Prezident SR Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky 4. novembra 2010 podpísal tieto zákony:
1. Zákon z 26. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov
2. Zákon z 26. októbra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov
Prezident SR vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prezident SR vrátenie zákona odôvodňuje nasledovne:
Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „schválený zákon”).
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.
II
1. Schválený zákon v čl. I prvom bode v § 3 ods. 5 rozširuje nezlučiteľnosť funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) s inými funkciami, a to o nezlučiteľnosť s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu okrem predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V nadväznosti na túto úpravu sa v čl. I ôsmom bode v § 30 schváleného zákona ustanovuje povinnosť člena súdnej rady ustanoveného do funkcie, ktorá sa od účinnosti schváleného zákona stane nezlučiteľnou s funkciou člena súdnej rady, teda ustanoveného do funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu, do 30 dní od účinnosti schváleného zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty. Teda člen súdnej rady, ktorý bol riadne zvolený sudcami Slovenskej republiky za člena súdnej rady pred dňom nadobudnutia účinnosti schváleného zákona, je povinný po dni nadobudnutia účinnosti schváleného zákona do 30 dní od tohto dňa odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, teda vzdať sa funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu. Ak si člen súdnej rady, ktorý bol riadne zvolený za člena súdnej rady sudcami Slovenskej republiky a zároveň je predsedom súdu alebo podpredsedom súdu, nesplní túto povinnosť, jeho členstvo v súdnej rade zanikne zo zákona. Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ďalšími členmi súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov súdnej rady podľa čl. 141a ods. 6 ústavy ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 10 až 23 upravuje spôsob ustanovovania členov súdnej rady, teda voľbu členov súdnej rady sudcami. Za člena súdnej rady môže byť zvolený podľa § 11 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. každý sudca, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z., teda povinnosť zabezpečovať riadenie a správu súdu a konať v mene súdu. Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (§ 33 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.). Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu (§ 33 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.). Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom (§ 32 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.). Z čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy teda vyplýva, že ďalšími členmi súdnej rady sú ôsmi volení sudcovia. Sudca vymenovaný podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 145 ods. 1 ústavy prezidentom Slovenskej republiky na návrh súdnej rady neprestáva byť sudcom, ak je vymenovaný za predsedu súdu alebo podpredsedu súdu. Ak podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) ďalšími členmi súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia sudcovia Slovenskej republiky, a sudcovia boli riadne zvolení za členov súdnej rady, nemožno podľa môjho názoru zákonom ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu. Pre úplnosť treba tiež uviesť, že podľa § 33 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona. Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy (§ 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 291/2009 Z. z.). V osobitnej časti dôvodovej správy k bodu 1 vládneho návrhu zákona (tlač 59) sa konštatuje, že „Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že zákonodarca upraví v zákone aj podrobnosti o vzťahoch súdnej rady k orgánom správy súdnictva. Vymedzenie nezlučiteľnosti funkcií predsedov a podpredsedov súdov s funkciou člena súdnej rady je práve v tomto rozsahu určenom ústavodarcom. Zákonodarca úpravou nezlučiteľnosti daných funkcií presne určil, aké je miesto správy súdov – na úrovni predsedov a podpredsedov súdov, ktorí plnia v rámci správy súdov aj pokyny ministerstva.“. Podľa čl. 141a ods. 6 ústavy zákon ustanoví podrobnosti aj o vzťahoch súdnej rady k orgánom správy súdnictva. Ústava teda predpokladá zákonnú úpravu vzťahov súdnej rady ako ústavného orgánu k orgánom správy súdnictva a nie zákonnú úpravu vzťahov jednotlivých členov súdnej rady. Preto nemôžem súhlasiť ani s citovaným konštatovaním v osobitnej časti dôvodovej správy. Podľa čl. I ôsmeho bodu § 30 schváleného zákona člen súdnej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od účinnosti schváleného zákona stane nezlučiteľnou s funkciou člena súdnej rady (§ 3 ods. 5), je povinný do 30 dní od účinnosti schváleného zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty. Podľa môjho názoru zánik funkcie člena súdnej rady uplynutím lehoty v prípadoch podľa čl. I ôsmeho bodu § 30 schváleného zákona nemožno ustanoviť z rovnakých ústavných dôvodov. Ustanovenie čl. I ôsmeho bodu § 30 schváleného zákona je problematické aj z hľadiska retroaktivity. Platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení. Tento všeobecný zákaz podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 36/95 možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy, podľa ktorej Slovenská republika je aj právnym štátom. „K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.“. Ak boli predseda súdu ako sudca a podpredseda súdu ako sudca riadne zvolení za členov súdnej rady a ich funkčné obdobie neuplynulo, nevzdali sa funkcie člena súdnej rady, neboli odvolaní sudcami Slovenskej republiky, nezanikla im funkcia sudcu, ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia a možno ich naďalej považovať za bezúhonných, nemožno podľa môjho názoru ustanoviť zánik ich funkcie uplynutím (aj keď zákonom ustanovenej) lehoty. Vzhľadom na uvedené mám pochybnosti o súlade čl. I prvého bodu doplnenia § 3 ods. 5 schváleného zákona s čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy a o súlade čl. I ôsmeho bodu § 30 schváleného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy.
