v niektorých regiónoch stále najväčším sociálno-ekonomickým problémom. Tu musíte nastúpiť aj vy, a spoločne so štátnymi orgánmi a zabezpečiť istú nevyhnutnú mieru sociálnej ochrany a sociálnej spravodlivosti. Najmä preto, že sociálna spravodlivosť je jeden z najdôležitejších konštitutívnych prvkov demokracie.

Spravodlivou je taká spoločnosť, ktorá okrem garancií základných politických a občianskych práv vytvára aj rovnaké šance na kvalitu života a na uplatnenie sa. Musíme ich presadzovať do každodenného konania, ak nechceme – a to nechceme! – aby kvalita života našich občanov (meraná počtom lekárov, internetových pripojení, športových a kultúrnych zariadení, alebo aj úrovňou vzdelania či očakávanou dĺžkou života) dlhodobo zaostávala za výsledkami krajín, s ktorými sa radi porovnávame.

Najbližšie roky budú rozhodujúce z hľadiska čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V porovnaní s minulým programovacím obdobím má Slovensko k dispozícii podstatne väčšie množstvo finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Na naplnenie cieľov Európskej únie a slovenskej vlády, spojených s prekonávaním prehlbujúcich sa regionálnych rozdielov, sa nám na roky 2007 až 2013 ponúka vyše 11 miliárd eur.

Samozrejme, tieto prostriedky treba využiť zodpovedne a efektívne. S jediným cieľom – odstraňovať, resp. znižovať regionálne rozdiely a rozhýbať rozvoj zaostávajúcich regiónov.

Som presvedčený, že pri premyslenom a zodpovednom využívaní týchto prostriedkov bude naše malebné Slovensko vyzerať ešte krajšie. Že sa aj na východe, ale aj v iných regiónoch bude stavať tak, ako sa buduje pri Bratislave a v niektorých väčších mestách.
Jednotný hlas európskych a našich politikov deklaruje podporu regionálnemu rozvoju a znižovaniu regionálnych rozdielov. Plnili však eurofondy tento deklarovaný účel?

Prerozdeľovanie eurofondov do jednotlivých regiónov bolo v minulom období nerovnomerné. Viem, že proces rozhodovania o podporách je zložitý, že často uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám. Teda nie tí, ktorí regionálnemu rozvoju pomohli najviac. Nemožno vylúčiť ani to, že do procesu hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov vstupujú aj nekalé praktiky.

Aby sme zvýšili celkový rozvoj a znížili tak rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, musíme pokročiť vo výstavbe chýbajúcej dopravnej infraštruktúry. Ale aj v obnove jestvujúcej školskej, zdravotnej, sociálnej, či kultúrnej vybavenosti. Musíme investovať do vedy a výskumu, no predovšetkým do vzdelania. Kvalifikovaná a odborne spôsobilá populácia predstavuje najlepšie zhodnotenie vynaložených investícií, ktoré sa nám v budúcnosti mnohonásobne vrátia.

Pre harmonický rozvoj spoločnosti je potrebné výraznejšou mierou podporovať aj projekty, ktoré prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Naším hlavným, strategickým cieľom musí byť zlepšenie kvality života, ekonomických a sociálnych podmienok obyvateľov vo všetkých regiónoch Slovenska. K tomu je potrebné maximálne využiť existujúce disponibilné ľudské zdroje, prírodný a kultúrny potenciál krajiny.

Aby sa tak stalo, treba prehĺbiť spoluprácu štátnych orgánov s regionálnou a miestnou samosprávou. Osobitne pri vypracúvaní rozvojových stratégií.

Ak hovoríme o regiónoch, nesmieme zabúdať na vidiek a na našich poľnohospodárov. Súčasný stav odvetvia poľnohospodárstva je výsledkom dlhodobejšieho poklesu a stagnácie poľnohospodárskej produkcie. Jeho výkonnosť sa v porovnaní s rokom 1990 znížila. Oslabil sa aj sociálny aspekt poľnohospodárstva.

Vstup Slovenska do Európskej únie v podstatnej miere stabilizoval podmienky podnikania na pôde. Je všeobecne známe, že do roku 2013 nebude úroveň podpory poľnohospodárov nových členských krajín Európskej únie plne porovnateľná s ostatnými krajinami únie. Nerovnosť pre slovenských poľnohospodárov je v nerovnosti podmienok podnikania, najmä v nerovnosti podpôr. Situácia, v ktorej sa ocitol slovenský agrokomplex vyvoláva oprávnené znepokojenie. Nepriaznivý stav ohrozuje samotnú podstatu podnikania na pôde.

Preto je veľmi dôležité, aby sa požiadavky na ďalšiu sociálno-ekonomickú transformáciu agrárneho sektora stali predmetom širšej spoločenskej diskusie. Diskusie, ktorá by sformovala predstavy o súčasnej i budúcej podobe agrárnej politiky.

