Prezident SR v relácii televíznej stanice TA3 V politike, 13. 2. 2011

Richard Dírer, moderátor: "Od nástupu novej vlády síce ubehlo už sedem mesiacov, no politická scéna na Slovensku sa nie a nie upokojiť. Vládna štvorka každú chvíľu stráca dôveru, ktorú potom na dlhých rokovaniach opätovne hľadá. No a opozícia spokojne a pokojne organizuje tlačové konferencie, na ktorých kritizuje a poukazuje na podľa nej chaos. Kde v tomto celom je hlava štátu a aký je jeho názor po vyše polroku od nástupu novej vlády? Odpovie prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Príjemný dobrý deň, pán prezident."

I. Gašparovič: "Prajem aj ja vám."

R. Dírer: "Nezostáva nám nič iné ako len začať aktuálnymi udalosťami, ktoré sa odohrávali počas tohto týždňa. Naozaj vidíme, čo sa deje, že koalícia prišla o ďalší hlas v parlamente, momentálne má už len 77 hlasov. Keď sa na to celé pozeráte, ste znepokojení súčasnou situáciou?"

I. Gašparovič: "Ako prezidenta určite nemôžem povedať, že ma to teší, skôr naopak, pretože úlohou prezidenta je hľadať všetky možné cesty určitého konsenzu medzi opozíciou, koalíciou, medzi zamestnávateľmi, odborármi a vôbec medzi občanom a štátom. V súčasnej dobe skutočne tento problém je veľmi nešťastný a výsledky takýchto nezhôd medzi koalíciou a opozíciou si odnesie vždy občan a aj štát. Naša politická scéna dnes ozaj je, , hovorím tak miernejšie, veľmi nervózna. A vyplýva to aj z toho, že samotná koalícia, ktorá prijala vládny program, na základe ktorého má viesť štát, prežíva veľmi ťažké chvíle a niekedy prijíma veľmi čudné rozhodnutia. Toto všetko vo vzťahu k politike, ktorú pred voľbami a po voľbách v rámci svojho programu prijala, sú veľké otázniky, či bude schopná naplniť svoj vládny program. Niektoré otázky sú nepochopiteľné z toho dôvodu, že vedeli, do čoho idú.

Keď máte na mysli napríklad posledné hodiny, dá sa povedať, že ďalší problém zaskočil koalíciu pri prijímaní zákona, ktorý má reagovať na dvojité štátne občianstvo príslušníkov národnostnej menšiny maďarskej, ale slovenských občanov. Áno, stratila ďalšieho poslanca a tu som tak trochu prekvapený, aj keď pán poslanec Matovič má niekedy, by som povedal, trošku naivné politické názory, ale v podstate o ňom, o jeho politike, súčasná koalícia vedela, ako sa stavia k problémom. Čiže to, za akých podmienok koalícia pána Matoviča zobrala k sebe, to pre ňu dnes nemohlo byť prekvapením, prekvapením je pre mňa, že na základe toho, že vedeli o akého pána poslanca, o akého politika ide, vyhodia ho z klubu."

R. Dírer: "To znamená, ak tomu správne rozumiem, tak z vášho pohľadu súčasná vládna koalícia len žne to, čo si sama zasiala?"

I. Gašparovič: "Určite, veď poslanec Matovič nebol nejaká utajovaná osoba v koalícii, mal svoje názory, mal svoje názory, ako som povedal, niekedy sú politicky aj tak trošku naivné, ale mal svoju predstavu o tom, ako chce robiť politiku a to mu nikto nemôže zazlievať, je to jeho predstava, je to jeho názor a ja si myslím, že to jeho rozhodnutie, že sa chce správať ako poslanec podľa vlastného svedomia, je, nie že neprijateľné, ale je potrebné."

