Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na SUMMITE OSN 2005, New York 14. 9. 2005

• Na jednej strane lietame do kozmu, na strane druhej celé národy umierajú od hladu.
• Rozlúštili sme ľudský genóm, sú však miesta na Zemi, kde ľudia umierajú pre nedostatok základných liekov a zdravotnej starostlivosti.
• Ľudské práva sú takmer 60 rokov univerzálne deklarované dokumentom prijatým práve na pôde OSN. Napriek tomu sa stále nájdu štáty, ktoré svojim občanom upierajú najzákladnejšie práva, tvrdiac, že štandardy ľudských práv sú v rôznych krajinách rôzne.
• Máme množstvo vedomostí, ktoré nám umožňujú získavať energiu štiepením atómu, nemáme ale dosť možností, aby sme zabránili zneužitiu štiepenia atómu na výrobu jadrových zbraní.
• Sme schopní postaviť niekoľko sto metrov vysoké mrakodrapy, avšak kdesi inde tým najchudobnejším búrame ešte aj ich plechové chatrče nad hlavami.
• Akoby problémov nebolo dosť, existujú ľudia, ktorí sú v záujme dosiahnutia svojich cieľov schopní obetovať nielen svoje životy, ale najmä siahnuť na životy iných - spravidla nevinných civilistov. Teroristickým útokom sa však nepodarilo zmeniť to podstatné – nezmenili naše hodnoty. K jednej zmene ale predsa došlo. Zmenilo sa naše vnímanie medzinárodnej bezpečnosti.

Je zrejmé, že úplne elementárne potreby človeka nie sú pre veľkú časť našej planéty samozrejmosťou. Naopak, ešte aj na začiatku 21. storočia je potrebné o ne bojovať. Milióny ľudí žijú v nedostatku. Ďalšie milióny nemajú garantované základné ľudské práva a v podstate každý je dnes v dôsledku globálneho terorizmu vystavený strachu. Jednou vetou – právo na dôstojný život stále zostáva len právom a nie každodennou realitou.

Svet je na rázcestí a na rázcestí je aj najvýznamnejšia globálna organizácia. V stávke je veľmi veľa a status quo nič nerieši. Ak to mám povedať ešte otvorenejšie – zachovanie status quo by mohlo viesť k úplnej strate relevancie OSN. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak sa nepodarí zreformovať OSN, budú si členské štáty hľadať iné spôsoby realizácie svojich záujmov. OSN nemôže zostať akýmsi diskusným klubom, ktorý zlyháva pri hľadaní funkčných riešení. OSN a jej inštitúcie znovu získajú prestíž a dôveryhodnosť, len pokiaľ budú schopné prijímať operatívne rozhodnutia na riešenie akútnych problémov dneška. Uvediem jeden konkrétny príklad: V situácii, kedy sa zo dňa na deň rozširuje zoznam teroristických útokov, je len ťažko možno vysvetliť našim občanom prečo už pol roka leží na našich stoloch globálna stratégia boja proti terorizmu.

Obdobne to platí pre komplexný dohovor o terorizme. Ďalšie váhanie a nekonečné rokovania o tejto otázke len umožnia teroristom, aby predstierali legitimitu svojho nehumánneho boja. Nepoviem nič nové, ak vyhlásim, že razantný, operatívny a koordinovaný postup medzinárodného spoločenstva je v tejto situácii nevyhnutný a že ústredné postavenie OSN je v tomto smere nezastupiteľné.
Vážený pán predseda, nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť, že sme s určitými obavami sledovali priebeh diskusie o reforme systému OSN, ktorá chvíľami hrozila prerásť do hlbokej krízy. Rovnako s obavami sme sledovali problémy, s ktorými sa potýkalo vypracovanie záverečného dokumentu. Ak má byť multilateralizmus skutočne efektívnym, nemôže byť založený na hľadaní najmenšieho spoločného menovateľa.

Naopak, musí byť poháňaný aktuálnymi potrebami sveta. Je potrebné vyvarovať sa jednému dlhodobému mýtu a prestať stotožňovať multilateralizmus s absolútnym konsenzom. Úsilie veľkej väčšiny krajín nemôže byť brzdené úzkoprsými individuálnymi záujmami. Pod zámienkou konsenzu nemožno brzdiť procesy, ktoré hýbu organizáciou. V opačnom prípade nepôjde o hľadanie a dosahovanie konsenzu, ale o vyhovenie partikulárnym záujmom úzkej menšiny krajín. Slovensko nečinnosť nepovažuje za odpoveď. Preto spolu s EÚ jednoznačne podporujeme úsilie o reformu, ktorá by OSN prispôsobila novým podmienkam. Pre Slovensko nie je pojem efektívny multilateralizmus len módne slovo v medzinárodných vzťahoch, ale skutočná garancia bezpečnosti, rovnoprávnosti a spravodlivosti vo svete.

Záverečný dokument summitu, i keď v plnej miere nereflektuje naše predstavy a ambície o hĺbke a razancii opatrení na reformovanie systému OSN, je podľa nášho názoru dobrým základným východiskom pre zefektívnenie multilateralizmu, v ktorom ústrednú úlohu hrá práve OSN. Súčasne je však opäť potrebné zostať triezvymi pri jeho hodnotení. Záverečný dokument nie je riešením dnešnej situácie, ale len vykročením v tomto smere. Záverečný dokument je v prvom rade len rámcom ďalších opatrení. Pri nich bude potrebné množstvo politickej vôle a mnoho ďalších kompromisov. 60. zasadanie Valného zhromaždenia OSN bude pre úspech reformného balíka preto rovnako dôležité, ako náš dnešný Summit. Z druhej strany to, že viaceré ambiciózne návrhy museli ustúpiť kompromisu neznamená, že sú irelevantné, respektíve, že by mali upadnúť do zabudnutia.

Nepochybne budú nutné ďalšie kroky na zefektívnenie práce a manažmentu Sekretariátu OSN, respektíve na zefektívnenie činnosti a odstránenie duplicity, či nedostatočnej koordinácie v práci jednotlivých inštitúcií a organizácií systému OSN. Výzvou zostáva i dobudovanie a posilnenie ľudsko-právneho piliera ako i obnovenie dynamiky rokovaní a opatrení v oblasti nešírenia a odzbrojenia.
Sme presvedčení, že svetové spoločenstvo nájde v nadchádzajúcom období dostatok politickej vôle a odhodlania vyriešiť tieto otázky v záujme posilnenia úlohy a autority OSN v systéme globálnych vzťahov.

Vážený pán predseda,
na záver by som chcel ilustrovať práve na úspešnom príbehu transformácie Slovenska z recipienta pomoci na jej poskytovateľa to, že prekonať vážne hospodárske problémy a stabilizovať spoločenský rast a rozvoj je možné. Vyžiada si to však viac, než len medzinárodnú pomoc či odpustenie dlhov. Absolútnou prioritou musí byť vytvorenie bezpečného a stabilného právneho, politického a podnikateľského prostredia.