Máme dobré klimatické podmienky. Už aj preto môže byť Slovensko do budúcnosti potravinovo bezpečné. EÚ nie je proti tomu, aby poľnohospodársko-potravinový komplex Slovenska bol schopný konkurencie a orientovaný aj proexportne.

Vážení účastníci snemu,
uplynulé roky ukázali, že reforma našej verejnej správy bola nevyhnutná. Aj v súčasnosti je to však stále živý proces. No musím opätovne pripomenúť, že reforma verejnej správy sa uskutočnila predovšetkým kvôli občanovi. Nielen jeho povinnosti, ale aj jeho záujmy a potreby musíme mať neustále na pamäti.

Ako som už naznačil, proces fiškálnej decentralizácie zabezpečil samosprávam možnosť rozhodovať o značnej sume prostriedkov. Tým sa zvýšil ich význam, ale narástla aj zodpovednosť za zabezpečenie rozvoja v regiónoch a ich sídelných celkoch. Verím, že vám vláda bude aj naďalej ústretovým partnerom, že proces finančnej decentralizácie prerastie do procesu finančnej stabilizácie.

Pokiaľ ide o otázku financovania miest a obcí, podporujem Združenie miest a obcí Slovenska v tom, aby sa systém financovania nemenil. Aby legislatívnymi opatreniami nedochádzalo k znižovaniu objemu finančných prostriedkov pre mestá a obce. Treba upevniť fiškálnu stabilitu miestnej samosprávy. Treba jej zväčšiť diel z daňových príjmov a pokračovať v decentralizácii financií.

Najviac ťažkostí a problémov je nesporne v oblasti presunutých kompetencií zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Najväčšie problémy vidím v oblasti školstva a zdravotníctva, ako i v sociálnych službách. Sú to najcitlivejšie otázky, lebo sa dotýkajú každej rodiny, každého občana.

Ako viete, trápi ma najmä situácia v zdravotníctve. Opakovane zdôrazňujem, že zdravie nie je tovar, ale najväčšia hodnota. Len necitliví z nej robia trhovú položku. Reformu zdravotníctva nemôžeme stavať na úzkoprsých ekonomických bilanciách. V každej situácii nám musí ísť o vyššiu úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť, o zdravie všetkých našich ľudí. Preto je potrebné hľadať vzájomnú dohodu o počte poskytovateľov so zástupcami jednotlivých regiónov, predstaviteľmi miest, obcí a štátu. Len vzájomne prijateľné riešenie má dlhodobejší charakter.

Pri správe verejných záležitostí musíme neustále hľadieť na princíp subsidiarity. O čom je výhodnejšie rozhodovať na nižšej úrovni verejnej správy, čo možno riadiť z jej úrovne, to je potrebné ponechať v kompetencii orgánov obecnej samosprávy.

Som presvedčený o tom, že je potrebná veľmi úzka spolupráca a súčinnosť regionálnej a miestnej samosprávy. Pre rozvoj regiónu a teda aj pre rozvoj obcí a miest takáto spolupráca prinesie úžitok a prospech. Je mnoho vecí, o ktorých rozhoduje vyšší územný celok, no ich riešenie musí slúžiť obyvateľom každého daného sídla.

Napr. pri budovaní zariadení sociálnych služieb. Sú v riadení VÚC, ale úžitok z nich majú občania miestnych samospráv, o ktorých sociálne potreby je tým postarané. Navyše, dávajú aj prácu občanom z daných lokalít. Podobne je to pri strednom školstve, či regionálnych spojoch. Preto je v každom takom prípade potrebná úzka spolupráca.

Rovnako výhodná je spolupráca medzi jednotlivými obcami. Mnohé, aj susedné obce majú spoločné problémy. Pri ich riešení by mali spájať svoje záujmy, zdroje, môžu vypracovať a realizovať spoločné projekty.

Treba uplatniť zásadu: spoločné problémy núkajú spoločné riešenia. Okrem toho, väčší projekt má často väčšiu nádej na úspech.

Vážení delegáti,
z osobných skúseností viem, že samospráva sa teší čoraz väčšej vážnosti a priazne občanov. Ja len dodám, že oprávnene. V tomto zrkadle vidím aj význam vášho každoročného snemu. Radím ho medzi najvýznamnejšie spoločenské udalosti, lebo má nesmierny dosah na život občanov a ďalšie smerovanie krajiny.

Prajem vám užitočnú výmenu názorov a rozvážne rozhodnutia. Všetkým primátorom a starostom, a prostredníctvom vás aj všetkým členom miestnych samospráv želám veľa úspechov, síl a odhodlania uskutočniť vaše smelé plány pre blaho svojich občanov, a tým aj pre celé naše Slovensko.