Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Výročnej konferencii MZV SR, Bratislava 12. 4. 2010

Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážený páni ministri a páni poslanci,
vážené dámy a páni veľvyslanci,
dámy a páni,

napriek tomu, že sme si uctili pamiatku našich priateľov v Poľsku minútou ticha, dovoľte mi aj na úvod tohto vystúpenia ešte raz vyjadriť hlboký smútok nad tragédiou, ktorá postihla Poľsko stratou prezidenta a môjho priateľa Lecha Kaczynszkého s manželkou a celej plejády známych poľských osobností i ich sprievodu. Hlboko zasiahla aj mňa – ľudsky, lebo som stratil priateľa ale aj politicky, lebo Slovensko i vyšehradský región prišli o silného podporovateľa regionálnej spolupráce v tejto časti Európy. Je to hrozná udalosť pre poľský národ a náš región, ale určite aj pre Európu.

Dámy a páni,
táto výročná konferencia má za cieľ hodnotiť slovenskú zahraničnú politiku v uplynulom roku. Je však dobrou príležitosťou aj na zovšeobecňujúce hodnotenia celého štvorročného obdobia. Aj keď si nekladiem za cieľ detailne rozoberať všetky dôležité zahraničnopolitické témy, ponúknem môj pohľad na niektoré vybrané javy a procesy v slovenskej zahraničnej politike i v medzinárodnom dianí.

Rok 2009 bol rokom dôležitých výročí a udalostí. Okrem 20. výročia pádu železnej opony to bol rok navzájom prepojených výročí – Slovensko oslávilo 5. výročie členstva v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ktorá oslávila 60. rokov od podpisu Washingtonskej zmluvy. Tieto výročia akosi automaticky stavajú otázku, ako sa Slovensko v uplynulých piatich rokoch zhostilo úlohy člena týchto najvýznamnejších svetových integračných zoskupení? Moje hodnotenie vyznieva pozitívne – zahraničnopolitické pôsobenie Slovenska sa opieralo o úctu k princípom demokracie a sociálneho štátu, o rešpektovanie ľudských práv a zásad právneho štátu s dôrazom na solidaritu. Naše postoje boli hodnotovo kompatibilné s európskymi a euroatlantickými postojmi. Toto konštatovanie však neznamená, že všetky naše názory a postoje musia byť a priori identické s väčšinovým názorovým prúdom v EÚ a NATO. Vychádzajúc z našich novodobých historických skúseností si dokonca myslím, že absolútna a nekritická jednomyseľnosť je v akejkoľvek organizácii nie celkom prirodzený jav. Čo má byť motorom hľadania riešení, ak nie porovnávanie argumentov a súťaž myšlienok a názorov?

V tomto zmysle je Slovensko dôstojný a aktívny partner v medzinárodných integračných štruktúrach, spoľahlivý a dôveryhodný spojenec v Aliancii. Sme takí, lebo je to záujem stability a bezpečnosti nášho kontinentu. Je to náš národný záujem!

Uvedomujem si, že na Slovensku, ale hlavne v slovenskom mediálnom prostredí, prevláda pesimistickejšie prvoplánové vnímanie našej zahraničnej politiky. Ak sa však pokúsime odpútať od mediálneho obrazu, ktorý často zahmlieva pohľad na objektívnu realitu, neuvidíme čiernobiely ani šedý obraz Slovenska a už vôbec nie zahraničnej politiky, ale mozaiku rovnako pestrú, ako je život sám.

Naši partneri nás vidia ako krajinu, ktorá sa neuveriteľne rýchlo dostala z ekonomického a sociálneho marazmu transformačného obdobia. Krajinu, ktorá, napriek počiatočným pochybnostiam mnohých partnerov, úspešne vstúpila do schengenského priestoru. Krajinu, ktorá príkladným spôsobom zaviedla spoločnú menu euro, čo nás ochránilo pred prudkými výkyvmi meny a stabilizovalo finančný systém štátu v najzraniteľnejšom období krízy. Sme krajina, ktorá si s veľkou zodpovednosťou plní spojenecké záväzky v Aliancii, hoci nie je v optimálnej ekonomickej situácii. Bez preháňania – sú to dobré výsledky. Potvrdzujú mi to i stretnutia s predstaviteľmi krajín z celého sveta.

