Novoročné stretnutie prezidentského páru s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností

Prezident Ivan Gašparovič s manželkou Silviou Gašparovičovou prijal na tradičnom novoročnom stretnutí zástupcov cirkví a náboženských spoločností. Na stretnutí bol prítomný aj apoštolský nuncius Svätej stolice v Slovenskej republike Mons. Mario Giordana.

Prezident Ivan Gašparovič v slávnostnom príhovore povedal, že naša Slovenská republika ako suverénny, demokratický, právny štát má svoje základy nielen v dlhodobej stáročnej histórii, ale má svoju bázu založenú Ústavou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje okrem iného aj zmysel ústavy duchovne založený na cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve a historickom odkaze Veľkej Moravy. „A ani si to možno neuvedomujeme, najbližšie nás čaká 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda. Som presvedčený, že Nielen cirkvi budú oslavovať týchto dvoch svätcov a vierozvestov, ktorí priniesli písmo sväté v reči blízkej našim predkom. Nebola to len zvesť viery a forma liturgie, ale priniesli aj novú kultúrnosť, mravnosť a právne normy, ktoré položili základy nového právneho poriadku.“
Náš najvyšší predstaviteľ v príhovore ďalej zdôraznil, že naša ústava vychádza z princípov mravnosti našich predkov, všeľudskej morálky, z poznania dokumentov obsahujúcich deklarovanie ľudských práv a slobôd. Osobitne slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Garantuje tiež právo cirkví a náboženských spoločností spravovať svoje záležitosti, zriaďovať orgány, ustanovovať svojich duchovných, zakladať rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávislé od štátnych orgánov.“ Citovaný článok ťažko nájdeme v iných, aj demokratických ústavách. Ide o to, aby sme všetci, bez rozdielu náboženstva, či vierovyznania, tento princíp poznali, riadili sa ním a takým spôsobom vytvárali predpoklady pre každého občana, aby myslel slobodne bez toho, aby ktokoľvek mohol do týchto ústavných princípov zasahovať,“ pokračoval Ivan Gašparovič. Zvýraznil posolstvo pápežskej encykliky, v ktorom ho zaujali viaceré úvahy týkajúce sa významných, humánnych, sociálnych tém. Ako sú „Ľudský zdroj v našich časoch“, „Bratstvo, ekonomický rozvoj a občianska spoločnosť“, „Rozvoj národov, práva a povinnosti, životné prostredie“, „Spolupráca ľudskej rodiny“ poukazujú na ich obsahovú, praktickú aktuálnosť. Sú to témy dôležité pre zmravňovanie, sociálnu politiku a integráciu tej-ktorej spoločnosti, komunity, alebo aj Európskeho spoločenstva, či globálnych svetových tendencií. A to bez ohľadu na príslušnosť k tej či onej viere.
„Spomeniem len také demokratické a sociálne princípy, ako sú: zodpovednosť, distributívna spravodlivosť, sociálna solidarita, sociálna spravodlivosť. Aktuálne sú slová najmä Benedikta XVI.: „Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať svoju ekonomickú funkciu.“ Tento citát stojí nad politickými, štátoprávnymi, koncepčnými, strategickými úvahami, aj keď uvažujeme a hovoríme (alebo nehovoríme) o sociálnej politike, o sociálnom štáte, jeho funkciách a o ľudskej solidarite. Aj tieto myšlienky nás nabádajú k tomu, aby politika a aktivity v rôznych štruktúrach spoločnosti neobchádzali sociálnu zodpovednosť, spravodlivosť, solidaritu a mravnú schopnosť prerozdeľovať spoločenské bohatstvo, často egoisticky viazané len na individuálne vlastníctvo, „ uviedol prezident.
V závere príhovoru apeloval na nevyhnutnosť jednoty medzi národmi i náboženstvami. Podčiarkol tiež význam a podstatu rodiny, modlitby a ekumenizmu na Slovensku.
„V dnešných časoch viac ako inokedy by sme mali spoločne kriesiť a obnovovať zdroje vlastnej kultúry, jej previazanosť s našimi dejinami a vierou, lebo to je ten najpevnejší bod, na ktorý sa upína národ, formuje sa cesta dejinami, ktorá nám dopomohla dnes k vlastnej štátnosti. Veľmi by som si želal, aby sme po tejto ceste kráčali spoločne,“ povedal prezident.

Mons. Stanislav Zvolenský, arcibiskup -metropolita rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku v príhovore apeloval na nevyhnutnosť rešpektovania harmonického rozdelenia času práce a sviatku, obzvlášť nedele, Pánovho dňa. „Sviatok ponímaný ako príležitosť pre únik a konzum prispievajú k rozštiepeniu rodín a spoločenstva a podporujú individualistický štýle života.“ Preto je podľa jeho slov potrebné podporovať reflexiu aj úsilie zamerané na zosúladenie pracovných požiadaviek a pracovného času s fungovaním rodiny a tiež na to, aby sviatky znovu nadobudli svoj pravý zmysel.

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik v príhovore reagoval na mediálne podsúvané a nie optimistické scenáre najbližšieho spoločenského a ekonomického vývoja. „Konkrétne prípravy na nečakané udalosti sa urobiť nedajú, ale niečo zásadné, čo by nám pomohlo zvládnuť aj nečakané problémy, čo by sme mali v duchovnej železnej zásobe mať všetci, je postoj, ktorý by nás mal sprevádzať vo všetkých situáciách – a tento postoj sa nazýva kresťanská nádej.“

Čestný predseda ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Pavel Traubner ocenil ekumenické stretnutie ako prejav demokracie a slobody. S potešením konštatoval, že židovská komunita sa rozrastá, „že pribúdajú noví jedinci, ktorí raz budú budovatelia tejto krásnej vlasti. „ Ocenil rozvoj v minulosti nepredstaviteľných náboženských aktivít zväzu židovských náboženských obcí a konštatoval kvalitu komunikácie s ostatnými cirkvami na Slovensku. Vyslovil tiež poľutovanie nad vraždením kresťanov v krajinách tretieho sveta. „Považujem to za strašné a za nutné proti  tomu bojovať." Pavel Traubner pripomenul blížiace sa oceňovanie osobností Jad Vašem za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu.

Novoročné stretnutie prezidentského páru s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností sa zavŕšilo spoločnou ekumenickou modlitbou za Slovensko v Kaplnke sv. Barbory v Prezidentskom paláci, ktorú viedol Mons. Peter Rusnák, bratislavský eparcha gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike.