Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej vedeckej konferencii „Právo ako zjednocovateľ Európy – veda a prax“, Bratislava 21. 10. 2010

Vaša Magnificencia, pán rektor Univerzity Komenského,
Vaša Spektabilita, pán dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského,
Magnificencie, Honorability, Excelencie,
ctení hostia,
vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi srdečne Vás, účastníkov medzinárodnej vedeckej konferencie, konanej pri príležitosti 90. výročia právnej vedy a právnického vzdelávania na Slovensku pozdraviť.

Slobodná akademická pôda, hlavne pri takýchto slávnostných, jubilejných príležitostiach, má svoju krásnu a neopakovateľnú atmosféru. Ale akademická pôda práve tejto fakulty je môjmu srdcu osobitne blízka; pri zmienke o Právnickej fakulte UK stále hovorím, je to „moja“ alma mater.

Nedá mi preto nepripomenúť jej začiatok, historický pondelok 24. október 1921 – deň začatia prednášok na Právnickej fakulte. Ten sa stal aj dňom zrodu fakulty, ako vedecko-pedagogickej ustanovizne. Ústami profesora Rátha, jej prvého dekana a prvého slovenského rektora univerzity, sa začalo nové veľké, kultúrno-duchovné dielo. Vstúpili sme do chrámu vedy práva a cupida legum iuventus sa zasväcuje službe, ktorá bola v tradíciách univerzít považovaná za prvú po teológii.

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, ako najstaršia slovenská vzdelávacia a vedecká ustanovizeň v oblasti vied o štáte a práve, podstatným spôsobom napomáhala počas svojej existencie zachovávať tradičné hodnoty právnickej vzdelanosti. Dnes poskytuje moderné právnické vzdelanie v klasických i moderných právnických disciplínach. Jej absolventi pôsobia vo významných funkciách v najrôznejších oblastiach spoločenského, politického, či hospodárskeho života.

Medzinárodná vedecká konferencia s názvom „Právo ako zjednocovateľ Európy – veda a prax“ sa koná nielen pri príležitosti 90. výročia Právnickej fakulty UK, ale aj v kontexte iných dvoch významných výročí – 60. výročia vyhlásenia k zjednoteniu Európy – historického plánu o novom usporiadaní Európy, ktoré predniesol významný právnik a otec myšlienky Európskej únie Robert Schuman. Tým ďalším medzníkom je 20 rokov od nástupu demokratizačných zmien a integračných procesov, ktoré odštartovali pád železnej opony a započali aj významné zmeny v ústavnom i právnom systéme.

Dovoľte niekoľko myšlienok, týkajúcich sa právnej vedy, jej úloh, jej miesta v spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky.

Prevratné zmeny v spoločnosti vždy vyvolávajú isté zásahy v takých normatívnych systémoch spoločnosti, akými sú právo a morálka. V oblasti práva sa to odohráva v procese nového ústavného a zákonodarného usporiadania novelizáciou a od základu novými právnymi normami. Je to spravidla proces opierajúci sa o legitímnosť zákonodarcu. Problémy vznikajú skôr v otázke kvality účinnosti, osvojenia a vynútenia práva.

Naša legislatíva stále nie je dokonalá, podlieha evolúcii a požiadavkám doby vo vzťahu k novým geopolitickým podmienkam, v ktorých sa naša krajina ocitla.

Európska únia prijíma stovky, ba až tisíce právnych aktov, ktoré naša legislatíva transformuje do nášho právneho poriadku. A tak sa dostávame k tomu, že legislatíva vznikala ako reflexia aktuálnej reality.

Právny štát a demokratická spoločnosť stoja na zásadách a princípoch, ktoré sú základom pre správneho fungovania spoločnosti, zachovania jej existencie a rovnováhy v stave harmónie. Napokon aj verejná kontrola moci prispieva k budovaniu „zdravého“ právneho a demokratického štátu. Právny štát, to nie je len dobrá ústava, zákonodarstvo a právny systém vôbec. To sú ale fundamentálne podmienky a predpoklady štrukturálneho usporiadaného štátu a spoločnosti. Za tým nasleduje včasná, objektívna aplikácia právnych noriem podľa princípu ústavnosti a zákonnosti a včasná realizácia rozhodnutí súdov a iných orgánov. A to je už sféra režimu fungovania štátu, režimu práce štátnych orgánov. Prejav demokracie v praxi. Pretože právo preniká celou demokratickou spoločnosťou. Rešpekt a úcta k právu je rešpektom a úctou aj k demokracii.

Ústava Slovenskej republiky je dokument demokratickej ústavnosti, ktorý bol prijatý ako výraz demokraticky prejavenej vôle občanov. Ústava Slovenskej republiky a ústavné zákony tvoria ústavný, demokratický základ právneho štátu, parlamentnej demokracie.

Ako prezident i ako jeden z tých , ktorý boli pri zrode novej Slovenskej republiky som presvedčený, že parlamentná demokracia najlepšie zodpovedá potrebám našich občanov a ich vôli uplatňovať politickú moc prostredníctvom svojich volených zástupcov v republikánskej forme štátu.

Vždy som podporoval myšlienku silného právneho sociálneho štátu ako nástroja regulácie ochrany práv a slobôd, nastolenia poriadku, realizácie spravodlivosti a sociálnej istoty. Jednou z priorít môjho funkčného programu je silný štát občanov pre občanov. Ak má štát plniť svoje funkcie v podobe parlamentu, vlády, súdnictva, štátna moc pochádzajúca od občanov má slúžiť prameňu moci.

Národná rada Slovenskej republiky, ako orgán zákonodarnej moci zložený z poslancov parlamentných strán, má zodpovednosť za stabilitu štátu prostredníctvom zákonov, ktoré regulujú všetky oblasti života spoločnosti na základe reálneho stavu poznania a programu vlády.

Poslanci by nemali opakovane meniť normy nečakane prostredníctvom takzvaných prílepkov k iným zákonom, ktoré s problematikou nesúviseli, čím okrem iného znemožňujú širšiu odbornú diskusiu.

Aj súdna moc je dlhodobo predmetom kritiky odbornej i laickej verejnosti. Samospráva v súdnictve nefunguje; náprava pomerov zvnútra sudcovského stavu je ťažko uskutočniteľná. Povesť sudcov utrpela ťažko pochopiteľnými žalobami na diskrimináciu, angažovaním sa sudcov v politike, viacerými prípadmi nečinnosti, spornými rozhodnutiami a podozreniami z korupcie. Pritom súdna moc požíva viaceré bonusy. Sudcovia sú menovaní doživotne, občan, od ktorého pochádza všetka moc má na jej kreovanie len nepriamy dosah. Aj sudcovská nezávislosť je chápaná len ako privilégium sudcov. Je to ústavný princíp, ktorý garantuje občanovi ústavné právo požiadať o právnu pomoc na nezávislom a nestrannom súde. To je podstata nezávislosti, sociálna a právna istota občana. To je aj dôvera občana svojmu štátu!

Jedným z kľúčových prvkov našej ústavnosti sú ústavne prijaté základné práva a slobody. Sú to zároveň aj hodnoty ktoré vyznáva Európska únia a požaduje, aby boli rešpektované vo všetkých členských štátoch a platili pre všetkých občanov.

Mrzí ma ako právnika, že mnoho sporov rieši Európsky súd pre ľudské práva. Neteší nás skutočnosť, že toľko sporov prichádza na európsky súd. Podľa nášho názoru by malo ísť len o výnimočné situácie. Právne spory by sa mali uzavrieť na úrovni na to určených ústavných orgánov suverénnych národných štátov. V tomto ohľade je to výzva pre legislatívu a aj pre súdnu prax, aby sme našim občanom zabezpečili právo a spravodlivé zákonné vyriešenie sporov.

Zjednocovacím činiteľom je aj ustanovenie čl. 7. ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa neho Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Nestačí teda hovoriť, že máme demokraciu, právny štát, že to je cesta k občanovi a pre občana a že naša Slovenská republika má ústavu, ktorá slúži ľuďom, občanom Slovenska. Prax orgánov a štátny režim dokazuje ústavnosť, zákonnosť, spravodlivosť.

