Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, za účasti predstaviteľov politického, hospodárskeho a kultúrneho života mesta Čadca, 26. 4. 2007

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady SR,
vážený pán predseda Žilinského samosprávneho kraja,
vážený pán primátor,
vážení členovia mestského zastupiteľstva,
vážení občania, Kysučania,
milé dámy, vážení páni.

Ďakujem vám za milé prijatie na pôde vášho mesta. Prišiel som rád, pretože na Kysuciach vždy pookrejem. Kysučania nikdy nestratili svoju dôstojnosť, otvorenosť, spontánnosť, srdečnosť. Kysučania sú takí ako príroda, ktorá ich obklopuje. Človek sa ich nikdy nevie nasýtiť. A hoci príroda vie byť aj nehostinná, naučili ste sa s ňou žiť, rozumieť jej. Ale aj ona vám. Aj preto sa s vami delí o to, čo má. A hoci človek pri vychádzkach do hlbokých dolín nadobúda pocit, že tu končí život, opak je pravdou.

Život sa tu opakovane začína, núka svoju prirodzenú, vľúdnu tvár. Aj preto majú Kysuce toľko obdivovateľov a priaznivcov. Prišiel som teda medzi vás preto, aby som tu jednak načerpal novú energiu, a jednak aby som sa s vami podelil o názory a skúsenosti. Takéto stretnutia majú pre mňa nezabudnuteľnú atmosféru, ale aj nenahraditeľnú vypovedaciu hodnotu. K svojej práci potrebujem vedieť ako žije vaše mesto, okres, región. Aj preto je pre mňa dôležité, čo mi poviete o sebe. Ako vnímate súčasný život, jeho problémy, celkové smerovanie našej spoločnosti. S čím ste spokojní a čo vás trápi. V tomto zmysle sú pre mňa dôležité tak názory občanov, ako aj ich volených zástupcov.

Človek si toho pamätá veľa. Dodnes tu žijú ľudia, ktorí spomínajú na časy, keď ich omínala chudoba, keď si hľadali prácu len mimo domova, lebo doma jej nebolo. Po celej Európe boli známi kysuckí drotári. Veľmi šikovní, nadaní, húževnatí ľudia. Podstata ľudí sa tu, našťastie, nezmenila, ale situácia je, chvalabohu, iná. Aj keď Kysuce nepatria medzi najrozvinutejšie regióny Slovenska, aj keď viacerí Kysučania ešte dochádzajú za prácou do Čiech, zaostalosť a chudoba Kysúc patria už len do spomienok.

Tým nechcem povedať, že všetko je tak ako má byť, že Kysučania sú so všetkým spokojní, že netúžia žiť lepšie, dôstojnejšie, mať jasnejšiu perspektívu než akú majú poruke dnes. Verím, že čoskoro tu bude dosť práce pre všetkých. Súčasnosť je poznačená zložitými premenami. Aby sme nezaostali, musíme sa v živote oháňať viac a lepšie než v minulosti. Sme nároční, ale život nám nič nedá zadarmo.

Tam, kde sme ešte včera vystačili so základným vzdelaním, potrebujeme stredoškolské, a kde sme včera vystačili so stredoškolským, potrebujeme vysokoškolské. Za posledné roky prudko stúpajú nároky na pripravenosť ľudí. Perspektívu majú vzdelaní, zruční, tvoriví a kultúrni ľudia. A nielen u nás doma, ale aj v zahraničí, osobitne v krajinách Európskej únie.

Hľadáme súlad záujmov. Vo všetkom. Aby sme boli schopní pochopiť ľudí, ich túžby a predstavy, musíme sa vedieť vcítiť do ich kože. Pre politikov to platí dvojnásobne. Ak to nedokážeme, ak správne nevyhodnotíme rozpoloženie súčasného človeka, či ho, nedajbože, odložíme bokom, ľudia nám to, jednoducho povedané, oprávnene spočítajú – odmietnu nás. Osobitne mladé generácie. Ich hlasom by sme mali načúvať s mimoriadnou pozornosťou.

V ich rukách je naša budúcnosť. Všetkých bez rozdielu. A kritické hlasy zaznievajú najmä z ich strany. Chcem tým povedať, že ešte stále je náš život presýtený politikou. Nadbytočným, nezdravým a neraz aj nekorektným súperením politických strán, nadhodnocovaním ich významu. A pritom jednou zo zásad úspešnej politiky je – čím sa menej pletie ľuďom do života, tým je úspešnejšia. Pravdaže, to neznamená, že politika nemá ovplyvňovať život. No má v ňom byť prítomná len natoľko, aby im ho nestrpčovala, aby ľuďom neprekážala.

Na všetkých stretnutiach s volenými zástupcami občanov sa presviedčam, že je dosť problémov v regiónoch, ktoré samy, vlastnými silami a prostriedkami nie sú schopné riešiť. Aj preto by sme mali zavrhnúť nezdravé konfrontácie medzi regiónmi, podporovať ich vzájomné súťaženie a spoluprácu.

