Prezident SR prijal sekretára Svätej stolice pre vzťahy so štátmi

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prijal sekretára Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Dominiqua Mambertiho.
Hneď v úvode rokovania poukázal náš najvyšší predstaviteľ na príchod kresťanstva na slovenské územie už v čase Veľkej Moravy. Pripomenul tiež, že pápež Hadrián II. v roku 869 vymenoval sv. Metoda za pápežského legáta pre krajiny, ktorých vládcami boli Rastislav, Svätopluk a Koceľ. O niekoľko rokov neskôr , v roku 880 povýšil pápež Ján VIII. starobylú Nitru na biskupské sídlo a tak zriadil prvú katolícka diecézu na území Slovenska a stredovýchodnej Európy. Prezident Ivan Gašparovič pripomenul tiež misiu solúnskych bratov, vierozvestov, svätého Cyrila a svätého Metoda.
Náš najvyšší predstaviteľ na stretnutí ocenil, že Svätá stolica ako jeden z prvých subjektov medzinárodného práva uznala nezávislosť samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky a nadviazala s ňou diplomatické styky. Prezident Ivan Gašparovič zdôraznil, že v apoštolskom nunciovi Mons. Giordanovi- ktorý bol tiež prítomný na rokovaní – „ má Slovensko priateľa, ktorý prehlbuje dobré vzťahy Slovenska s Vatikánom.“

Mons. Mamberti na stretnutí s hlavou štátu uviedol, že „bohatá história, ktorá spája Svätä stolicu a Slovensko je výborným základom našich dobrých vzťahov. Hodnoty, ktoré sme zdedili a ktoré priniesli vierozvestovia - svätý Cyril a svätý Metod boli postupne dopĺňané a predstavujú spoločné duchovné dedičstvo celej Európy.“

Slovenský prezident so sekretárom Svätej stolice hovorili aj na tému zmluvy Slovenskej republiky s Vatikánom, ktorá má podľa Mons. Mambertiho posilniť bilaterálnu spoluprácu a pastoračnú starostlivosť. Vatikán si podľa Dominiqua Mambertiho váži veľmi dobrú úroveň spolupráce Cirkvi na Slovensku so štátnymi inštitúciami.

Prezident Ivan Gašparovič ďalej na rokovaní uviedol, že preambula Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že Slovenská republika si váži cyrilometodskú kresťanskú tradíciu, ktorá vychádza z histórie našej krajiny. „Postavenie cirkví nevnímame len v rovine diskusie o sociálnych otázkach, ale cirkev sa podieľa i na rozvoji kultúrneho a duchovného života spoločnosti, „ povedal Ivan Gašparovič. Pokračoval, že Slovensko vyše 1200 rokov nemalo svoj vlastný štát, „no napriek tým stáročiam si Slováci dokázali zachovať svoje územie, svoj jazyk, svoju kultúru a svoju vieru. Som presvedčený, že práve táto duchovná sila pomohla Slovákom, aby sa naša spoločnosť mohla vyvíjať i do budúcnosti.“

Prezident Ivan Gašparovič poznamenal, že pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko až trikrát a že so Sv. otcom Benediktom XVI. sa stretol už krátko po jeho nástupe, čo vrátane dnešného stretnutia svedčí o intenzite a kvalite našich vzťahov. Preto prezident Slovenskej republiky vyjadril presvedčenie, že Slovensko navštívi aj pápež Benedikt XVI., ktorého pozval pri príležitosti 1150. výročia príchodu vierozvestov svätého Cyrila a svätého Metoda, ktoré oslávime na Slovensku v roku 2013.

Náš najvyšší predstaviteľ na rokovaní ocenil, že Lisabonská zmluva EÚ rešpektuje právo jednotlivých členských štátov, aby si upravili vzťahy s Vatikánom podľa vlastnej potreby. „V naplnení medzištátnej zmluvy s Vatikánom máme ešte niektoré nedoriešené otázky vo vzťahu odluky cirkvi od štátu, či uplatňovaniu práva na výhradu svedomia.“

Prezident Ivan Gašparovič na rokovaní vyjadril presvedčenie, že odluka cirkvi od štátu musí vzísť z presvedčenia a iniciatívy samotnej cirkvi a zo všeobecnej spoločenskej diskusie.

Výhradu vo svedomí považuje prezident Slovenskej republiky na „citlivú otázku.“ Vláda SR túto problematiku posudzuje veľmi seriózne, no v súčasnej situácii, kedy slovenskú spoločnosť sužujú problémy hospodárskej krízy by otázky výhrady vo svedomí len viac polarizovala spoločnosť.

Prezident Ivan Gašparovič však vyjadril nádej, že v budúcnosti Slovensko určite nájde vzájomne akceptovateľné riešenie aj v tejto citlivej oblasti.

Náš najvyšší predstaviteľ v diskusii so sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi uviedol, že slovenská spoločnosť si ctí tradičnú rodinu, ako základ duchovných a morálnych hodnôt štátu.