Samotné teórie o tom, že máme republiku, ktorá má vysoký stupeň demokracie, alebo že k nej spejeme sú síce zaujímavé, ale to je len prvý krok. A to preto, že každý náš občan sa dennodenne, ako s chlebom, stretáva s vážnymi protirečivými vzťahmi, otázkami, situáciami obchádzanými, a dokonca nerešpektovanými prirodzenými večnými hodnotami.

Život prináša najmä v tejto dynamickej dobe veľkých politických zmien a globalizácia nové javy, nové vzťahy a potreby nových ústavných i zmluvných úprav na národnej i celoeurópskej úrovni.

Budúcnosť nášho ústavného systému v mnohom teda závisí od ďalšieho vývoja Európskej únie, vyriešenia vzájomných vzťahov jednotlivých štátov únie navzájom a európskym centrom.

Právne normy musia reflektovať realitu a prispôsobovať sa zmeneným pomerom, ktoré prináša vývoj. Mnoho kompetencií národných štátov postupne prechádza na celoeurópske orgány. Z posledných medializovaných zámerov je to napríklad formovanie európskeho diplomatického zboru, či celoeurópskej regulácie tranzitu plynu, vstupy orgánov Európskej únie do rozpočtovej politiky, atď.

A to, čo hovorím sa týka napríklad kompetencií Slovenskej republiky, jej orgánov, a to aj vo vzťahu k Európskej únii. V Európskej zmluve sú formulované niektoré princípy, vzťahy a rozhodnutia. Nemyslím si, že na platnej zmluve nemáme čo analyzovať, upraviť precíznejšie, demokratickejšie, prijateľnejšie pre spoločenstvo európskych štátov.

Dovoľte mi ešte poznámku a možno kľúčovú otázku. Kde vlastne smerujeme? Ako, a či vôbec môžeme ovplyvňovať toto smerovanie zásadným spôsobom? Aký by mal byť budúci svet?

Práve spoločenský rozvoj stavia pred právnu vedu a právo nové výzvy. Sú výzvy, ktoré prináša globalizácia, ale aj všeobecný ľudský pokrok. Stále sme svedkami, že legislatívny proces dobieha a ex post prináša nové právne normy, reagujúce na spoločenský a vedecký pokrok. Na to, aby to tak nebolo, musíme osobitnú pozornosť venovať aj podpore spoločenskovedného výskumu, najmä v oblasti právnych, sociálnych a politických vied.

Vážené auditórium,
vítam a oceňujem iniciatívu organizátorov usporiadať vedeckú konferenciu s ústredným cieľom šíriť právnu filozofiu, právne vedomie, (aj európske právne vedomie), profilovanie názorov a postojov nielen v rámci akademickej obce, ale aj medzi širokou odbornou právnickou, ale aj laickou verejnosťou.

Stretnutie špičkových odborníkov je nepochybne dobrou príležitosťou na fundovanú odbornú diskusiu o aktuálnych právnych otázkach a problémoch, na výmenu najnovších poznatkov i prezentovanie aktuálnych trendov právnického vzdelávania.

Želám vám, účastníkom tohto medzinárodného sympózia, tvorivú pracovnú atmosféru počas rokovaní, mnoho nových podnetov a skúseností. Zahraničným hosťom príjemný pobyt v hlavnom meste Slovenskej republiky.

No a našej 90-ročnej jubilantke, Právnickej fakulte Univerzity Komenského, všetkým jej pedagógom a ostatným pracovníkom a študentom želám do budúcich rokov ďalší rozvoj, úspechy vo výchove nových generácií právnikov v duchu poslania fakulty: vychovávať právnikov, hodných svojho diplomu, spôsobilých pestovať právnu vedu, aplikovať právo v duchu zákonnosti a spravodlivosti v prospech pravdy.

Vzdelávanie budúcich právnikov možno pestovať na širokom národnoštátnom ústavnom systéme, osvojovaním si medzinárodného právneho a zmluvného práva, na bohatej právnej filozofii, občianskej, kultivovanej profesionálnej morálke a na rozvinutej, humanistickej a demokraticky orientovanej právnej vede.