R. Dírer: "Možno je to také nezvyklé v slovenských politických pomeroch, že naozaj niekto trvá na tom, že chce hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Napriek tomu, že to ústava tak predpisuje, tak sme boli skôr za posledné roky zvyknutí na to, že naozaj politické strany riadili túto krajinu a politické strany dávali aj odporúčania poslancom, ako sa správať, ako hlasovať."

I. Gašparovič: "Žiaľbohu vo všetkých prípadoch sa to stalo takou tvrdou dogmou a že z tejto dogmy jeden poslanec a nielen jeden, nakoniec aj predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Procházka má svoj názor a myslím si, že erudovaný názor a že na takýto návrh riešenia tohto problému medzi Maďarskom a Slovenskom prišiel pán poslanec Matovič, to nemá byť podmienkou ako neakceptovania takéhoto názoru, keďže je správny."

R. Dírer: "Bolo by riešením, veľa sa o tom diskutovalo už aj v minulosti, nakoniec sa to nikdy nedotiahlo, imperatívny mandát?"

I. Gašparovič: "Ale taký imperatívny mandát má aj z hľadiska ústavy svoje opodstatnenie, ale buď budeme o ňom len hovoriť, alebo ho budeme dodržiavať. Imperatívny mandát je vlastne narušenie toho, čo poslanec vo svojom sľube v parlamente sľubuje a on tam sľubuje, že bude hlasovať aj podľa svojho vedomia a svedomia. Čiže z tohto pohľadu je tiež v pozícii, kedy má on pravdu."

R. Dírer: "Vy ste povedali v tom vašom úvodnom slove, že koalícia vedela, alebo politické strany, ktoré tvoria súčasnú vládnu štvorku, vedeli do čoho idú. Spýtam sa inak, bez toho, aby som to naozaj chcel preháňať, ale myslíte si, že vláda a koalícia sa dá ešte zachrániť pri takomto postupe, ktorý naozaj teraz zažívame?"

I. Gašparovič: "Opäť zopakujem to, ja by som sa nerád dostal do úlohy politológa, nech si to riešia politológovia, hoci nie je problém aj z toho pohľadu vysvetliť súčasné postavenie. Ale ako prezident by som bol najradšej, keby sme našli konsolidáciu a konsolidáciu najmä medzi opozíciou a koalíciou. Ak chceme prijímať zásadné reformy, či už dôchodkovú reformu, sociálnu reformu, ale aj reformy v súdnictve, tak bez zhody aspoň päťdesiat na päťdesiat, my tieto reformy nikdy neurobíme. Myslím zhody medzi názormi opozície a koalície, pretože aj opozícia aj koalícia sú súčasťou parlamentu, sú súčasťou voľby občanov, ktorí ich poslali, aby riešili problémy tohto štátu."

R. Dírer: "Neodpustím si poslednú otázku, aby sme celú reláciu nehovorili len o kríze vo vládnej koalícii. Povedali ste zhoda medzi opozíciou a koalíciou. Bola by riešením pre túto krajinu aj po skúsenostiach z ostatných rokov veľká koalícia povedzme medzi SDKÚ a Smerom, ak to už mám dotiahnuť na konkrétne politické strany?"

I. Gašparovič: "Áno, dobre, môžeme si povedať takýto vzor. Veľká koalícia nie je nič nové v európskej politike ani vo svetovej politike, veď Rakúsko bolo mnohé roky v takejto pozícii, dokonca aj Nemci boli v takej pozícii, aj Francúzi. Čiže nie je to niečo, čo nie je uskutočniteľné. Dokonca si myslím, že v súčasnej dobe na Slovensku je to skoro potrebné. Aj keď prednedávnom sa ma na túto otázku pýtali, ja som povedal, že áno, viem si predstaviť, ale Slovensko ešte nedospelo k tomuto štádiu, aby áno."

R. Dírer: "To som sa chcel spýtať, že myslíte, že by to bolo možné vzhľadom na tie osobné animozity, ktoré pretrvávajú medzi lídrami pravice a ľavice?"