2. Podľa čl. I druhého bodu § 6 ods. 10 schváleného zákona z každého zasadnutia súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady tak, aby zo zápisnice bolo zrejmé akými úvahami sa súdna rada riadila. Podľa čl. I tretieho bodu § 6 ods. 11 schváleného zákona predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa uverejní termín zasadnutia súdnej rady do 24 hodín od jeho zvolania zároveň s návrhom programu zasadnutia súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie súdnej rady, zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady. Z čl. I druhého bodu § 6 ods. 10 schváleného zákona vyplýva, že z každého zasadnutia súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musia byť zrejmé aj vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu. Okrem toho podľa čl. I tretieho bodu § 6 ods. 11 tretej vety schváleného zákona na webovom sídle súdnej rady sa uverejní aj zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady. Preto považujem za nadbytočné, aby aj zo zápisnice, ktorá sa vyhotovuje z každého zasadnutia súdnej rady, boli zrejmé vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu. Okrem toho treba uviesť, že podľa § 6 ods. 8 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení zákona č. 267/2003 Z. z. hlasovanie súdnej rady je verejné; to však neplatí, ak súdna rada rozhoduje o návrhu na vymenovanie sudcu, vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vymenovanie a odvolanie podpredsedu súdnej rady, voľbu kandidáta, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne a o návrhu na voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov. Preto podľa môjho názoru nie sú vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu zasadnutia súdnej rady, ktoré majú byť zrejmé zo zápisnice zo zasadnutia súdnej rady, v súlade s § 6 ods. 8 s časťou vety za bodkočiarkou zákona č. 185/2002 Z. z. v znení zákona č. 267/2003 Z. z. Z čl. I druhého bodu § 6 ods. 10 schváleného zákona tiež vyplýva, aby zo zápisnice, ktorá sa vyhotovuje z každého zasadnutia súdnej rady bolo zrejmé aj to, akými úvahami sa súdna rada riadila. Podľa čl. 141a ods. 5 ústavy na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Totožné znenie obsahuje aj § 6 ods. 6 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení zákona č. 267/2003 Z. z. Z citovaného článku ústavy vyplýva, že súdna rada rozhoduje uznesením. Ústava neupravuje náležitosti uznesenia (rozhodnutia) súdnej rady. Rovnako uznesením rozhodujú aj ďalšie kolektívne ústavné (štátne) orgány, napríklad Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Súdna rada je tiež ústavným orgánom. Nepovažujem preto za vhodné v čl. I druhom bode v § 6 ods. 10 upravovať, aby zo zápisnice zo zasadnutia súdnej rady bolo zrejmé akými úvahami sa súdna rada riadila.
3. Podľa čl. I štvrtého bodu § 7 ods. 1 schváleného zákona zasadnutie súdnej rady je verejné. Predseda súdnej rady je povinný vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na zasadnutiach súdnej rady. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie súdnej rady väčší záujem, je predseda súdnej rady povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti. Súčasťou zasadnutia súdnej rady je jej rozhodovanie; súčasťou rozhodovania je aj hlasovanie. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení zákona č. 267/2003 Z. z. hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí, ak súdna rada rozhoduje o návrhoch v personálnych veciach vymedzených zákonom. Preto treba upraviť v čl. I štvrtom bode v § 7 ods. 1 znenie prvej vety schváleného zákona v tom smere, že zasadnutie súdnej rady je verejné, ak zákon č. 185/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak (ide o prípady, kde je vylúčené verejné hlasovanie). Nie je tiež jasné, kto na účely zákona č. 185/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov je „verejnosťou“, čo zahŕňa slovné spojenie „väčší záujem“ a s prihliadnutím na možnosti koho je predseda súdnej rady povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej miestnosti. Účasť „verejnosti“ je problematická najmä v súvislosti s vypustením úpravy platného a účinného znenia § 7 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení zákona č. 267/2003 Z. z., podľa ktorého minister spravodlivosti Slovenskej republiky môže byť prítomný na zasadnutí súdnej rady s jej súhlasom; súhlas súdnej rady nie je potrebný, ak ide o prerokovanie správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov, koordinovanie činnosti sudcovských rád, zaujatie stanovísk k návrhom všeobecné záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov a zaujatie stanovísk k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, ako aj v prípadoch podľa § 4 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (napríklad pri schvaľovaní zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie). Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad PL.ÚS 19/98) „princíp právneho štátu proklamovaný v čl. 1 Ústavy SR je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy SR“. Preto treba upraviť znenie čl. I štvrtého bodu § 7 ods. 1 druhej vety a tretej vety schváleného zákona.
III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami:
1. V čl. I sa vypúšťa prvý bod. Doterajší druhý bod až ôsmy bod sa označujú ako prvý bod až siedmy bod.
2. V čl. I prvom bode (doterajšom druhom bode) v § 6 ods. 10 sa vypúšťajú slová „vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu“ a slová „tak, aby zo zápisnice bolo zrejmé akými úvahami sa súdna rada riadila“.
3. V čl. I treťom bode (doterajšom štvrtom bode) v § 7 ods. 1 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.
4. V čl. I treťom bode (doterajšom štvrtom bode) v § 7 ods. 1 tretia veta znie: „Predseda súdnej rady je povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na možnosti predsedu súdnej rady“.
5. V čl. I piatom bode (doterajšom šiestom bode) v § 26 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ak tento zákon neustanovuje inú lehotu“.
6. V čl. I sa vypúšťa siedmy bod (doterajší ôsmy bod).
