Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom otvorení akademického roka 2008/2009 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici 18. 9. 2008

Vážená pani štátna tajomníčka,
vážený pán predseda Banskobystrického kraja,
vážený pán primátor,
vážená pani rektorka,
vážené dámy, vážení páni,
milí študenti,

rád som prijal pozvanie na slávnostné otvorenie nového akademického roka na univerzite, ktorá nesie meno významnej osobnosti – Mateja Bela. Jedného z najvýznamnejších slovenských vedcov, autora mnohých vedeckých, pedagogických, vlastivedných, filozofických a cirkevno-náboženských diel.

Jeho odkaz nasledujúcim generáciám – postulát národnostnej rovnoprávnosti, náboženskej tolerancie, zjednocovania ľudí a národov, láska k vlasti a viera v silu vzdelania a kultúry – je pre nás všetkých, i po stáročiach, živý a aktuálny.

Som hrdý na to, že Slovenská republika od svojho vzniku píše úspešnú novodobú históriu. Naša ekonomika dosahuje vysoký rast hrubého domáceho produktu a naša mena sa upevňuje.

Slovensko má dnes pevnú a dôveryhodnú medzinárodnú pozíciu, je plnoprávnym a akceptovaným členom Európskej únie i transatlantických štruktúr. Onedlho sa naším platidlom stane euro.

Aby sme však v tomto pozitívnom trende napredovali ďalej, musíme, v súlade s požiadavkami Európskej únie, aktívnejšie a cieľavedomejšie pristúpiť aj k formovaniu vedomostnej spoločnosti. Svet sa globalizuje, vzdialenosti sa zmenšujú, vývoj sa zrýchľuje.

Ak neprijmeme tieto súradnice súčasného svetového smerovania, ľahko sa môže stať, že tým znehodnotíme naše doterajšie úspechy. Aby sa to nestalo, musíme si určiť jednoznačný imperatív: vzdelávať sa, vzdelávať a vychovávať.

Teda vzdelávať sa tvorivo, vzdelávať k tvorivosti, a viesť ľudí k celoživotnému vzdelávaniu. Taký je príkaz doby. Či sa to niekomu páči alebo nie. Inú istotu – pokiaľ ide o perspektívu – nemáme.

Vzdelanosť a globalizácia sú pre nás veľkou výzvou. Aj preto, že súvisia s pracovnými a technologickými trhmi, ktoré sa dnes menia podstatne rýchlejšie, než v minulosti.

Čo sa kedysi vyvíjalo za polstoročie, prípadne za generáciu, dnes sa, obrazne povedané, mení doslova zo dňa na deň. Niet pochýb, že najdôležitejšou a najistejšou zárukou prosperity a konkurencieschopnosti našej krajiny je práve naše vzdelanie. Presnejšie: jeho kvalita. Jeho tvorivý potenciál v spojení s výchovou k mravnosti predstavuje základnú podmienku sociálneho zmieru a porozumenia.

Vzdelanie je aj najspoľahlivejším predpokladom na vytváranie dôstojných podmienok života občanov nášho štátu. V ňom je zakódovaná budúcnosť Slovenskej republiky.

Pokiaľ štát nebude investovať do múdrosti, tvorivosti budúcich generácií, môže sa stať, že budeme zaostávať nielen v ekonomike, ale aj v spoločenskom a kultúrnom živote.

Preto nestačí byť len informovaný. Súčasník musí byť vzdelaný, čo v dnešnom poňatí znamená: byť schopný tvoriť z poznaných a dostupných informácií nové, pôvodné informácie – nové poznanie.

Preto musí byť naším spoločným cieľom, aby sme na jednej strane investovali do rozvoja školstva dostatok prostriedkov, a aby na druhej strane školstvo produkovalo nové poznanie, ktoré sa stane hnacím motorom ďalšieho rozvoja našej spoločnosti. Všetkých jej oblastí. Od ekonomiky až po morálku.

Vysoké školy zohrajú dôležitú úlohu v koncepcii vzdelanostnej spoločnosti. V najväčšej miere sa budú podieľať na napĺňaní základných cieľov Lisabonskej stratégie na Slovensku. Na tomto úseku máme veľa úloh.

Jednou z najdôležitejších je dokončenie reformy vysokoškolského vzdelávania. Táto reforma, a to sa určite všetci zhodneme, je nevyhnutná. Cieľom reformy vysokého školstva musí byť skvalitnenie vyučovacieho procesu, teda lepšie pripravení absolventi pre prax. Viacej pre tvorivú, než reprodukčnú prax!

Podľa môjho názoru je potrebné do vyučovacieho procesu na všetkých stupňoch zahrnúť viac informácií z praxe, zo života. Žiaľ, ešte v nejednom prípade, hlavne na vysokých školách, neučia pedagógovia to, čo potrebuje trh, ale to, na čo si privykli. Na naplnenie cieľov budovania vedomostnej spoločnosti je potrebné podporovať otvorenosť a previazanosť informatizácie spoločnosti. Jednou z priorít nášho ďalšieho rozvoja sa tak stáva tvorba komunikačných diaľnic a ich sprístupňovanie všetkým regiónom Slovenska.

Samozrejme, vrátane dostupnosti informačných technológií, a to rovnomerne po celom území našej krajiny. Zvyšuje sa význam vedy a výskumu. Tak na vysokých školách, ako aj vo vedeckých inštitúciách. Celosvetový boj o nové, pôvodné informácie je neúprosný, a žiaľ, aj nepríjemný až bezohľadný. Únik mozgov do silnejších ekonomík je zjavný. My si musíme veľmi dobre zvážiť, koľko finančných prostriedkov a do čoho vložíme. A na čo sme pripravení aj z hľadiska tvorivého ľudského potenciálu. Sme malý štát, naše hospodárstvo je stále len vzmáhajúcou sa ekonomikou, preto si musíme jasne stanoviť, riešenie ktorých úloh je pre nás perspektívne a zmysluplné.

To nie je ústup, ale hľadanie cesty, ako zvyšovať efektívnosť slovenskej vedy a výskumu, mieru aplikácie vedeckých poznatkov do spoločenskej a komerčnej sféry. Je to však aj hľadanie partnerov, i zahraničných!, cielené rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a kooperácie v tejto oblasti. Možnosti sú v tomto smere naozaj nemalé, len ich treba využívať, neodťahovať sa od nich.

Život potvrdzuje, že vysoká škola bez vlastného kvalitného vedeckého zázemia nemôže zvyšovať svoj kredit. Vedecký rozvoj je dnes tou mladou krvou, ktorú všetci právom očakávame aj od vysokých škôl. Teda, slovenskú vedu musíme odvážnejšie začleniť do celoeurópskeho kontextu. A prirodzene, priority Slovenska v oblasti vedy by mali korešpondovať aj s prioritami EÚ. Najmä pokiaľ ide o zdravie a výživu, nanotechnológie, biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, materiálové a produkčné technológie, energie, životné prostredie.

My by sme mali osobitne podporovať aj spoločenskovedný výskum, najmä v oblasti historických, sociálnych, právnych a politických vied.

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že vo švajčiarskej Ženeve odštartoval najdrahší vedecký projekt všetkých čias. Veľký hadrónový urýchľovač, ktorý stál viac než Medzinárodná vesmírna stanica, začne pátrať po tzv. božej častici, vďaka ktorej majú veci hmotnosť.

Po spustení najväčšieho mikroskopu, aký ľudstvo kedy zostrojilo, zavládnu v podzemnom tuneli medzi Švajčiarskom a Francúzskom rovnaké podmienky, aké boli zlomok sekundy po vzniku sveta. Experimenty, vykonané vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, vybudovanom v prepočte za 190 miliárd Sk, by mohli pomôcť objasniť zvyšné záhady fyziky častíc a poskytnúť odpovede na otázky o vesmíre a jeho pôvode.

Prečo to spomínam práve teraz, na tomto slávnostnom stretnutí? Lebo realizácia tohto projektu priniesla veľké medzinárodné uznanie aj našej výskumnej a vývojovej bázy, keď súčiastky do vedeckého megaprojektu dodávali aj naše firmy.

Osobitne Výskumno-vývojový ústav ZŤS Košice získal dokonca najviac zákaziek na špeciálne prístroje pre urýchľovač. Vždy ma takéto správy potešia a vlievajú mi optimizmus pri úvahách o našej budúcnosti, o zmysle nášho snaženia budovať krajinu založenú na schopnostiach našich ľudí, krajinu, kde sa oplatí žiť.

Ako som už neraz povedal, nemáme inú možnosť: jednou z priorít našej spoločnosti sa musí stať vzdelávanie. Práve ono je pre mladú generáciu zárukou výhodnej štartovacej pozície do pracovného života, pre jej uplatnenie sa doma i v zahraničí. Tak ako je celoživotné vzdelávania odklonom od rezignácie pre staršiu generáciu.

Pri každom stretnutí so študentmi si uvedomujem, že práve komunikujem s osobnosťami, ktorým patrí zajtrajšok.

Áno, po skončení štúdia to budete aj vy, kto bude zastávať dôležité miesta na rôznych úsekoch verejného života, v politike, v hospodárstve, vo verejnej správe, v súkromnej sfére. Ako bývalý pedagóg vás nabádam, aby ste boli skromní a nároční. Nároční najmä na seba, i na pedagógov, aby ste sa naučili čo najviac. Prízvukujem, dobre využite svoj čas štúdií, pretože v praktickom živote ho už nebudete mať toľko.

Milí študenti, vážené slávnostné zhromaždenie,
bol by som rád, aby ste na naše stretnutie spomínali v dobrom, aby vám čosi dalo aj do života. Preto som si dovolil vysloviť aj niekoľko osobných apelov.

Prajem Vám všetkým na prahu nového akademického roka veľa zdravia a úspechov v štúdiu, v pracovnom i osobnom živote.
Vám, vážení pedagógovia, prajem, aby sa vám darilo ďalej zvyšovať úroveň, ktorú ste na svojej univerzite dosiahli – vo vede i v pedagogickom pôsobení.

Ďakujem Vám za náročnú a neúnavnú prácu. V nádeji, že vám prinesie ďalšie osobné úspechy, z ktorých bude mať úžitok aj náš mladý štát – Slovenská republika.