Prednáška prezidenta SR Ivana Gašparoviča "Slovensko v Európe - zodpovedná spoločnosť, trvalo udržateľný rozvoj", Japonsko, univerzita v Osake 29. 6. 2012

Vážený pán predseda správnej rady,
vážený pán rektor, dámy a páni profesori,
milí študenti,

ďakujem predsedovi správnej rady univerzity i jej vedeniu za pozvanie vystúpiť na univerzitnej pôde s mojím pohľadom na súčasné Slovensko, na jeho miesto i zodpovednosť v Európe. Vážim si to. Poznám históriu univerzity a viem, že kvalitou prípravy odborníkov patríte k lídrom v japonskom univerzitnom školstve. Gratulujem vám.

Než sa dostanem k vlastnej téme, dovolím si ešte jednu dôležitú poznámku, týkajúcu sa nášho vzťahu k vašej krásnej krajine.

Spolu s manželkou sme obdivovateľmi japonského záhradného umenia i umenia bonsai. Stelesňujú harmóniu krásy, rovnováhy, génia prírody, ale i krehkosť a zraniteľnosť nášho prostredia. Harmóniu veľkého sveta v malom. Pripomínajú aj veľkú zodpovednosť za jeho zachovanie a pokoj. Zodpovednosť každého – veľkých krajín i malých. Lebo v dnešnom svete nešťastie jedného ovplyvňuje život mnohých.

Vypuklo sme si to uvedomili pred vyše rokom, keď vašu krajinu postihlo ničivé nešťastie – zemetrasenie a cunami.

Zodpovednosť, statočnosť a dôstojnosť občanov Japonska si získali náš mimoriadny obdiv a rešpekt. Priznávam, že po tejto tragickej skúsenosti vnímame Japonsko a Japoncov inak, lepšie im rozumieme. A nepochybujeme o sile a schopnosti Vášho národa úspešne prekonať akékoľvek ťažké obdobie. Preto som začal moju oficiálnu návštevu modlitbou v Sendai v regióne Tohoku a stretnutiami s postihnutými ľuďmi. Preto stále zdôrazňujem význam účasti a solidarity pri riešení problémov súčasného zložitého sveta. Preto na všetkých medzinárodných fórach opakujem – riešme problémy spoločne!

Na vašom informačnom bulletine som si prečítal motto univerzity – „Žiť lokálne, konať globálne“.

Dámy a páni,
ťažko si predstaviť priliehavejšie motto pre označenie stratégie rozvoja mojej krajiny – Slovenska. Slovensko má silno proexportne zamerané hospodárstvo a zároveň výrazne obmedzené surovinové zdroje a malý národný trh. Slovenská produkcia je z 85 % závislá na zahraničnom dopyte a odbyte. Pri týchto parametroch Slovensko ani nemôže mať menšiu ambíciu, než sa čo najaktívnejšie zapojiť do medzinárodnej ekonomickej a vedecko-technickej spolupráce. V rámci integračných zoskupení, ktorých je členom, i za ich rámcom. Ak chceme byť relevantní, musíme byť tam, kde sa hýbe svetová ekonomika.

Je to jeden z kľúčových dôvodov, prečo som na oficiálnej návšteve vo vašej krajine.

Sú aj ďalšie dôvody, prečo chcem v Japonsku hovoriť o Slovensku, ktoré je od vás vzdialené mnoho tisíc kilometrov. Všetci sme stále viac prepojení so svetom a v mnohom od neho závislí. Procesy globalizácie i komunikačná revolúcia náš svet výrazne zmenšili. Priblížili nás k sebe. Zároveň nám priblížili aj rovnaké globálne hrozby, ktorým krajiny sveta musia čeliť spoločne a solidárne. Tu sú úlohy Japonska – jednej z najsilnejších ekonomík sveta i Európskej únie, ktorej je Slovensko členom, nezastupiteľné. Takto sme si blízki pri ochrane rovnakých demokratických hodnôt a slobôd, na ktorých sú budované naše spoločnosti.

Nemenej dôležitá je pre mňa skutočnosť, že vzťahy medzi našimi krajinami – Slovenskom a Japonskom - nie sú zaťažené historickými a politickými predsudkami. Naopak, spája nás história, úzka ekonomická i politická spolupráca.

Na Slovensku nezabúdame, že veľká postava slovenskej histórie, spolutvorca prvej Československej republiky generál Milan Rastislav Štefánik v októbri až novembri 1918, čiže práve v čase vzniku Československej republiky, bol v Japonsku. Audienciou u japonského cisára a spoluprácou s japonským generálnym štábom získal v tom čase politickú podporu pre československé záujmy. Štefánik bol dojatý srdečným prijatím v japonských vládnych kruhoch a spomínal na to ako na jedno zo svetlejších období v jeho politickom živote.