Dámy a páni,
Slovensko nemá dôvod na trudnomyseľnosť. Je pripravené deliť sa o svoju skúsenosť s každým, kto má záujem o členstvo v integračných štruktúrach alebo sa len chce vyhnúť chybám v transformačnom procese.

Iste, uplynulé roky neboli ani pre slovenskú zahraničnú politiku jednoduché. Globálna ekonomická kríza niektoré naše snaženia i výsledky relativizovala. Za povzbudzujúce však považujem, že slovenská diplomacia sa v tomto období stále viac zaoberala otázkami, ktoré sú blízke každodenným problémom občanov. Mám na mysli otázky zmierňovania dôsledkov krízy; posilňovanie ekonomického rozmeru diplomacie a snahu o výraznejšie zlepšenie služieb občanom (v prvom rade tým, ktorí sa ocitli v núdzi v zahraničí). Toto je dobrá cesta, ako priblížiť prácu rezortu diplomacie k občanovi. Som presvedčený, že na tejto ceste bude slovenskej diplomacii nápomocný aj Zákon o zahraničnej službe, ktorý som pred niekoľkými dňami podpísal.

Vážené dámy a páni,
v uplynulom roku sa začala ďalšia etapa zmien aj v Európskej únii. Do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva, ktorú na Slovensku vnímame ako „liek s nevyskúšanými vedľajšími účinkami“, preto sme opatrní. Samotná zmluva vytvára len základné inštitucionálne predpoklady pre využitie šance Únie byť medzinárodne viac relevantnou, čiže viac rešpektovanou a vplyvnou. Zároveň to znamená lepšie chrániť záujmy svojich obyvateľov a členov – teraz i v budúcnosti. Takto vnímam výzvu pre posilnenie strategickej dimenzie zahraničnej politiky EÚ.

Vstupom zmluvy do platnosti sa rozbehli procesy inštitucionálnych zmien, vytvorili sa nové posty hlavne v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Práve teraz je v kľúčovom štádiu proces formovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Očakávame od nej jednak spravodlivé personálne zastúpenie členských krajín, jednak pokrývanie zahraničnopolitických agend prednostne a v súlade so záujmami Európskej únie ako celku.

Pripomínam, že medzivládny charakter spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ostáva zachovaný aj po prijatí Lisabonskej zmluvy. Je na nás – na členoch spoločne tvoriť vízie a stratégie, ktoré by boli realistické a všeobecne podporované všetkými členmi. Nebolo by dobré, ak by zahraničná služba Únie fungovala pod neobmedzeným vplyvom veľkých členských štátov a bruselskej byrokracie. Veď litera i duch Lisabonskej zmluvy garantujú demokratický princíp rovnosti štátov.

V rámci Únie sa rozpracováva a začína realizovať nový koncept makroregionálnych stratégií ako novej formy regionálnej a cezhraničnej spolupráce. Aj keď nie je detailne stanovený právny rámec týchto stratégií v EÚ, najďalej postúpil proces tzv. Baltskej stratégie a pracuje sa na „Dunajskej stratégii“. Slovensko sa chce a musí plnohodnotne zapojiť do tvorby Dunajskej stratégie, lebo projekty v jej jednotlivých oblastiach môžu byť v rámci kohéznej politiky EÚ prospešné celému regiónu. Budeme zároveň podporovať vnútornú diskusiu v Únii o ďalšom vývoji a stanovení jasných kritérií samotného konceptu makroregionálnych stratégií.

Spolupráca a solidarita sú kľúčové prvky európskej integrácie. My na Slovensku sme mali možnosť presvedčiť sa o tom v čase traumatizujúcej plynovej krízy v januári 2009. Zvládli sme ju aj vďaka solidarite členov EÚ. Chceme to zdôrazňovať aj v súčasnosti, keď sa v Únii i mimo nej toľko hovorí o „hraniciach integračných možností“. Aj o budúcnosti eurozóny a o laxnom plnení Maastrichtských podmienok a kritérií, o pomoci Grécku. Povedzme si otvorene, že v prípade Grécka neurobila chyby len grécka vláda, ale zlyhal aj vnútorný kontrolný systém Únie. Ak dnes hľadáme východiská z problémov eurozóny, tak pripomínam, že solidarita členov je najpevnejším integračným tmelom Únie. Ak zlyhá tento princíp, zlyhá aj celá Európska únia. Ak Únia chce byť silným globálnym aktérom, potom účinná solidarita je najlepším pozitívnym signálom Únie pre globálnych partnerov.

V bezpečnostnej a obrannej oblasti je želateľné posilňovanie obranných spôsobilostí Európy. No popri tom prioritou ostáva Severoatlantická aliancia. Sme jej aktívnym členom s čoraz väčším podielom na distribúcii bezpečnosti. Posilnenie nášho kontingentu v Afganistane je toho dôkazom. Naše aliančné aktivity vyvíjame v úzkej súčinnosti s ostatnými spojencami. Predovšetkým s kľúčovou krajinou Aliancie Spojenými štátmi americkými.

Som názoru, že nastal čas aj na seriózne uvažovanie o určitom prepojení strategického plánovania Aliancie a Únie. Bolo by to najprirodzenejšie a najlogickejšie prepojenie, lebo nekoordinácia dvoch integračných zoskupení vyznávajúcich rovnaké hodnoty a pôsobiacich v tom istom medzinárodnom prostredí, je ťažko vysvetliteľná. Vyzývam k tomu práve teraz, keď sa otvorila nová etapa inštitucionálneho vývoja v Únii a keď NATO pracuje na svojej novej strategickej koncepcii. Je to tá najvhodnejšia chvíľa na oživenie debaty o vytvorení efektívnych koordinačných mechanizmov.

Slovensko sa historicky prvýkrát zapojilo do tvorby novej bezpečnostnej stratégie NATO, ktorá nastaví ďalšie strategické smerovanie tejto organizácie v strednodobom horizonte. Sme za zachovanie pôvodného poslania Aliancie ako politicko-vojenskej organizácie. Sme za jej efektívnejšie pôsobenie pri obrane bezpečnostných záujmov svojich členov aj v globálnej štruktúre medzinárodných organizácií pri riešení krízových situácií.

Účinnosť pôsobenia Aliancie v krízových a rizikových zónach sveta zvyšuje politika partnerstiev. Pred niekoľkými dňami Slovensko oficiálne navštívil prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Rokovania s ním - aj naše vnímanie budúcnosti silnej a stabilnej Európy - ma utvrdzujú v presvedčení, že strategické partnerstvo Aliancie s Ruskom, ale aj úzka spolupráca Európskej únie s Ruskom a so Spojenými štátmi, sú vzájomne potrebné a nevyhnutné. Netýka sa iba Európy, ale napr. aj napĺňania misie v Afganistane. Malo by ísť o silné partnerstvo, založené na vzájomnej závislosti i spoločnom civilizačnom záujme. Inými slovami - ide o hľadanie s Ruskom konsenzuálnej strategickej vízie budúcnosti kontinentu.

Tento druh strategických partnerstiev si vyžaduje reálny život - nemožno bez nich efektívne bojovať s takými hrozbami, akými sú medzinárodný terorizmus, nekontrolovateľné šírenie jadrových technológií, kybernetický terorizmus alebo zneužívanie energetických surovín ako politického nástroja. Som presvedčený, že dobrým míľnikom na tejto partnerskej ceste je podpis novej rusko-americkej dohody o jadrovom odzbrojení, ktorú podpísali prezidenti Ruska a USA pred niekoľkými dňami v Prahe.

Vážené dámy a páni,
slovenská zahraničná politika má medzi svojimi prioritami udržiavanie dobrých vzťahov so susedmi a efektívnejšiu regionálnu spoluprácu. V tomto zmysle si vážime pokračovanie konkrétnej a vzájomne výhodnej spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky. Je to formát spolupráce, ktorý nielen pomáha obnovovať kultúrnu a sociálno-ekonomickú identitu tohto priestoru. Je aj zrozumiteľným komunikátorom záujmov tohto regiónu.

Aj kvôli komplexnosti regionálnych vzťahov a v záujme logického prepojenia európskeho Severu a Juhu vážne uvažujeme o zapojení celého regiónu V4 do vytvárajúceho sa konceptu makroregionálnych stratégií EÚ. V každom prípade chceme spoluprácu vyšehradského formátu intenzívne rozvíjať aj počas nášho ročného predsedníctva vo V4, ktoré začne v júli t.r.