Žiaľ, dodnes nám chýba účinný systém vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Poznatky z doterajšieho priebehu decentralizácie hovoria, že budeme musieť urobiť ďalšie zmeny, resp. doriešiť otvorené otázky. Týka sa to aj financovania regiónov, ktoré majú problémy naštartovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov. Verejné prostriedky by mali smerovať – a to veľmi citlivo! – do podpory rozvoja priemyselných parkov v tých regiónoch, v ktorých sú pracovné sily a kde je perspektíva rozvoja.
Pričom infraštruktúry priemyselných parkov môžu slúžiť ako motor rozvoja pre celý okolitý región, v ktorom sa nachádzajú. V súčasnosti preberá väčší diel zodpovednosti za rozvoj regiónu, miest a obcí samospráva. Je síce pravda, že vláda vytvára podmienky a rozvojový rámec, ale aj samospráva má nástroje, ktorými môže prilákať investorov.

Najmä budovaním infraštruktúry, priemyselných parkov, dočasnými úľavami na miestnych daniach, pozemkami pre investorov, výstavbou nájomných bytov a podobne. Týmto všetkým značný diel zodpovednosti za riešenie problémov sociálneho rozvoja leží na pleciach samospráv. Je podstatne väčší než v minulosti.

Proces fiškálnej decentralizácie dal samosprávam aj možnosť rozhodovať o značnej sume prostriedkov. Tým sa zvýšil ich význam, no úmerne tomu narástla aj zodpovednosť za rozvoj v regiónoch a ich sídelných celkoch. Každý región, každé mesto, teda aj Kysuce a Čadca, môže významne prispievať nielen k vlastnému rozvoju, ale celej slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Môžeme sa hrdiť tým, že na Slovensku vznikajú prirodzeným vývojom tri silné regionálne klastre, zhluky firiem automobilovej výroby. Sú hlavným potenciálom rozvoja automobilového priemyslu.

A to z pohľadu výrobného, technologického i ľudského. Aj región Kysúc je súčasťou takéhoto silného klastra, ktorý sa rozvíja na severnom a strednom Slovensku. Automobilový priemysel a jeho dodávateľské podniky ponúkli vášmu regiónu nové pracovné príležitosti. Podnecujú však aj vytváranie nemalého počtu pracovných príležitostí u výrobcov komponentov. Tejto možnosti sa treba pevne chytiť a nepustiť ju z rúk. Nové príležitosti sú dôležitým stimulom, ktorý núti ľudí pracovať na sebe, na vlastnom zdokonaľovaní.

Dôležité však je aj to, že si tým ľudia otvárajú možnosti širšieho uplatnenia na trhu práce, ale aj lepšieho finančného ohodnotenia.
Kľúčovou úlohou rozvoja Slovenska je – udržať rast výkonnosti našej ekonomiky. K tomu však musíme dokončiť výstavbu lokálnej infraštruktúry, predovšetkým diaľnic. Ale dotiahnuť aj reštrukturalizáciu a využitie iných druhov dopravy.

Druhou dôležitou úlohou je – dobudovanie základne Slovenska pre dlhodobú sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie. Treťou je rozvoj informačných a komunikačných technológií, geografické rozšírenie a zvýšenie rýchlosti komunikačných sietí (napr. všade dostupný internet). To potrebujeme najmä na zvládnutie a optimalizáciu logistických systémov. Teda, aby bol materiál v pravý čas na pravom mieste a pri minimálnych nákladoch.

Štvrtou úlohou je optimálny rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón s príslušným zázemím. Piatou kľúčovou úlohou (určite nie v poradí!), rozhodujúcou o našej budúcnosti, je zefektívnenie vzdelávania.

Keď som si sumarizoval informácie o Čadci, potešilo ma, že sú tu vytvorené detašované pracoviská pre magisterské a bakalárske štúdium zo štyroch slovenských univerzít. Vytvára to predpoklady pre koncentráciu kvalifikovaných ľudí, ktorí sú základom budovania nevyhnutných vedeckých a výskumných centier. Potrebujeme ich ako soľ. Veď ako ste si iste všimli – a aj na moje prekvapenie – Slovensko začína pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To je výzva najmä pre školstvo, aby pružne zareagovalo a zvrátilo nepriaznivú situáciu. Nápomocná by mu v tom mala byť aj samospráva. Dnes už môže zásadným spôsobom ovplyvňovať rozvoj a zameranie stredoškolského vzdelávania.

Základom rozvoja každého regiónu sú miestne zdroje. Tak je mesto Čadca a celé Kysuce atraktívne pre dnešný svet aj z pohľadu cestovného ruchu. Sú tu prírodné atraktivity – známe kamenné gule, minerálne pramene, ale aj beskydská úzkokoľajka či výborné podmienky pre letnú a zimnú turistiku. Čadca a jej okolie má všetky predpoklady stať sa cieľovým mestom turistov. Aby sa ním hlboko zapísala do povedomia ľudí, mala by sa – podľa môjho názoru – zamerať na všetky okruhy návštevníkov a turistov, teda aj na tých náročnejších. Možno by si s radosťou priniesli domov vaše preslávené vianočné ozdoby. Preto treba neustále skvalitňovať požadované služby, udržiavať krok s modernými trendmi. No nikdy by ste sa nemali vzdať svojej typickej agroturistiky. Dobré cestné a železničné prepojenie na Českú republiku a Poľskú republiku, vytváranie podmienok pre investovanie, kvalifikovaná pracovná sila. To všetko priťahuje investorov a zahraničný kapitál. Oceňujem, že sa v tomto smere snažíte vytvoriť primerané podmienky.
Pripravení musíme byť aj na využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov v programovacom období 2007 až 2013.

Samozrejme, v rámci tých možností, ktoré ponúka Národný strategický referenčný rámec. Ich efektívne využitie môže priniesť úžitok nielen vášmu mestu a regiónu, ale celému Slovensku. Aj preto by ste sa nemali nechať znechutiť a odradiť. Pri rôznych príležitostiach už zaznelo, že s čerpaním prostriedkov nemáme problémy. No keď sa rozprávam so starostami, primátormi či županmi pri mojich cestách po Slovensku, z ich úst zaznieva kritika týkajúca sa najmä byrokracie a zložitosti získavať prostriedky z eurofondov.

Napriek tomu platí, že obce a mestá majú veľkú šancu získať potrebné finančné prostriedky z Európskej únie. Na riešenie problémov a vlastný rozvoj. No túto neopakovateľnú šancu majú len dobre pripravení. Aj preto uvažujem o potrebe decentralizácie rozdeľovania týchto prostriedkov na VUC, obce a mestá. Uplynulé roky ukázali, že reforma verejnej správy bola potrebná. Je to však trvalý, stále živý proces.

Svedčí o tom aj spor ohľadne financovania súkromných umeleckých škôl, ktorý skončil na Ústavnom súde. Musím však opätovne pripomenúť, že reforma verejnej správy sa uskutočnila najmä kvôli občanovi. To by sme mali mať na pamäti neustále, a všetci.
Uvedomujem si, že ešte stále sú značné ťažkosti s presunutými kompetenciami. Zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Najväčšie vidím v oblasti školstva a zdravotníctva, ale aj v sociálnych službách a kultúre.

Sú to citlivé problémy, ktoré sa dotýkajú každej rodiny, každého občana. Plánovaným zánikom krajských úradov pribudnú miestnym samosprávam ďalšie kompetencie. Ale aj starosti. Mali by ste sa na tento proces dôkladne pripraviť. Váš región je prihraničným regiónom, zapojeným do cezhraničnej spolupráce. Tá je pre nás nesmierne dôležitá, pretože pomáha udržiavať dobré susedské vzťahy v praktickej rovine. A napomáha aj všestrannému rozvoju. Je žiadúce, aby ste túto spoluprácu ďalej dynamizovali. Tak Poľsko, ako aj Česká republika sú naši blízki susedia, s ktorými máme dobré vzťahy. Musíme si ich chrániť a pestovať. Veď po pristúpení Slovenska, Českej republiky a Poľska k Schengenskej dohode, zostanú slovenské hranice na Kysuciach len symbolickými.

Čadca tvorí vstupnú bránu na Slovensko z oblasti Ostravska, resp. z poľského horného Sliezska a Bialsko-Bjalej. Prihraničná spolupráca, ktorá už pomáha rozvoju vášho mesta i regiónu, má pred sebou novú perspektívu, závislú od vašej ďalšej zaangažovanosti. Bol by som rád, keby ste túto novú možnosť prijali nielen ako výzvu, ale aj ako slovenský záujem.
Cezhraničná spolupráca sa nedá dobre plánovať a riadiť z hlavného či krajského mesta. V nej musí prevziať iniciatívu váš región, ktorého je Čadca politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom.

Len vy najlepšie poznáte potreby a možnosti vášho mesta a regiónu. Len vy viete, ako môžete vaše ľudské zdroje a materiálne zázemie využiť čo najlepšie. V tomto poznaní vás nikto nemôže nahradiť. Myslím si, že vaše mesto a región majú veľké možnosti rozvoja v cestovnom ruchu, v lesnom a drevospracujúcom hospodárstve, v rozvoji malého a stredného podnikania, ktoré bolo pre tento región charakteristické už v minulosti. Nepochybujem, že vy, Kysučania, tieto možnosti využijete.

Ešte raz Vám ďakujem za milé prijatie. A ako som už avizoval, za najlepšiu komunikáciu považujem rozhovor. Preto sa teším na Vaše názory a otázky.