Na prechodné obdobia doplácajú ich autori, Hospodárske noviny, 31. 10. 2005

* Počas návštevy Portugalska ste si dali za cieľ naštartovať slabú hospodársku a obchodnú spoluprácu s touto krajinou. Priniesla misia konkrétne výsledky?
Samotní podnikatelia, ktorí s nami leteli, privítali možnosť nadviazať nové obchodné kontakty. Mám informácie, že boli uzatvorené aj konkrétne kontrakty na export slovenských výrobkov do Portugalska. Tí, čo dohody neuzatvorili, mali možnosť zmapovať priestor a dnes už vedia, aké možnosti v tejto krajine majú.

* V prejavoch a rozhovoroch ste Slovensko vykresľovali ako krajinu hospodárskeho boomu, spomínali ste reformy a dobré možnosti pre investorov. Ako na to reagovali portugalskí partneri? 
Predstavovať našu krajinu aj takýmto spôsobom považujem za potrebné. Pripomínal som, že Slovensko už nie je krajina, ktorá len prijíma investície, ale je schopná aj investovať. Práve s ekonomikami, akou je Portugalsko, môžeme nájsť spoločné ciele investícií aj v tretích krajinách.

* V čase, keď Portugalsko vstupovalo do EÚ, patrilo spolu s Gréckom k najchudobnejším štátom v únii. Dnes je na podobnej štartovacej čiare Slovensko. Čerpali ste inšpiráciu v krajine, ktorá už patrí k vyspelým európskym ekonomikám? 
Jedným z výsledkov stretávania sa politikov na takejto úrovni je načerpanie skúsenosti z iných krajín. Na mojej návšteve ma sprevádzali aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič či štátna tajomníčka rezortu hospodárstva Eva Šimková. Každý z nich hovoril so svojimi partnermi o konkrétnych aktivitách svojich rezortov a niektoré portugalské firmy už prejavili záujem o účasť na tendroch napríklad pri stavbe diaľnic alebo zavedení elektronického mýta.

* Na druhej strane je to jedna z krajín, ktoré voči nám zaviedli prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovných síl. Pýtali ste sa svojho partnera na možnosť jeho prehodnotenia?
Hovoril som o tom so všetkými. Z politického hľadiska sú tieto opatrenia pre nás neprijateľné, pretože nás degradujú na úroveň občanov druhej kategórie. To ma hnevá viac ako to, že si v zahraničí ťažšie zháňame prácu. Na druhej strane si myslím, že až taká katastrofa to pre nás nie je. Skôr na to doplácajú tieto krajiny samotné. Veľké firmy potom prichádzajú za lacnejšou pracovnou silou k nám. Napríklad spoločnosť Volkswagen neprepúšťa na Slovensku, ale v Nemecku. Má to teda aj opačný efekt, ktorý si tieto štáty už uvedomujú.*

* Európska komisia nedávno predstavila plán, ktorý má opäť rozprúdiť diskusiu o budúcnosti Európy. Aký je váš pohľad na tento proces? 
Výsledok referend vo Francúzsku a v Holandsku bol pre EÚ tvrdou fackou. Aj napriek tomu únia nestráca svoj význam. Musí sa ďalej rozširovať a zároveň počítať aj s potrebou jej reformy. Európa ústavu nepotrebuje. Mala by sa však uzatvoriť nová dohoda o jej fungovaní a organizácii. Tu vidím dôležitú úlohu nás, nové členské štáty. Dlhoroční členovia únie budú zastávať skôr konzervatívne názory, budú chcieť zachovať súčasný stav.