| |
Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Spoločnosti pre zahraničnú politiku „Slovensko v Európskej únii ako konštruktívny partner“, Berlín 20. 10. 2004 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2004 | Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Spoločnosti pre zahraničnú politiku „Slovensko v Európskej únii ako konštruktívny partner“, Berlín 20. 10. 2004
Vážené dámy, vážení páni,
Slovenská republika sa prednedávnom stala členom Európskej únie. Vstup do tohto spoločenstva vnímame nielen ako naplnenie svojich legitímnych ašpirácií, ako príležitosť, či výzvu, ale aj ako zodpovednosť. Zodpovednosť tak dovnútra únie, kde sa chceme podieľať na jej dobrom fungovaní, ale aj zodpovednosť navonok. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je oblasť, v rámci ktorej môžu aj menšie štáty únie vniesť svoj vklad. Ak bude spoločná politika konzistentná a úspešná, aj nové štáty únie môžu pocítiť satisfakciu. Veď sa pričiňujú o konštruktívnu politiku na úrovni globálnych pomerov. Teda v parametroch, na ktoré nemohli pred vstupom do EÚ ani pomýšľať. Naša politická reprezentácia si dobre uvedomila moment, keď sa Slovensko stalo z objektu európskej politiky - keď usilovne plnilo podmienky vstupu - jej aktívnym subjektom a súčasťou spoločenstva štátov, ktorých podiel na formovaní stability a bezpečnosti súčasného sveta rastie.
Slováci sa vyznačujú nielen zodpovednosťou, ale aj primeranosťou a vecnosťou. Nikdy sme si nestavali vzdušné zámky a sme praktickí. Aj to je dôvod, že ak rozmýšľame o našom vklade do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, uvažujeme o blízkom geopolitickom priestore, o oblastiach, ktoré dobre poznáme a ku ktorým nás viažu hlbšie väzby. Slovensko je samozrejme pripravené prevziať na seba všetky dohodnuté záväzky Európskej únie, nech by sa týkali ktorejkoľvek časti svetovej politiky. Dobre si uvedomujeme, že naša spoločná Európska únia je globálnym hráčom. Pre Vašu orientáciu si dovoľujem uviesť, že Slovenská republika má v tejto chvíli v mierových operáciách po celom svete skoro 800 príslušníkov svojich ozbrojených síl. Keď uvažujeme o našej pridanej hodnote pre Európsku úniu, myslíme najmä na nášho východného suseda Ukrajinu a hlavne na juh Európy, na krajiny západného Balkánu.
Dovoľte mi podeliť sa s Vami o skúsenosti, obavy, ale aj nádeje, ktoré Slovensko viažu k západnému Balkánu. Robím tak v hlbokom presvedčení, že pôda, na ktorej sa momentálne nachádzam, špičkový inštitút v oblasti zahraničnej politiky, je miesto, kde sa táto téma nepovažuje za druhoradú. Cením si, že Nemecko má veľký záujem a ašpiráciu prispieť k stabilite a prosperite tejto časti Európy a zároveň viem, že pre tieto ciele už veľmi veľa vykonalo.
Z pohľadu našich zahraničnopolitických priorít je zaväzujúce, že summit v Tessalonikách v júni 2003 prijal deklaráciu potvrdzujúcu, že Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko a Čierna hora sú perspektívne členské štáty Európskej únie. Deklarácia zdôraznila, že stabilizačný a asociačný proces, ktorý bol týmto štátom ponúknutý, má slúžiť reformám na západnom Balkáne tak isto, ako sa to stalo počas asociačného procesu v Strednej a Východnej Európe. Pre uvedené štáty je práve Slovensko, jeho rýchla a nanajvýš sústredená cesta do únie, veľmi príťažlivým príkladom. Stretávame sa s tým často pri kontaktoch s predstaviteľmi štátov západného Balkánu na všetkých úrovniach. Reagujeme veľmi prakticky. Poskytujeme týmto štátom expertnú pomoc, otvorene hovoríme o našich pozitívnych skúsenostiach, ale aj o tom, čo sa nám nepodarilo a kadiaľ cesta nevedie. Pri vedomí očividnej pravdy, že každý štát musí prejsť svoju neopakovateľnú a špecifickú cestu, sme presvedčení, že odovzdávanie skúseností tým, ktorých cieľ je totožný s našim, je veľmi užitočným počinom.
