Zajacova reforma nemusí byť správna. Hospodárske noviny, 14. 10. 2004

Do rozhodnutia o tom, či podpíšete zákony zdravotníckej reformy, zostávajú hodiny. Už teda viete, čo spravíte?Som presvedčený, že zdravotníctvo reformu potrebuje, že takto ďalej fungovať nemôže. Otázka je, či takto pripravená reforma je tá správna. To, čo odo mňa chcete počuť, sa dozviete v piatok. Ak zákony nepodpíšem, dostanem sa do nemilosti celej koalície. V opačnom prípade som v nemilosti opozičných strán a možno aj väčšiny občanov. Ak podpíšem len niektoré zákony a niektoré nie, napadnú ma všetci. Som v situácii, keď sa nemám čoho obávať.

Z prostredia vašej kancelárie už boli prezentované výhrady: sociálna neúnosnosť, možný rozpor s ústavou. Z toho by sa už vopred dalo usudzovať, že niektoré zákony nepodpíšete?!
Určite je potrebné rozmýšľať nad niektorými problémami v zákonoch či bude výhodnejšie, aby sa daný problém riešil časom, možnými budúcimi novelami alebo okamžite. Stále rozmýšľam, čo by bolo prospešnejšie alebo čo by malo horší dosah či to, ak reforma nebude, alebo ak bude vo forme, ako je predložená.

Máte v tejto súvislosti na mysli zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a zákon o zdravotnom poistení?
Áno. Ale dá sa hovoriť aj ďalších problémoch z hľadiska legislatívy. Akokoľvek rozhodnem, na ústavný súd sa určite neobratím.

Opýtame sa teda inak. Pomôžu schválené zákony zdravotníctvu a občanom? 
Reforma musí prísť. Minister Rudolf Zajac sa do nej pustil zodpovedne. Pokiaľ som však hovoril s predstaviteľmi odborných organizácií, všetci prezentovali nedostatočnú spoluprácu a komunikáciu zo strany ministerstva. Za pravdu im dáva aj veľa pozmeňovacích návrhov.

Odmietli ste konzultácie s politickými stranami na túto tému. Ako vnímate ich tlak? 
Je pravda, že som bol prostredníctvom tlače a v niektorých prípadoch aj listami požiadaný, aby som zákony neakceptoval a vrátil ich do parlamentu. Sú to pre mňa len názory politických strán a na ich základe sa nerozhodujem.

Ste prezidentom v čase, keď sa vláda musí spoľahnúť na podporu nezávislých poslancov. Máte pochopenie pre takýto mechanizmus? 
Ťažko povedať, či pochopenie, ale rešpektovať to musím. Nie je však dobré, ak sa "flexibilní" poslanci rozhodujú, kedy sa ku ktorej politickej strane pridajú. V takomto prostredí sa skôr prijímajú zákony, ktoré sú účelové a v prospech politických strán.

Pri rokovaniach o rozpočte musí vláda prihliadať na podmienky nezávislých poslancov. Rešpektujete, že potichu vznikli viaceré kategórie poslancov? 
Poslanci prešli demokratickou voľbou a majú rovnaký mandát.

Ten mandát získali vďaka väzbe väčšiny voličov ĽS-HZDS na Vladimíra Mečiara. Ale títo poslanci prešli z tvrdej opozície k dnešnej podmienečnej podpore vládneho programu... 
Každý politik má priestor, ktorý využije svojím spôsobom. O tom, či sa rozhodol správne, musí rozhodnúť občan v nasledujúcich voľbách.

Váš predchodca chcel spájať rôzne politické tábory. Dokážete však dnes vôbec identifikovať rozdiel medzi časťou koalície a opozície? 
Koalícia aj opozícia sú vyšpecifikované cez vládu. Problém je, ak vláda stráca v parlamente pozície. Potom dochádza k situáciám, ako je to u nás, hľadajú sa iné cesty na podporu vlády. Dnes je problém aj v samotnej .koalícii povedať, že je jednotná. V samotnej koalícii tak vzniká opozícia.

Aká konkrétne? 
Málokedy sa KDH zhodne s ANO. Rovnako je na tom SMK vo vzťahu k ANO alebo SDKÚ. Tak vyprofilované politické strany nevytvoria nikdy koalíciu, ktorá je schopná prijímať spoločný vládny program.

Mohlo sa práve napätie v koalícii premietnuť do tichej koketérie SDKÚ s ĽS?HZDS, ktoré by mohlo v istej rovine podporovať vládu? 
Nebol som na žiadnom stretnutí ĽS?HZDS s vládnymi stranami. Neviem, do akej miery konzultovali možnú spoluprácu. Vylúčiť sa to však nedá.

Niekoľko rokov ste stáli po boku Mečiara, ktorý donedávna nevedel prísť Dzurindovi na meno. Čo sa muselo stať, aby sa z nich stali potenciálni partneri? 
To sa musíte spýtať ich. Z pozície prezidenta sa predsa nebudem starať do problémov jednotlivých politických strán a ich vzájomných konfrontácií.