Dnes sa poznáme lepšie a máme toľko spoločných záujmov, že je potrebné aj osobnými kontaktmi vzájomne sa informovať o našom vnímaní vecí v strednej i celej Európe a jej okolí.

Mám aj ďalší dôvod, prečo má zmysel hovoriť o slovenskej skúsenosti. Som presvedčený, že príbeh úspešnej transformácie mojej krajiny – Slovenska za ostatných 20 rokov je natoľko povzbudivý a inšpirujúci pre iných, že posilňuje optimizmus v ťažkých časoch prebiehajúcej globálnej hospodárskej krízy.

Pripomínam, že pred 20 rokmi takmer nikto neveril, že po pokojnom rozdelení Československa sa málo známe Slovensko dokáže vlastným úsilím, i s pomocou priateľov, tak vzchopiť, že vstúpi do Európskej únie, do NATO, do OECD, že sa stane členom Schengenskej zóny voľného pohybu a ako prvá transformujúca sa krajina v strednej Európe prijme euro.

Že aj v čase krízy bude súčasťou „tvrdého integračného jadra“ Európskej únie a jeho ekonomika porastie v únii najvyšším tempom.

Často odpovedám na otázky: Čo priniesla únia Slovensku? a Čo prinieslo Slovensko Európskej únii? Skrátene chcem uviesť, že únia Slovensku priniesla:

1. zásadné zlepšenie medzinárodného postavenia krajiny. Krajina si získala autoritu. Vzrástol jej regionálny význam a upevnilo sa aj jej medzinárodné postavenie. Lebo aj keď sme mladý štát, patríme k najstarším národom v strednej a východnej Európe. A našu životaschopnosť sme v histórii dokázali zachovaním si územia, jazyka, materiálnej i duchovnej kultúry. Len za posledných 100 rokov sa menil politický režim na terajšom území Slovenska 8 krát. Naše územie bolo v minulom storočí predmetom agresií zo strany väčších a silnejších štátov. Z 5 susedov sú teraz 4 členmi Európskej únie a NATO a Ukrajina taktiež deklaruje záujem o úniu. Tento stav upevňuje slovenskú štátnosť, stabilitu a bezpečnosť krajiny.

2. EÚ priniesla Slovensku aj garanciu stability hospodárskeho prostredia, voľného prístupu na európsky trh, používania spoločnej meny a prístupu k najnovším výdobytkom vedy a techniky. Za vyše 8 rokov členstva v únii sa podarilo zvýšiť životnú úroveň na Slovensku o 20 percent.

3. EÚ priniesla Slovensku aj garanciu presadzovania európskych hodnôt. Jednotlivec, jeho práva a potreby sa ocitli v epicentre záujmu únie.

Voľný pohyb osôb, možnosť pracovať a študovať a cestovať zvyšuje vzdelanosť rozhľad našich občanov a umožňuje im vstrebávať a prenášať na Slovensko všetky pokrokové skúsenosti z iných častí únie. Vzdelanostnú spoločnosť môžeme budovať len so vzdelanými a rozhľadenými ľuďmi.

Na druhej strane čo prinieslo Slovensko únii?

prinieslo úspešný transformačný a integračný príbeh Slovenska, rozšírenie trhu, vysoký priemerný hospodársky rast. Prinieslo kultúrnu krajinu s vysoko kvalifikovanou pracovnou silou a bohatou stredoeurópskou históriou. Málokto dnes vie, že napr. presne pred 250 rokmi na jej území v Banskej Štiavnici bola založená prvá banícka a lesnícka vysoká škola na svete!

Napokon, Slováci boli odborne tak kvalitne vzdelaní, že hneď po demokratickej revolúcii sa tisícky z nich skvelo uplatnili v zahraničí. Kandidátske krajiny majú v nás príklad, že veci sa dajú zmeniť a pohnúť dopredu. Dobrý príklad a úspešný príbeh sú dôležité najmä v časoch, keď sa únii príliš nedarí a spoločne s kandidátmi začínajú niekedy prejavovať určitú únavu, skepsu, či netrpezlivosť.

Slovensko je dôrazným zástancom pokračovania rozširovania únie hlavne o krajiny západného Balkánu a podporuje aj integračnú perspektívu krajín Východného partnerstva.

Podporou rozširovania priestoru demokracie, stability a prosperity zvyšuje nielen svoju vlastnú bezpečnosť, vrátane bezpečnosti únie, ale prispieva k stabilizácii susedných regiónov.

Slovensko, spoločne s ďalšími členmi Vyšehradskej skupiny aktívne presadzuje efektívny model regionálnej spolupráce, ktorá sa stala uznávanou značkou aj v únii. Sme prepojení toľkými spojivami, že problémy jedného z nás sa bolestivo dotýkajú každého v jeho okolí. Regionálna spolupráca je pre nás všetkých dobrou školou komunikácie. Rád poukazujem aj na skutočnosť, že s Českou republikou, s krajinou, s ktorou sme žili v spoločnom československom štáte aj po rozdelení udržiavame nadštandardné vzťahy.

Teraz sú najlepšie v našej stáročnej histórii. To znamená, že sme krajinou, ktorá zvláda aj krízové situácie, akou bolo rozdelenie Československa, s rozvahou a eleganciou. Áno, sme dnes na naše dobré vzťahy s Českom hrdí. A aj keď v ekonomike a športe sme naďalej rivali, je to súťaž zdravá, dobromyseľná, posúvajúca obe krajiny dopredu.

Medzi Slovenskom a EÚ nejde len o jednostranný, či jednosmerný vzťah, ale o vzájomné ovplyvňovanie sa a preberanie stále väčšej zodpovednosti zo strany Slovenska. Európska únia postupne vrastá cez svoje politiky do vnútorného života na Slovensku a do povedomia jeho občanov.

Kríza - konsolidácia - naštartovanie rastu

Európska únia a hlavne eurozóna prežíva v súčasnom období najzložitejšie obdobie od svojho vzniku. Neznamená to však, že by myšlienka európskej integrácie principiálne oslabla.

Jeden z najvýznamnejších politických mysliteľov 20. storočia, vizionár a otec paneurópskej myšlienky, gróf Richard Coudenhove-Kalergi, veľký syn Japonska a Európy, narodený v Tokiu (bol však aj československým občanom s československým diplomatickým pasom), v predslove k svojej knihe „Pan-Európa“ z r. 1923 prezieravo píše: „Jediná sila, ktorá môže uskutočniť Pan-Európu, je vôľa Európanov; jediná sila, ktorá môže Pan-Európu udržať, je vôľa Európanov“.

Plne to platí aj dnes a ubezpečujem vás, že máme takú vôľu. V tej istej knihe Coudenhove-Kalergi uvádza: „Pokiaľ v Pan-Európu veria tisícky ľudí, je utópiou; až v ňu budú veriť milióny - bude politickým programom; až v ňu bude veriť sto miliónov ľudí – bude uskutočnená“. Dámy a páni, Európska únia má dnes 500 miliónov obyvateľov!

Coudenhove-Kalergi už pred 90 rokmi správne označil nástroje riešenia európskych kríz – politická vôľa, politická zodpovednosť, spoločné riešenia a aktívna práca s mládežou. Môžete byť hrdí, že syn Vášho národa spoluvytváral tvár dnešnej Európy. Ako sme aj my hrdí, že bol občanom aj nášho československého štátu.

Imperatívom dneška je udržateľný hospodársky rast, fiškálna konsolidácia, zvyšovanie zamestnanosti osobitne mladých ľudí a realizácia štrukturálnych reforiem. Slovensko má veľkú výhodu, že ho v tomto kľúčovom období vedie vláda, ktorá získala od voličov mimoriadne silný proeurópsky mandát. Jeho prostredníctvom môže aktívne ovplyvňovať dianie na Slovensku, kvalitu života občanov, ich sociálnu a ekonomickú bezpečnosť. Exekutíva bude prijímať bolestivé protikrízové opatrenia, ktoré sa dotknú ich životnej úrovne. Zníženie rozpočtového schodku pod 3 % do konca roku 2013 bude ťažkým, ale nutným opatrením.

Konsolidácia financií a prorastové opatrenia sú dve strany jednej mince. Slovensko podporilo opatrenia na posilnenie fiškálneho dohľadu, rozpočtovej disciplíny a lepšiu koordináciu hospodárskych politík. Hlási sa k záväzkom dohodnutým vo fiškálnej dohode EÚ. Od začiatku presadzovalo posilnenie dodržiavania Paktu rastu a stability, zavedenie sankcií, či spoluúčasti súkromného sektoru na sanácii dôsledkov krízy.

Dôležitá je aj skutočnosť, že Slovensko prijalo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti už niekoľko dní pred decembrovým samitom EÚ v roku 2011. Vtedy padlo konečné politické rozhodnutie o uskutočnení krokov vedúcich k novej fiškálnej dohode.

Tento zákon získal podporu naprieč celým politickým spektrom a vyslal tak dôležitý signál o proeurópskom smerovaní výraznej väčšiny slovenských politických elít.

V prorastových oblastiach ako vzdelávanie a infraštruktúra môžu fiškálne výdavky pôsobiť ako vhodný stimul podporujúci rast. Hospodársky rast by sa mal dosahovať v prevažnej miere inovatívnymi nástrojmi a mal by byť stimulovaný rozvojom malého a stredného podnikania, ktoré je flexibilnejšie vo vzťahu k zavádzaniu inovácií do praxe.

V rámci prípravy aktívnych opatrení na podporu rastu Slovensko podporuje návrhy zamerané na zvyšovanie kapitálu Európskej investičnej banky, zavedenie dane z finančných transakcií, zavedenie podielových bondov a neodmietlo ani myšlienku európskych dlhopisov, ktorých správne nastavenie by mohlo naštartovať európsku ekonomiku. Vo vzťahu ku Grécku aj po vytvorení novej vlády trváme na pokračovaní konsolidácie, privatizácie a prijímaní štrukturálnych reforiem.

Aj na domácej pôde hľadáme inovatívne riešenia zamerané najmä na podporu zamestnanosti mladých ľudí a na rozvoj malých a stredných podnikov. V praxi ide hlavne o presun nevyužitých prostriedkov z európskych fondov.

Ako ďalej - naša vízia

Podľa niektorých odborníkov sa únia v celej svoje histórii posúvala vpred hlavne v dôsledku riešenia kríz a prekonávania zložitých období, ktoré donútili politikov a národy prijímať potrebné prelomové riešenia. V jednom sme si však istí - Slovensko nevidí svoju perspektívu mimo úniu a nevzdá sa tohto historicky úspešného a pre Európu strategického projektu.

Naším cieľom je užšou spoluprácou v únii zabezpečiť občanom dôstojnú životnú perspektívu, prácu, vzdelanie, sociálnu starostlivosť a hrdosť na príslušnosť k tomuto zväzku.

Uvedomujeme si, že posilňovanie ekonomickej integrácie sa musí odraziť aj v jej politickom segmente. Podporujeme prehlbovanie zmysluplnej integrácie a trváme na dodržiavaní princípu subsidiarity. Misiu únie ako šíriteľa slobody, demokracie, mieru a stability považujeme ešte stále za dostatočne nenaplnenú. Pripravené európske krajiny musia mať stále zachovanú možnosť pripojiť sa k nám a zdieľať naše hodnoty, výdobytky a zodpovednosť. Naše skúsenosti, záujmy a predstavy o fungovaní a budúcnosti únie sa pokúsime pretaviť do slovenského predsedníctva v Rade EÚ v II. polovici roku 2016.

Budúcnosť celého zoskupenia závisí od neustáleho zvyšovania konkurencieschopnosti, vzdelanostnej úrovne a kvality vedy a výskumu. Len táto cesta nám umožní využívať všetky možnosti, ktoré poskytuje globalizácia.

Po prekonaní krízy a reštartovaní hospodárskeho rastu musíme sa zákonite usilovať aj o posilnenie globálneho významu únie, aby zodpovedal jej hospodárskemu a civilizačnému potenciálu, aby členské krajiny hovorili stále častejšie jedným hlasom a prijímali zásadné spoločné pozície ku globálnym výzvam a hrozbám. V tejto súvislosti prikladáme mimoriadny význam strategickému dialógu s Japonskom, možnosti ktorého zatiaľ nie sú podľa nášho názoru ani zďaleka využité.

Aká je teda pridaná hodnota slovenskej integračnej skúsenosti, ktorá by mohla byť zaujímavá pre viaceré európske transformujúce sa krajiny a možno i pre viaceré mimoeurópske? Za kľúčové považujem názorové zjednotenie sa celej spoločnosti na demokratických princípoch. No hlavne – európska integrácia bola pre nás výnimočne motivujúcou víziou. Navyše, ako krajina, ktorá ešte donedávna pomoc prijímala, dokáže citlivejšie vnímať potreby rozvojového sveta, jeho chudobu a starosti, dokáže byť solidárna i v ťažkých situáciách. Nikto by nemal podceňovať tento morálny rozmer v politike i ekonomike !

Vážené dámy a páni,

Slovensko a ostatné krajiny transformujúcej sa strednej Európy si na náročnej 20 ročnej integračnej ceste overili, aké ťažké je vybudovať si dôveru partnerov, presvedčiť o schopnosti prepracovať sa na pozíciu rovnocenného partnera v medzinárodných vzťahoch a v najsilnejších integračných zoskupeniach sveta. Podarilo sa nám to vďaka kombinácii úprimného a kompetentného domáceho úsilia s dôveryhodnou regionálnou spoluprácou a s veľkorysou pomocou silných priateľov a spojencov, medzi ktorými nechýbalo ani Japonsko. Sme mu za to vďační.