I. Gašparovič: "Opäť vravím, myslím si, že bolo by to potrebné, ale či v súčasnej dobe, keď ste dali dohromady aj tieto dve silné politické strany, by to bolo reálne, dovolím si trochu zapochybovať, pretože často medzi politikmi opozície a koalície už ani nejde o nejaký politický boj, ale ide o, až by som povedal, fyzickú nenávisť. To nie je možné, to nie je možné ako, k akým stretom verbálnym, chvalabohu len verbálnym, dochádza medzi predstaviteľmi ministerstva, alebo konkrétne ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu. Takže z tohto pohľadu si myslím, že je to ťažko uskutočniteľné. Ale na druhej strane myslím si, že spoločnosť, ak si to uvedomí, môže takúto situáciu vytvoriť, pretože ak aj budúce voľby prinesú takúto istú situáciu, aká je dnes, tak sa nikde nepohneme. Jedni budú podrážať druhého, jedni budú revidovať, aj keď správne, to, čo navrhuje druhý. Keby boli vo veľkej koalícii a boli spolu, museli by hľadať určitý konsenzus, určitú dohodu, ako som povedal, aspoň päťdesiat na päťdesiat, aby tento štát viedli k prospechu, aby občan pochopil, že ozaj politické strany nebojujú medzi sebou o svoje postavenie, ale že sa zaujímajú o to, ako občanovi a štátu pomôcť."

R. Dírer: "Hneď sa dostane k tým jednotlivým veciam z vládneho programu. Pán prezident, dovoľte ešte jednu otázku, my sme sa v lete rozprávali krátko pred vymenovaním novej vlády a vtedy ste vyjadrili veľkú obavu z toho, že by sa mohli diať isté nekalé praktiky. Narážam teraz na vaše vyjadrenie na udalosti, ktoré sa diali okolo poslanca Igora Matoviča, ktorý musel opustiť klub SaS. Vtedy ste povedali, ak dovolíte: "To nie je žart, ak niekto zdvihne prst a povie, vážení moji koaliční partneri, ja som tu a ja budem rozhodovať, ale ja som drahý, ja stojím dvadsať miliónov. A keď rovnaký odkaz pošle aj opozícii, to je to nebezpečenstvo, čoho sa bojím, to nie je žart, to je veľké nebezpečenstvo." Potvrdzujú sa tieto vaše slová?"

I. Gašparovič: "Nerád by som to dal teraz do kontextu s tými dvadsiatimi miliónmi, ale áno, áno, Igor Matovič povedal jednoznačne, ja som tu s mojou filozofiou, s mojou politikou a tú si budem obhajovať. A či sa od vašej filozofie líšim na desať, na pätnásť, na dvadsať, na päťdesiat percent, mne to je jedno. Som tu, som riadne zvolený poslanec a budem sa správať podľa svojich predstáv. Čiže to riziko, čo som povedal na začiatku, táto koalícia mala, hneď v tých prvých vetách pána súčasného poslanca. Ale opäť opakujem, ja ho neodsudzujem, ja si skôr myslím, že si spytovať svedomie musí koalícia, tí, ktorí ho k sebe zobrali. On je svojský a o tom museli vedieť. A teraz mu v tom zabrániť takým spôsobom, že ho zo svojich radov vylúčia, myslím si, že spôsobia problémy len sebe a nie jemu."

R. Dírer: "Uvidíme, ako to celé dopadne. Poďme na tie jednotlivé veci z vládneho programu rovno. Keď sme sa v lete rozprávali, tak ste povedali, že až čas ukáže, či budete spokojní s výsledkami volieb vzhľadom na formujúci sa program. Nová vláda je pri moci už vyše pol roka, poznáme aj vládny program, poznáme prvé kroky, ktoré vláda robí. Viete povedať teraz, či ste spokojní s výsledkami volieb? Odhliadnuc od tých aktuálnych udalostí, ktoré sa momentálne dejú."