V ostatných rokoch pozornosť mnohých našich priateľov pútala zvýšená nervozita vo vzájomných vzťahoch Slovenska a Maďarska. Trápi nás to, lebo Slovensko ako sused a spojenec sa usilovalo riešiť sporné vnímanie otázky postavenia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, a slovenskej v Maďarsku, intenzívnym dvojstranným dialógom bez nadmernej internacionalizácie záležitosti. Ochotne sme akceptovali odbornú súčinnosť úradu Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín.

Napriek tomu sme u partnerov nenachádzali odozvu. Rovnako sa nedarilo efektívnejšie využiť mechanizmy Základnej zmluvy o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci, ktorej 15. výročie podpísania sme si nedávno v Bratislave pripomenuli.

Práve včera sa v Maďarsku skončilo prvé kolo parlamentných volieb. Ich výsledky ešte nie sú oficiálne potvrdené. Vláde Maďarskej republiky, ktorá vzíde z týchto volieb, však chceme už dnes vyslať jednoznačné posolstvo: Slovensko je pripravené k čestnému a úprimnému vzájomnému dialógu. K dialógu bez akýchkoľvek podmienok. K dialógu dobrých susedov a spojencov. Tých, ktorí sa navzájom vážia a rešpektujú, ktorí sa pozerajú do budúcnosti, lebo tá je pre občanov našich krajín rozhodujúca. Pri mojich cestách do zahraničia svojim partnerom závidím, že majú tak lojálnu a zodpovednú menšinu voči svojmu štátu, akou sú Slováci. Želám si, aby aj u nás žijúca maďarská menšina prejavila viac lojality ku svojej krajine – Slovenskej republike.

Slovensko tvrdo pracovalo a naďalej bude pracovať na prosperite svojich občanov bez rozdielu národnosti. Záleží nám na všetkých občanoch bez výnimky. Dobrý a bezpečný život každého občana a jeho detí, rešpektovanie základných ľudských práv každého občana – to je pre nás najdôležitejšie! Nie oživovanie historických tráum, politického radikalizmu, revizionizmu a nacionalistických animozít. Tento región aj táto krajina má v živej pamäti, k čomu politika interetnickej nenávisti pred vyše sedemdesiatimi rokmi viedla. Chcem veriť, že všetci máme dosť odvahy i síl, aby sme sa z minulosti poučili.

Vážené dámy a páni,
je ešte mnoho tém, ktoré si na tejto bilančnej konferencii zaslúžia byť otvorené. Mali by sme hovoriť o oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci, ktorou v Afrike, Ázii, ale aj na európskom kontinente splácame náš morálny dlh voči tým, ktorí pomáhali nám v časoch núdze. Mohol by som hovoriť o našich aktivitách na západnom Balkáne, ktorý je pre nás zahraničnopolitickou prioritou i barometrom reálnej stability v Európe. Mohol by som hovoriť o úlohe OSN a o perspektíve OBSE v medzinárodných vzťahoch.

Treba hovoriť o rozširovaní Európskej únie a Aliancie, ale aj o projekte Východného partnerstva, ktorým ponúkame lepšie prepojenie európskej perspektívy s národnými stratégiami rozvoja našich východných susedov. Jednou z kľúčových tém svetovej politiky je energetická bezpečnosť krajín a úloha nových globálnych hráčov vo svetovej politike. Sú to dôležité témy, ktoré určite rozvinú vo vystúpeniach ďalší rečníci i účastníci jednotlivých panelov.

Dovoľte mi preto záverečné konštatovanie – Slovensko je malé, ale svet je veľký a my sme jeho súčasťou. Svet sa mení, naše geopolitické prostredie sa mení, preto si musíme v tomto dynamickom pohybe správne zadefinovať naše miesto. Opornými bodmi nám v tomto snažení je a bude naše členstvo v Európskej únii a v Aliancii i naše pevné ukotvenie v stredoeurópskom priestore. Potvrdzovanie dôveryhodnosti našej krajiny je cesta, ktorou chceme naďalej pokračovať v našom úspešnom príbehu.