Slovenská republika nadobudla istú mieru unikátnych skúseností v balkánskom prepletenci už pred piatimi rokmi. V roku l999 sa v Bratislave začala séria konferencií a stretnutí predstaviteľov prodemokratických síl, médií a občianskych združení vo vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republike za účasti nezávislých odborníkov a medzinárodných inštitúcií. Vznikol proces, v Belehrade nazývaný aj „bratislavský“. Medzi najdôležitejšie rozhodnutia týchto stretnutí patril výber prostriedkov politického zápasu. Rozhodovalo sa medzi zápasom na ulici a využitím volieb. Táto dilema demokratických síl sa zdala byť zvláštna - automaticky by sa mali prikloniť k demokratickým nástrojom. Od roku l990 boli totižto voľby v tomto priestore toľkokrát zmanipulované, že sa im prestávalo veriť ako efektívnemu prostriedku demokratických zmien. V polemike napokon predsa len zvíťazila myšlienka využitia volieb a toto rozhodnutie položilo základ úspechu v októbri 2000. Mimoriadne aktívna bola vtedy spolupráca slovenského a srbského mimovládneho sektoru, ktorá sa dobre rozvíja až po dnešné dni. Slovenská republika sa aj na základe týchto skúseností , ako členská krajina OECD, rozhodla orientovať svoju bilaterálnu pomoc na Srbsko a Čiernu Horu, ako na prioritnú programovú krajinu. Výsledky už prvého roku pôsobenia tejto pomoci nás podnecujú ,aby sme sa orientovali aj na ďalšie štáty západného Balkánu.
Nechcem podrobne hovoriť o jednotlivých štátoch regiónu a posudzovať ich politiku, pretože to považujem za nenáležité. Chcem sa skôr vysloviť k známym problémom, ktoré západný Balkán kvária. Nedá mi však politiku jedného štátu nevyzdvihnúť menovite. Chorvátsko urobilo tak potešujúce kroky smerom k Európskej únii, že si podľa nás plne zaslúžilo začať prístupové rokovania začiatkom roku 2005. V čulých kontaktoch s chorvátskymi predstaviteľmi sme dohodli konkrétne formy našej pomoci, aby v tomto procese mohli rýchlo postupovať. Z hľadiska európskej perspektívy celého západného Balkánu považujem za veľmi dôležité, že sa chorvátsky úspech stretol s prajnou reakciou ďalších štátov oblasti. Nevznikol pocit závisti, či krivdy u ostatných. Presviedčame sa o tom v častých kontaktoch s predstaviteľmi spomenutých štátov a nemyslíme si, že je to z ich strany výraz diplomatického klišé. Vznikol pocit reálnej nádeje aj pre iných. Dôležité je, že aj samotní Chorváti s takýmito prístupmi svojich susedov počítajú a nehodlajú zanedbávať regionálnu spoluprácu. Skôr naopak, vedia, že ona je súčasťou ich úspešného napredovania do únie. Slovensko nanajvýš podporuje takéto prístupy. Niet lepšieho spôsobu na prekonanie vzájomných historických animozít, než spoločné úsilie včleniť sa do rodiny demokratických európskych štátov.
Všetci vieme, že Kosovo je stále boľavou ranou na tele Európy. O tri dni budú v Kosove parlamentné voľby. Po násilných ozbrojených konfliktoch v marci tohoto roku sa dá pochopiť vyhlásenie predsedu srbskej vlády Koštunicu, že „nemá právo na to, aby pozval srbskú komunitu k volebnej účasti“. Zdôvodnil to tým, že kosovskí Srbi naďalej nemajú garancie pre svoj návrat, zaistenie bezpečnosti a slobody pohybu. O to viac treba oceniť výzvu srbského prezidenta Tadiča, aby sa Srbi volieb zúčastnili. Nech už bude účasť Srbov na voľbách akákoľvek, nemali by sme sa upriamiť na konjunkturálne riešenie, na akúsi momentálnu prevahu sily. Také riešenia na Balkáne neprešli skúškou času. Riešenie , ktoré bolo pre jedno etnikum výhrou a pre druhé etnikum porážkou, sa vracalo ako nevyplatený účet. Principiálne je správna multietnická spoločnosť, ktorú je však možno dosiahnuť len tým, že aj Albánci aj Srbi zľavia zo svojich maximalistických požiadaviek a budú schopní akceptovať kompromis. To samozrejme nie je možné dosiahnuť bez jednotného postoja medzinárodného spoločenstva, ktorý bude odvodený z reálneho hodnotenia situácie. Je to dôležité o to viac, že dodnes sa vyskytujú pochybnosti, či vážne rozhodnutia v čase dramatického vyvrcholenia kosovskej krízy boli založené na úplne objektívnom posúdení vtedajšej situácie. Dnes by sme mali na ceste budovania multietnickej spoločnosti vytrvať, i keď sa momentálne okolnosti zdajú byť veľmi neprajné tomuto projektu. Veľa sa mu však už obetovalo. Sme presvedčení, že Belehrad musí byť plne zapojený do komplexného riešenia kosovskej otázky, aby sa ono stalo stabilným a trvalým. Verím, že to napokon ocenia obyvatelia Kosova , ktorí, bez ohľadu na etnický pôvod , túžia po normálnom živote v mieri a prosperite. Popritom nesmieme zabudnúť, že na Balkáne, napriek tragike posledného desaťročia, sú ešte ostatky síl, ktoré sú presvedčené o legitímnosti násilia ako efektívneho nástroja na dosahovanie politických cieľov. Európska únia by mala mať dosť rozhodnosti dať takýmto aktérom najavo, že pre Európu je to neprijateľné.