I. Gašparovič: "Tak pokiaľ by som to povedal s výsledkami volieb, zatiaľ z tých volebných predstáv sa veľa toho neudialo na Slovensku. Ale ak by som chcel hovoriť zatiaľ len o určitom vzťahu vláda parlament prezident, tam by som povedal, že s vládou ani s jednotlivými ministerstvami a konkrétne ministrami, som sa nedostal do nejakej problémovej situácie. Kde sme hľadali konsenzuálne riešenia a názory, tam sme sa vždy zhodli. Som veľmi rád, že sme sa dohodli najmä pokiaľ ide o zahraničnú politiku, ale globálnu zahraničnú politiku, nie niekedy v jednotlivých, by som povedal úsekoch našej zahraničnej politiky. Tu mám na mysli postoj tejto vlády k riešeniu dvojitého občianstva a reakciám na zákon o dvojitom občianstve Maďarskej republiky. Tam sa nezhodneme asi ani po konzultáciách, ktoré som mal a mal som konzultácie aj s pánom ministrom zahraničných vecí v tejto veci. Čiže v tom vzťahu a hľadania, aby nedošlo k napätiam medzi prezidentom, parlamentom a vládou, si myslím, že je to skôr dobré ako zlé. Ale s výnimkou parlamentu a poslancov.

Ja som vrátil, ako viete, tejto vláde deväť zákonov, tým chcem ale naznačiť, že to nie je, že jej ich vraciam, pretože je táto vláda, ktorá je tak programovo alebo politicky tak trošku inde, ako som ja. Ja sa vždycky staviam do pozície politika skôr stredového s príklonom na ľavú stranu. Takže tu určité problémy máme. Ale problémy, ktoré sú, sú v organizovaní života politických strán v parlamente a to nešťastné, ako by som to nazval, rozhodovanie len na základe konkrétnych, tvrdo obhajujúcich stanovísk jednotlivých členov koalície, kde niekedy nevedia sami nájsť konsenzus. Kde koaličná rada sa stáva vlastne určujúcim orgánom."

R. Dírer: "Rozhodujúcim orgánom..."

I. Gašparovič: "Vo všetkých oblastiach nášho života a to nie je dobré. To je nakoniec výsledok aj politiky vo vzťahu k poslancovi Matovičovi. Takže tu nachádzam určité problémy a snáď by mala zohrať úlohu aj pani premiérka. Ak si zoberieme posledný problém pri vrátení zákonov a vracal som ich vláde pána Dzurindu tridsať, vláde pána premiéra Fica dvadsaťdeväť, čiže tu nejde, že by som sa zameral na túto vládu. Ale niektoré zákony sú ozaj prijímané veľmi narýchlo, šité, ako sa hovorí, horúcou ihlou, bez možnej konzultácie, bez možnej väčšej rozpravy k týmto zákonom.

A ak mi dovolíte, pán redaktor, utvrdilo ma to o tom, že môj názor je ozaj správny. Mal som stretnutie vo vzťahu k Zákonníku práce s odborármi aj so zamestnávateľmi. Boli to zaujímavé diskusie a som veľmi rád, že napríklad zamestnávatelia boli ešte takí flexibilnejší k rozprave o Zákonníku práce, kde napríklad pán predseda Malatinec povedal, že ak by Zákonník priniesť do tejto spoločnosti problémy, nervozitu a zhoršovanie politickej atmosféry, tak radšej nech ostane starý Zákonník práce. To som veľmi kvitoval. A preto si myslím, že tu určitá dohoda o Zákonníku práce bude úspešná s tým, že sa prijmú aj pozície zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. Tu vláda musí teraz zohrať veľmi, veľmi pozitívnu rolu a hľadať rýchlo tento konsenzus. No a čo som chcel, prečo som to spomenul. V čom sa zhodli, povedali mi, na Slovensku je dnes legislatívny chaos. A to nám najviac bráni v tom, aby sme aj perspektívne mohli uvažovať, najmä zamestnávatelia, o tom, ako sa podnikateľsky správať."

R. Dírer: "Vy ste otvorili tému sociálnych zákonov alebo Zákonníka práce. Možno najväčšia obava bola, že keď príde k moci stredopravá alebo pravicová vláda, začne sa siahať na tie sociálne výdobytky, ktoré tu po sebe zanechala vláda Roberta Fica. A tam ste mali obavu aj vy, respektíve ste formulovali svoje výhrady, že najdôležitejší je občan, jednoducho politici by nemali na to zabúdať. Urobila podľa vás pravicová vláda kroky smerujúce k pošliapaniu práv zamestnancov, alebo zmenilo sa na vývoji Slovenskej republiky niečo v sociálnej oblasti oproti predchádzajúcej vláde?"

I. Gašparovič: "Zatiaľ nie, pretože nebol prijatý žiadny takýto zákon, dalo by sa povedať. Ale sú otázky, o ktorých ozaj sa dá hovoriť, že sú vo vzťahu k občanovi, vo vzťahu k sociálnemu postaveniu občanov celkom pozitívne. Ak zoberieme niektoré zákony týkajúce sa rodín, materstva a tak ďalej. Takže z tohto pohľadu zatiaľ nie. Ale prídu teraz len zákony, ktoré sa očakávajú v rámci reformy sociálneho postavenia občanov. Čiže dôchodkové reformy, reformy sociálne, ako som povedal, reformy zdravotníctva. Teraz príde tá, by som povedal vlna prijímania týchto zákonov a tam sa to ukáže."

R. Dírer: "Rovnako ste počas nášho letného rozhovoru kritizovali korupciu a klientelizmus a žiadali ste od novej nastupujúcej vtedy vlády rigorózne opatrenia. Udiali sa?"

I. Gašparovič: "To je zasa pohľad tak trošku do iného rezortu, alebo rezortov. Do rezortu polície, do rezortu prokuratúry, do rezortu súdnictva. Korupcia je nielen na Slovensku, je všade vo svete. Otázka je len, do akej miery jej dokážeme zabrániť, do akej miery dokážeme jej predchádzať a do akej miery, ak sa zrealizuje, ak dôjde k porušeniu zákona, ju dokážeme odsúdiť a tieto chyby napraviť. Tu nie je žiadne tajomstvo, že teraz na Slovensku by sa asi ťažko hľadali nejaký rozsudok, ktorý by sa týkal nejakej väčšej korupčnej aféry. To je ten problém."

R. Dírer: "A to ste kritizovali aj vtedy."

I. Gašparovič: "A kritizujem to aj teraz, že súdnictvo je v postavení, spolu s týmito ostatnými rezortmi, kedy dlhuje najviac tejto spoločnosti. Ja kritizujem súdnictvo od začiatku a súdnictvo nemôžeme považovať inak, len za určitý barometer demokracie. Ak nefunguje súdnictvo, nefunguje demokracia a z tohto pohľadu si myslím, že na Slovensku sme toho veľmi veľa dlžní, ale nie prijímaním takých zákonov, aké v súčasnej dobe chce a realizuje pani ministerka spravodlivosti."

R. Dírer: "To som sa chcel spýtať, vy ste vtedy povedali, že súdnictvo potrebuje ozaj od základu reformu, ja tú reformu podporujem. Moja otázka mala smerovať, že či to, čo robí koalícia, je naozaj tá reforma súdnictva, ktorú ste si vy predstavovali, alebo ktorú by justícia na Slovensku potrebovala?"

I. Gašparovič: "Viete, ani v justícii, teda ani v oblasti súdnictva nie je možné pripravovať zákony večer ma niečo napadne a ráno dám zákon. To musí byť ozaj široká rozprava a musí sa zhodnotiť a vyhodnotiť najmä dopad tohto zákona. Je teraz taký aktuálny zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý som vrátil a kde som tomuto zákonu vytkol jedenásť takých, by som povedal zlých rozhodnutí, ktoré tento zákon má prijať. Pani ministerka spravodlivosti aj spolu s predkladateľkou, bývalou sudkyňou, presvedčili všetkých, že prezident nemá pravdu, že to tak nie je. Neprešlo možno ani dva týždne alebo koľko od prijatia tohto zákona, museli zvolať dnes mimoriadnu schôdzu, na ktorej idú prijať to, čo som im ja v zákone im povedal, že sa musí prijať, pretože inak sa stretnú s rozporom niektorých ústavných článkov."

R. Dírer: "Ak tomu správne rozumiem, lebo spomenuli ste to niekoľkokrát vo viacerých odpovediach, že by ste očakávali od politikov viac komunikácie, väčšiu zhodu a že sa tu naozaj šijú zákony rýchlo, narýchlo. To je to, čo vám prekáža. Možno ani nie až tak tie konkrétne kroky, ako to, že vládna koalícia nemá takú jasnú koncepciu a z večera do rána sa tu vymýšľajú zákony, ktoré tejto koncepcii nezodpovedajú."

I. Gašparovič: "Určite áno, toto je, čo sme hovorili na začiatku, pán redaktor, že sú tu určité zákony, dá sa hovoriť zákony vo vzťahu k reformám, ktoré sú potrebné, ktoré sa nedajú prijať len jednou politickou stranou alebo len jedným politickým zoskupením, že je tu potrebný pohľad, keďže ide o reformu týkajúcu sa všetkých, nie o politickú, ale ide o reformu vo vzťahu k občanovi a teda celospoločenskú, nie z jedného pohľadu jednej politickej strany. A tu by bol rád, keby sa nám to podarilo, aby sme dosiahli posudzovanie zákonov nie z pozície politickej strany, ale z pozície potreby štátu, občana."

R. Dírer: "Ja sa opäť vrátim k tomu súdnictvu, vy ste povedali, že naozaj existuje až taký animózny vzťah medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu, ale na druhej strane žiadate istú kooperáciu, istú komunikáciu, ale tá by potom mala prichádzať aj z tej druhej strany, to znamená od predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina."

I. Gašparovič: "Určite. Ale to je to, čo sme hovorili na začiatku, viete si týchto dvoch teraz predstaviť, že budú spolu rokovať?"

R. Dírer: "No, úprimne povedané ani veľmi nie."

I. Gašparovič: "Ani nie. Ale napríklad ja by som ich veľmi rád prijal aj obidvoch, aby sme hovorili o týchto problémoch, aby sme povedali, čo skutočne je progresívne a čo nie je progresívne. Ale urobí chybu, hovorím teraz len príklad."

R. Dírer : "Áno, všeobecne."

I. Gašparovič: "Urobí chybu Harabin, urobí chybu pani súčasná ministerka a jeden druhému sa z toho teší, a obviňujú sa, čo urobili , namiesto toho, aby si sadli a hľadali určitú zhodu, aby k takejto chybe nedošlo. Len komunikácia to rieši." 

R. Dírer: "Áno, mne išlo len o to, že či vnímate naozaj tú vinu len na strane ministerky spravodlivosti alebo aj na strane predsedu Najvyššieho súdu?"

I. Gašparovič: "Ale určite, že majú obidvaja svoje a veľmi zásadné chyby, ktoré sa kvôli tomu, dnes už hovorím, že skoro z fyzickej nenávisti, nedokážu riešiť. A to je zlé."

R. Dírer: "Ja sa vrátim, pán prezident, ešte jednou otázkou k tej korupcii a klientelizmu. Opätovne sa vrátim k nášmu letnému rozhovoru, vtedy ste naozaj kritizovali korupciu a klientelizmus, ktorý na Slovensku je, aj ste hovorili o tom, že to nie je žiadne špecifikum Slovenska, ale je to na celom svete. A rozprávali sme sa vtedy aj o kauzách bývalej vlády Roberta Fica, spomínali sme nástenkový tender, spomínali sme emisie a vy ste vtedy požadovali, že ono sa to asi skutočne stalo a preto nad tým netreba nejako povedať, že je to minulosť. Že by sme nad tým asi naozaj nemali kývnuť len tak rukou. Ale faktom je, že sa nič nevyriešilo a teraz nemyslím len na nástenkový tender a emisie, tých káuz bolo viac, či už za vlády Roberta Fica alebo za vlády Mikuláša Dzurindu, ale naozaj v tejto republike asi nikto nebol potrestaný za kauzy, ktoré sa tu udiali. Čo s tým?"

I. Gašparovič: "Áno to sme hovorili na začiatku, že tento problém tu je a ten sa dá vyriešiť ozaj prestavbou v justícii. Ale akou? Prijatím nových zákonov, prijatím nových ľudí? Asi skôr prijatím nových ľudí, lebo tie zákony nie sú zlé.

Viete, aj teraz napríklad tento zákon, o ktorom sme spomínali. Ja som upozornil na to, že justiční čakatelia majú urobenú určitú zmluvu, zmluvu so štátom a dozadu túto zmluvu nie je možné riešiť, keďže na základe tejto zmluvy majú byť menovaní, nemôžu sa zo dňa na deň stať súdnymi úradníkmi. A preto som povedal, aby prijali do zákona, že nebude účinný od 1. januára, ale že bude účinný až od mája a to teraz rozhodujú, pretože sa stretne s problémom v rámci ústavy. A druhá chyba v tomto zákone a či to vylepší postavenie súdov a či to zmení sudcu, je napríklad to, že o sudcoch, čo mi vyčítali, že prečo to vraciam, o sudcoch v prijímacej komisii budú rozhodovať väčšinou laici. Postavenie sudcu je veľmi dôležité, preto potrebuje aj ľudí, ktorí tomu rozumejú a do akej miery tento sudca, tento občan bude schopný. To je jedna vec. Druhá vec, každý sudca, ktorý sa prihlási do výberového konania, musí povedať o svojom majetku, musí povedať o tom, či niekto z jeho rodiny je zamestnaný, či nie atď. To je v poriadku. Len kedy to musí povedať, on ešte nie je sudcom. On nie je sudcom, on sudcom bude, až keď ho vymenujem a potom to môže povedať. Na druhej strane, prečo by on mal hovoriť o tom, že jeho sestra alebo kto, má taký majetok, hentaký majetok. Áno povie, pracuje v justícii, to je v poriadku. Ale ďalej rozvádzať postavenie svojej rodiny, to predsa je mimo všetkých občianskych práv a ochrany osobnosti.

Na druhej strane si zoberte teraz, že pani ministerka rozhodla, že sudcom môže byť hociktorý právnik, ktorý spĺňa určitý časový limit, desať, pätnásť rokov. Bude prijatý, ja neviem, nech je právny zástupca nejakého občianskeho združenia. Je právnik, robí tam. A keď ho prijmú, teraz je to tak, že musí byť sudcom okresného súdu. A odtiaľ po tom ako bude odborne rásť, aké bude mať úspechy v práci, môže byť vymenovaný za sudcu krajského súdu, Najvyššieho súdu. Teraz tento, ktorého prijmú, môže byť vymenovaný hneď aj za sudcu Najvyššieho súdu. Veď to nie je normálne. Čiže tým som chcel naznačiť, či takýmto spôsobom chceme robiť reformy a musíme ich robiť, ale či takýmto spôsobom."

R. Dírer: "Len stále sa zabúda na tých politikov, lebo keď sa človek naozaj rozpráva s bežnými ľuďmi a vy určite s mini prichádzate do kontaktu, tak tá frustrácia v krajine narastá. Ako keby si politici naozaj mohli dovoliť všetko a nikto im nič neurobí. Tam smerovala moja otázka. A je jedno, či sa ten politik volá Robert Fico, Mikuláš Dzurinda, Ján Slota alebo Iveta Radičová."

I. Gašparovič: "Súhlasím, veď to je to, o čo hovoríme, že súdnictvo, ale aj tie ostatné silové zložky silové, ako je ministerstvo vnútra a ako je aj prokuratúra, ako keby nenašli určitú odvahu. Ale dajme si otázku aj tak, že prečo to tak je. Zoberte si posledné obdobie v justícii. Je možné, aby justícia bola nezávislá, aby sudca mohol rozhodovať ozaj tak, ako chce, ak je názorovo, nehovorím členom, príslušníkom takého politického zoskupenia aleboiného. Tým, že viem, že toto politické zoskupenie ma ochráni v pozícii sudcu alebo v pozícii prokurátora a toto ma neochráni, preto s tým nebudem. Čiže tu je ten spoločenský problém. Ale ako to vyriešiť, to nie je jednoduché. Ja som raz povedal, že u nás to bude trvať určite pár generácií, pretože mladý sudca, ktorý príde aj v dobrej vôli, príde do prostredia, ktoré nebude on profilovať, ale ho bude profilovať to prostredie. Toto by mala byť naša úloha, ale s takýmito zákonmi, ako navrhuje pani ministerka teraz, to nedosiahneme."

R. Dírer: "Ja sa vrátim ešte k tej téme, ktorú sme rozoberali na začiatku a síce k aktuálnej politickej situácii, pretože sa postupne blížime k záveru. Vašou úlohou alebo vašimi slovami, keď nastupovala nová vláda, ste chceli pôsobiť, ako z funkcie hlavy štátu, ako mediátor medzi opozíciou a medzi koalíciou. Máme tu naozaj ďalšiu vládnu krízu, keď koalícia prišla o jeden, o ďalšieho poslanca. Čo bude teraz robiť prezident?"

I. Gašparovič: "To nie je jednoduchá a ľahká úloha. Ja zo svojich pozícií neustúpim. Vo vzťahu aj prijímania zákonov ostávam v pozícii cítim sociálne, myslím národne. Čiže aj tie zákony, ktoré som v minulosti podpísal, ktoré sa týkali sociálnych programov, som ich podpísal ako dobré. Čiže z tohto pohľadu sa budem dívať aj na nové s tým, že hovorili sme pred chvíľou, že sú tu už aj nové signály, že tieto sociálne zákony sa môžu vylepšiť, že môžu byť v prospech rodín, môžu byť v prospech zamestnanca. Čiže z tohto pohľadu ja problém nemám.

Z toho pohľadu druhého - cítim sociálne, myslím národne - tam tak isto nechcem zmeniť spoje postavenie a v politike, najmä v zahraničnej budem vždy vystupovať tak, aby sa Slovensko nedostalo do pozície zlého pohľadu, aby Slovensko bolo vždy v tých zoskupeniach, aby Slovensko vystupovalo vždy tak, aby to bolo v prospech našej zahranične politiky j. Myslím si, že zatiaľ aj po dohode a po rokovaniach s touto vládou, kde sme si povedali, do akej oblasti pôjde prezident, do akej oblasti pôjde premiérka, zatiaľ si myslím, že sme to dodržali."

R. Dírer: "Dovoľte jednu hypotetickú otázku na záver, ak by sa predsa len, pán prezident stalo, že táto vládna koalícia by to neuhrala a rozpadla by sa vzhľadom na znižujúci sa počet poslancov vládnej koalície, máte predstavu, koho by ste poverili vedením vlády alebo ako by ste vyriešili tú situáciu až do predčasných parlamentných volieb?"

I. Gašparovič: "To je ozaj hypotetické a dúfam, že k tomu nedôjde." (krátené)