Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na novoročnom stretnutí s členmi diplomatického zboru akreditovanými v Slovenskej republike, Bratislava 13. 1. 2009

Vážený apoštolský nuncius,
Vaše Excelencie,
dámy a páni,

nový rok 2009 sme pred niekoľkými dňami privítali tak, ako na Slovensku býva zvykom – tradičnými vinšmi a aktuálnymi želaniami. Pred rokom boli naše novoročné stretnutia poznamenané témou schenghenského systému. Tohtoročné sa sústreďovali na ďalšiu, nemenej dôležitú udalosť – na začlenenie Slovenska do eurozóny. Napriek neskrývaným obavám z rôznych dôsledkov tejto zmeny, chcem zdôrazniť, že sme hrdí na našu krajinu, ktorá je opäť o krok ďalej v procese jej vstupovania do širšej a pevnejšej európskej integrácie a posilňovania našej medzinárodnej pozície.

Excelencie,

príchod nového roka otvára zvyčajne priestor na hodnotenie toho uplynulého. Rok 2008 bol rokom niekoľkých významných výročí. Oslavy pätnásteho výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli dôstojným priestorom na uvedomenie si správnosti politických krokov a štátoprávnych ústavných úprav, smerujúcich k historickému vzniku dvoch samostatných, plnohodnotných štátov. Pripomenutie si aj štyridsiateho výročia udalostí v Československu, ktoré v roku 1968 nadlho zahatali cestu k vytúženej slobode a demokracii, bolo smutným, ale o to silnejším mementom.

Na scéne medzinárodnej politiky sme boli svedkami viacerých dôležitých udalostí. Azda najsledovanejšími boli zmeny na poste prezidentov dvoch svetových veľmocí. Celý svet ich spája s očakávaním, ale najmä s nádejou, že prinesú svetu nové, pozitívne riešenia. Žiaľ, nevyhli sme sa ani negatívnym dôsledkom medzinárodnej politiky, akými sú lokálne vojny, teroristické útoky, či svetová finančná a ekonomická kríza. No a v prvých dňoch nového roka krajinami nášho regiónu otriasa energetická kríza, ktorá vážne ohrozila fungovanie slovenskej ekonomiky. Mnohé odvetvia museli zastaviť výrobu. Ak bude súčasný stav pretrvávať, čoskoro môžu byť postihnuté aj nemocnice, školy a domácnosti. Preto vláda musí riešiť túto situáciu aj netradičnými rozhodnutiami a krokmi.

V európskom meradle sme sa sústredili – okrem iných udalostí – na diskusie o prijímaní Lisabonskej zmluvy a možné dôsledky, ktoré poznačia ďalší vývoj v novej Európe. Dúfam, že aj polročné predsedníctvo Slovenskej republiky vo Výbore ministrov členských štátov Rady Európy potvrdilo, že naša krajina je etablovaná ako zvrchovaný štát, pevne stojaci na princípoch demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv.

Aj naša domáca zahranično-politická scéna bola bohatá na udalosti. Vysoko si cením všetky prijaté pozvania hláv štátu na návštevu Slovenskej republiky. Ako aj pozvania od nich, z ktorých som len niektoré v uplynulom roku v rámci časových možností mohol realizovať.

Počas týchto vzájomných návštev sa potvrdilo známe príslovie, ktoré si dovolím parafrázovať: je lepšie aspoň raz vidieť Slovensko na vlastné oči, než stokrát o ňom počuť. Verím, že s týmto tvrdením súhlasia všetci tí, ktorí našu krajinu v predošlom roku oficiálne navštívili: Jej Veličenstvo britská kráľovná, generálna guvernérka Kanady, prezidenti Českej republiky, Litvy, Macedónska, Portugalska a Slovinska.

Ako sami z vlastnej skúsenosti viete, úspech každej takejto návštevy závisí od všetkých, ktorí sú do jej prípravy zapojení. Preto mi dovoľte povedať, že úspech dvojstranných i mnohostranných slovenských zahranično-politických vzťahov a kontaktov je aj Vaším úspechom. Využívam túto príležitosť, aby som sa Vám poďakoval za vynaložené úsilie, za dobrú spoluprácu.

Excelencie,
dámy a páni,

príchod nového roka otvára priestor na vyslovenie prianí a predsavzatí, ale aj očakávaní. V roku 2009 si pripomenieme piate výročie rozšírenia Európskej únie o desať nových členských štátov, medzi ktoré sa zaradila aj Slovenská republika. Bude tu opäť priestor na úvahy, hodnotenia i skladanie účtov. Ale najmä – a v to dúfam – na nové pozitívne projekty a riešenia, ktoré od budúcnosti a pre budúcnosť očakávame.

Aj keď budeme konať tak, aby sme mali dôvod byť naladení v pozitívnom duchu, nebudeme si môcť nepripomenúť tienisté stránky histórie. Sme si totiž vedomí, že tvoriť budúcnosť by sme mali s dôverným poznaním minulosti a poučením sa z jej chýb. Preto si dovolím spomenúť nadchádzajúce smutné sedemdesiate výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ale zároveň aj – a to v optimistickejšom duchu – dvadsiate výročie pádu železnej opony v krajinách strednej Európy a otvorenia nových ciest a možností ich obyvateľom. Som presvedčený, že je naším spoločným želaním, aby sme už nikdy neboli svedkami udalostí, ktoré prinášajú ľudstvu utrpenie, neslobodu, vojnu a krivdy.

Myslím, si, že rok 2009 by sme mohli aj v rámci EÚ vyhlásiť aj za rok solidarity.

Želám si, ďalej, aby sme sa spoločne usilovali o svet bez násilia, biedy a hrôz. Nech nám je potešením a cťou, že môžeme prispieť k budovaniu sveta, v ktorom ľudia žijú dôstojne, majú zmysluplnú perspektívu. Prosím Vás, aby ste toto želanie odovzdali ako moje posolstvo čelným predstaviteľom a ľudu krajín, ktoré zastupujete.