Vážené dámy, vážení páni,
slovenská diplomacia pozná pomery vo Vojvodine celkom intímne aj preto, že tu žije 65-tisícová slovenská menšina. Ide o región, ktorý bol aj v čase dramatického rozpadu Juhoslávie skôr pozitívnym príkladom multietnického spolužitia, k čomu vojvodinskí Slováci prispievali podstatne väčšou mierou, než je ich aritmetický podiel na počte obyvateľstva. Činili tak svojou známou ochotou pomáhať blížnym v núdzi, najmä utečencom a svojim priateľským vzťahom ku všetkým vojvodinským etnikám. Ide o menšinu s tak povediac najlepšími európskymi parametrami – hrdo rozvíjajúcu svoju národnú identitu a kultúru a lojálnu k štátu v ktorom žijú. Pravda, kríza štátu sa podpísala na štruktúre obyvateľstva Vojvodiny. Etnické napätie posledných mesiacov je výsledkom mnohých vplyvov, ale nestrácame nádej, že duch tolerancie vo Vojvodine má základy, ktoré sa nedajú ľahko vykoreniť. Samozrejme, zodpovedné orgány nesmú medzietnické trenice, ktoré majú individuálne prejavy, podceniť a musia sankcionovať konkrétnych nositeľov. Zdá sa, že srbská vláda si krehkosť situácie uvedomila a podniká správne kroky. Preto by bolo dobré, aby inštitucionálny medzinárodný záujem nenadobudol formu takého tlaku, ktorý by sa stal kontraproduktívnym. Náš záujem o Vojvodinu by mal byť komplexný. Veď ak vážne projektujeme vstup tejto časti Európy do únie, Vojvodina je s Európskou úniou hraničiaci, administratívne, ekonomicky i kultúrne relatívne rozvinutý región, a svojom spôsobom by sa mohla stať motorom integrácie v širšom zábere.
Slovenská republika podporuje prijatý princíp dvojkoľajnosti v rámci Stabilizačného a asociačného procesu voči Srbsku a Čiernej Hore. Odblokovala sa tým patová situácia rokovaní v oblasti ekonomiky, kde chýba harmonizácia vnútorných systémov oboch republík. Sme si vedomí, že srbsko-čiernohorská únia nefunguje dobre, ale práve začiatok rokovaní o Stabilizačnej a asociačnej dohode, ktoré budú v politickej oblasti prebiehať na úrovni ústredných orgánov Srbska a Čiernej Hory, môže upriamiť pozornosť na výhody zachovania štátneho spoločenstva, v snahe priblížiť perspektívu členstva v Európskej únii. Detailne poznáme často protichodnú argumentáciu celého spektra srbských i čiernohorských politických síl. Tí naši čiernohorskí partneri, ktorí uvažujú o samostatnosti Čiernej Hory, sa dokonca odvolávajú na pokojné rozdelenie Československa a hľadajú vnútropolitické paralely vo vtedajšej československej federácii a v dnešnej srbsko-čiernohorskej únii. O takých vnútropolitických paralelách možno viesť akési sociologicko-politické dišputy, my však upozorňujeme na zahraničnopolitický kontext, kde paralely nevidíme. Predovšetkým, rozdelenie Československa sa nijakým spôsobom neodrazilo na zmene bezpečnostnej situácie v oblasti strednej Európy, žiadni zo susedov vtedajšieho spoločného štátu nevnímali vznik dvoch samostatných subjektov ako porušenie politickej a bezpečnostnej rovnováhy.
Európska perspektíva stále viac upriamuje štáty západného Balkánu na rozvoj súčasnej a budúcej spolupráce a dáva možnosť potisnúť do úzadia tragické momenty nedávnej histórie. Nie je však možné na ňu zabudnúť a ani ju ignorovať. A to sa v konkrétnej podobe týka spolupráce s Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Došlo už k mnohým zodpovedným rozhodnutiam tak vlád, ale aj jednotlivcov, v záujme toho, aby sa uzatvorila táto dramatická kapitola novodobých európskych dejín aj prisúdením trestno-právnej zodpovednosti. Orgány tribunálu sústreďujú najväčší tlak na srbskú vládu. Vieme, že prah politickej citlivosti je pre Belehrad veľmi vysoký, že u časti srbského obyvateľstva prevláda pocit skrivodlivosti z údajných dvojitých štandardov. Ale výsledok tohoto strastiplného procesu nemôže byť ani pre srbský národ negatívny. Veď za každý dokázaný zločin je vždy niekto konkrétne a individuálne zodpovedný, a to na všetkých stranách medzietnického konfliktu. Určenie individuálnej zodpovednosti samo osebe zbavuje národné spoločenstvo kolektívnej viny.
Efektívnosť európskej politiky sa zanedlho ukáže aj v prípade jedného z jej najvýraznejších doterajších výsledkov – v plnení Ochridského mierového dohovoru v Macedónsku. Na popud opozície sa o novom zákone o decentralizácii a teritoriálnej reorganizácii uskutoční referendum. Tým sa odloží aj konanie lokálnych volieb. Štát prechádza aj hospodárskymi ťažkosťami. Nemali by sme pritom zabúdať, že Macedónsko podpísalo ako prvé Stabilizačnú a asociačnú dohodu ešte v apríli 2001. Jeho politická reprezentácia niesla na svojich pleciach veľký diel následkov vyvrcholenia kosovskej krízy v roku l999. Slovensko je solidárne s Macedónskom a sme pripravení pomôcť mu v jeho európskom ťažení.
Začiatkom októbra sa uskutočnili v Bosne a Hercegovine voľby do miestnych zastupiteľstiev – prvýkrát od Daytonskej dohody bez financovania zo zahraničia a organizované domácimi štruktúrami. Volebnú účasť ovplyvnila istá apatia, vo voľbách prevládli zatiaľ etnické princípy, ale nie tak výrazne ako v minulosti. V súvislosti s preberaním misie v Bosne a Hercegovine musí Európska únia zaistiť komplexný prístup a koordináciu s ďalšími aktérmi. Slovenská republika má eminentný záujem na tom, aby sa práve v tomto ťažko skúšanom teritóriu západného Balkánu prejavili pozitíva spolužitia všetkých troch entít. Ak sa to podarí tam, nemôže sa to nepodariť v ďalších štátoch oblasti.
Albánsko malo zo všetkých krajín západného Balkánu asi najťažšiu štartovaciu pozíciu, keďže vstúpilo do transformačného procesu politicky, ekonomicky aj inštitucionálne najslabšie pripravené. O to väčšiu motivujúcu úlohu zohrala perspektíva členstva v Európskej únii. Dnes Albánsko rokuje o podpise Stabilizačnej a asociačnej dohody, čelí pritom mnohým závažným problémom, predovšetkým organizovanému zločinu a korupcii. Veríme, že parlamentné voľby na jar budúceho roku prebehnú demokraticky a transparentne a svojim výsledkom prispejú k upevneniu síl, ochotných demonštrovať, že krajina je schopná plniť záväzky, ktoré na seba prevzala.
Vážené dámy, vážení páni,
západný Balkán má šancu postupovať na ceste k členstvu v Európskej únii ak budú jeho štáty uskutočňovať dôsledné spoločenské a hospodárske reformy, budovať občiansku spoločnosť a právny štát, aproximovať národné legislatívy k právu EÚ, pestovať dobré susedské vzťahy a riešiť ľudsko-právne a menšinové problémy v súlade s európskymi štandardami. Touto cestou prešla pred krátkym časom aj Slovenská republika. Máme v pamäti všetky zákruty a ťažkosti našej cesty. Veľmi nám pomohla spolupráca a pochopenie zo strany členských štátov ako Nemecko, ale pomohla nám aj spolupráca a solidarita s kandidátskymi štátmi najbližšieho okolia – s Českom, Poľskom a Maďarskom v rámci Višegrádskej skupiny. Takú mieru pozornosti si zo strany Nemecka zaslúžia aj štáty západného Balkánu a taký model solidarity, aký sme dosiahli my v strednej Európe, prajeme aj im. A budeme im v tom všestranne pomáhať. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač