Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pred Mestskou radou v Corku pri príležitosti prevzatia titulu Čestného člena Mestskej rady mesta Cork, Írsko 28. 3. 2007

Vážení prítomní,
dámy a páni,

dovoľte mi na úvod vyjadriť potešenie, že mám možnosť počas mojej oficiálnej návštevy v Írsku osobne pozdraviť predstaviteľov a obyvateľov mesta, ktoré takým excelentným spôsobom privítalo Slovensko v Európskej únii. Pre nás vstup do únie bol skutočne historický medzník. Slovenskí občania aj po troch rokoch nášho členstva v únii, vyjadrujú širokú podporu nášmu členstvu, pretože už pociťujú benefity, ktoré nám z tohto členstva vyplývajú. Európska únia je významným činiteľom aj z hľadiska hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky a jej medzinárodného postavenia. Slovenskí diplomati, podnikatelia aktívni v zahraničí alebo študenti študujúci na zahraničných univerzitách, môžu potvrdiť, že byť členom únie je ako byť v tzv. prominentnom klube. Je to značka dobrej kvality. Aj napriek všetkým chybám krásy, ktoré občas vykuknú spod mejkapu.

Náš postoj k Európskej únii, ako jej členskej krajiny, sa riadi podľa jednoduchej rovnice. Úspech Európskej únie rovná sa úspechu Slovenska. Neúspech únie je slovenským neúspechom. Uvedomujeme si, že únia masívnym rozšírením o 12 štátov v priebehu posledných troch rokov urobila odvážny a možno aj riskantný krok. Prijala štáty, ktorých životná úroveň bola v čase vstupu nižšia ako priemer dovtedajších členov. Dnes však práve z týchto štátov svieti zlatá trojka krajín s najvyšším ekonomickým rastom medzi 8 a 10%. Slovensko pritom obsadilo tretie miesto s rastom 8,6 % za rok 2006. Nové členské krajiny priniesli novú krv; prispievajú k zvyšovaniu zdravej konkurencie, ktorá sa stáva dôležitým faktorom na presadenie sa Európskej únie ako vplyvného a úspešného globálneho hráča.

Napriek tomu registrujeme zreteľné symptómy „únavy z rozširovania“, ktorých príčiny možno hľadať v objektívne existujúcich ťažkostiach ale aj v subjektívnych pocitoch a obavách. Budúce rozšírenie Európskej únie o krajiny západného Balkánu nesmieme vnímať ako hrozbu. V skutočnosti totiž bude znamenať, opäť ako v našom prípade, významné rozšírenie pásma demokracie, stability a prosperity v Európe. Osobne vidím budúcich členov únie v regióne západného Balkánu. Už dnes je zrejmé, že tie krajiny, ktoré fungujú v systéme stabilizačného a asociačného partnerstva pokročili v budovaní demokratických inštitúcií, právneho štátu a trhovej ekonomiky. Slovensko, vďaka svojim historickým koreňom a znalosti regiónu, je im schopné poskytnúť expertnú pomoc v príprave na vstup do Európskej únie.

My, nové členské krajiny musíme však otvorene povedať, že nie sme spokojní s existujúcimi bariérami, ktoré sa nám nedarí pre záporný postoj tých niektorých starších prekonať. Jednou z najmarkantnejších je prístup na európsky trh práce a služieb. Z tohto pohľadu vysoko oceňujem postoj Írska, ktoré bez odďaľovania a výhovoriek otvorilo svoj trh práce pre občanov nových členských štátov. Myslím, že trojročná skúsenosť s členstvom Slovenska v Európskej únii ukázala, že naša pracovná sila nie je hrozbou, ale naopak, prínosom pre európsku ekonomiku. Očakávame preto, že postupne dôjde k odstraňovaniu zatiaľ pretrvávajúcich reštrikcií v niektorých krajinách Európskej únie.

Taktiež považujeme za dôležité, aby sa únia stala akčnejšou a pružnejšou. Pre naplnenie svojich ambicióznych cieľov si musíme vytvoriť inštitucionálne a legislatívne podmienky pre efektívne fungovanie únie, jej ďalšiu demokratizáciu a jej priblíženie občanom. Únia sa musí naučiť lepšie reagovať na ich problémy a potreby. V záujme dosiahnutia týchto cieľov podporujeme pokračovanie ratifikačného procesu Zmluvy o Ústave pre Európu. Zmluvu o Ústave pre Európu považuje Slovenská republika aj naďalej za prijateľný kompromis a východisko z riešenia inštitucionálnych problémov rozšírenej Únie. Nevyhýbame sa ani hľadaniu nových riešení, vrátane diskusie o zjednodušení právneho systému únie, o jednoznačnejšom vymedzení právomocí medzi EÚ a členskými štátmi a o vytvorení účinného systému rozhodovania.

Našou aktuálnou prioritou v únijnej agende je zavedenie eura k 1. januáru 2009. Slovenská ekonomika úspešne napreduje a predpoklady na prijatie eura sú veľmi dobré. Pri dodržaní prísnej finančnej disciplíny zo strany Slovenska a zachovaní súčasného relatívne stabilného chodu svetovej ekonomiky je pravdepodobnosť splnenia maastrichtských kritérií v požadovaných úrovniach veľmi vysoká. Kritickým kritériom je miera inflácie. Zdá sa však, že ju budeme schopní udržať pod kontrolou. Dúfame, že dotiahnutie hospodárskych reforiem, posilňovanie koruny a stabilné ceny na trhu s ropou nám otvoria dvere do eurozóny. K ďalšiemu hospodárskemu rozvoju by malo Slovensko využiť aj zdroje z Európskej únie.

Írsko práve vďaka schopnosti efektívne využiť tieto zdroje vo svoj prospech dosiahlo mimoriadny hospodársky rast. Pritom treba mať na zreteli, že by tieto prostriedky mali byť nasmerované do vzdelanostnej ekonomiky, rozvoja vedy a inovácií a do zavádzania pokrokových technológií. Slovensko stojí pred vytvorením komplexnej podoby inovačnej stratégie. Vážnym hendikepom Slovenska je nedostatočne rozvinutá dopravná infraštruktúra vo východnej časti krajiny. Investori preto dávajú prednosť lokalitám v západnej a strednej časti Slovenska. Slovensko. Vďaka eurofondom chceme vyrovnať tieto rozdiely medzi regiónmi.

Aby Slovensko bolo pre úniu prínosom, musí dobehnúť svojich starších kolegov. Vtedy prestaneme z únie brať a začneme do nej prispievať. Potrebujeme čas, pomoc a trpezlivosť, aby sme sa dostali na vašu úroveň. Trend je však viac ako sľubný. Rád by som sa Írsku a Írom v tejto súvislosti poďakoval za to, čo pre nás v predvstupovom období robili, ale aj v súčasnom období robia. Oceňujem, že v Írsku môžu získavať mladí, šikovní a zväčša veľmi dobre kvalifikovaní ľudia zo Slovenska pracovné skúsenosti vo fungujúcej trhovej ekonomike. Vážime si, že sa Írsko o týchto ľudí vzorne stará a cení si ich prínos. Svedectvom toho bolo aj stretnutie pani prezidentky Mary McAleese so zástupcami slovenskej komunity na pôde slovenského veľvyslanectva v septembri minulého roka.

Čoskoro uplynú tri roky od nášho vstupu do Európskej únie. Členstvo Slovensku prinieslo zásadnú, kvalitatívnu zmenu do jeho medzinárodného postavenia, do možnosti uplatňovať vlastné zahraničnopolitické záujmy. Ako nový člen únie totiž už len neprispôsobujeme svoje pozície únii, ale členstvo využívame na presadzovanie vlastných záujmov a na podporu spoločných politík. To všetko samozrejme kladie podstatne vyššie nároky na slovenskú diplomaciu, ako aj na naše zahraničnopolitické rozhodovanie.

Vážený pán starosta mesta Cork, vážení poslanci mestskej rady mesta Cork, vážení prítomní,
som rád, že som mohol, v rámci prvej cesty slovenského prezidenta do Írska vôbec, navštíviť aj Vaše mesto. Mesto Cork sa vďaka 1. máju 2004 nezmazateľne zapísalo do modernej histórie na Slovensku. Prv ako som prišiel na toto slávnostné zhromaždenie, mal som možnosť navštíviť múzeum írskeho vysťahovalectva v mestečku Cobh.

Bol som naozaj dojatý mierou ľudského utrpenia a beznádeje a súčasne som si uvedomil podobnosť osudu Írov a Slovákov. Naše národy, ťažko skúšané v zákrutách dejín často krát nemali na výber. Iní za nich rozhodovali, iní v ich mene hovorili. O to viac si musíme vážiť dnešnú našu slobodu, demokratický rozvoj a prosperitu, ktorú si Írsko v plnej miere užíva a Slovensko k nej smeruje.

Vážený pán starosta, chcem sa Vám poďakovať za udelenie čestného členstva v Mestskej rade mesta Cork. Uvedomujem si, že som prvým cudzím štátnikom, ktorý takéto privilégium získa a vnímam ho najmä ako potvrdenie silného vzťahu Vášho mesta k Slovensku a jeho občanom.