Budú parlamentné voľby v riadnom termíne? 
Bolo tu neúspešné referendum o skrátení volebného obdobia a pre mňa sa to tým skončilo. Ani nevidím politickú silu, ktorá by dokázala zvrátiť tento stav tým, že by vyvolala predčasné voľby.

Prečo ste sa s premiérom dohodli, že euroústavu pôjde do Ríma podpísať on? 
Nepovažujem návrh ústavnej zmluvy za taký, ktorý by úplne vystihoval potrebu spolupráce v rámci únie. Skôr ma prekvapujú predstavitelia politických strán, ktorí dnes proti euroústave tvrdo vystupujú. Rád by som im pripomenul, ako hlasovali za novelu ústavy pred dvomi rokmi ? vtedy rozhodli, že všetko, čo sa v Európe prijme, sa automaticky a bez kritického hodnotenia zapracuje do našej legislatívy. Ja som vtedy opakovane upozorňoval na riziká takto prijatej novely. Poliaci to tak nespravili a dnes nebudú mať také problémy, ako máme my. Preto je zvláštne, keď sa niektorí politici domáhajú referenda, prípadne nepodpísania euroústavy...

Smerujú tieto výhrady ku KDH? 
Smerujú ku všetkým, ktorí vtedy hlasovali za novelu ústavy.

V čom teda vidíte zásadné problémy dnešného znenia euroústavy? 
Európska zmluva je zložená z dohôd, na základe ktorých únia vznikala.
Euroústava konzervuje bruselský byrokratizmus, ktorého sa najviac bojím. Otázka je, do akej miery sa členské krajiny vyrovnajú s problémami, ktoré budú vznikať v rôznych krajinách rozdielne. Problém vidím aj v tom, či EÚ bude schopná napĺňať to, čo v jej základnom zákone bude a rozhodnutia, ktoré sa budú týkať sociálneho a ekonomického postavenia občanov únie.

Ináč povedané, obávate sa narastania rozdielov medzi členskými štátmi?! 
Áno. V tom vidím oveľa väčší problém ako v zákonoch, ktoré sa budú môcť novelizovať. Aj po vstupe do EÚ si musíme zachovať autonómiu v rozhodovaní a svoje priority. Mám na mysli napríklad harmonizáciu daní ? náš daňový systém nevyhovuje starým silným krajinám, ale vyhovuje nám. Ak by sme sa prispôsobili, bol by to krok späť. S pribúdaním nových krajín do únie sa otvoria aj problémy s vyrovnávaním ekonomík. Napríklad ?ak by sa Turecko hneď stalo členom únie, poľnohospodárska otázka v EÚ by čelila veľkým problémom v hľadaní finančných zdrojov.

Nemôže sa však oddialenie vstupu Turecka do EÚ prejaviť v jeho vnútornej destabilizácii? 
Súhlasím, zrejme dôjde k rozhodnutiu, že Turecko sa môže stať členom únie, a tým sa to skončí. Nepovie sa totiž termín, dokedy. Ide o to, ako sa obe strany dokážu vyrovnať s osobitosťami Turecka. Je to problém ekonomický, politický aj ideologický. Všetky tri aspekty sú pritom rovnocenné.

A váš osobný názor? 
V otázkach zahraničnej politiky je potrebné, aby predseda parlamentu nemal iný názor ako predseda vlády či prezident.

Premiér aj predseda NR SR už jasné stanovisko povedali... 
S Tureckom treba rokovať. Treba pozorne skúmať, ktoré zmeny treba v Turecku dosiahnuť. EÚ zas bude musieť uznávať určité osobitosti Turecka tak, ako to robí v prípade iných členských krajín.

Ako vnímate problém medzinárodného terorizmu? 
Terorizmus je dnes bezpečnostným rizikom číslo jeden na svete. Nemôžete ho vylúčiť v žiadnej krajine. Ani jeden štát nemôže by pokojný, že jemu sa terorizmus vyhne. Často sa hovorí, že terorizmus je podnietený bojom za slobodu. Ako bude vyzerať štát, v ktorom bude vládnuť ten, čo berie ako rukojemníkov deti či zaživa ľuďom odrezáva hlavy?

Myslíte si, že bezprostredné ohrozenie Slovenska, ktoré naznačila tajná služba, je reálne? 
Terorizmus predstavuje celosvetové ohrozenie. Tvrdím, že niekedy vo vzťahu k tým, ktorí terorizmus páchajú, je potrebné prehodnotiť aj niektoré princípy základných práv a slobôd.

Zúčastňujete sa na rôznych spoločenských podujatiach. Je to tým, že chcete podchytiť všetky vekové a sociálne kategórie budúcich voličov? 
Nerobím nič iné, ako som robil v minulosti ? vždy som mal rád futbal, hokej, nevidím dôvod, prečo by som teraz nemal chodiť na zápasy. Nevidím dôvod, aby som nešiel do Rače na vinobranie...

... a nemali ste problém stretnúť sa so starostom Rače, podozrivým z korupcie? 
Nevnímal som to tak. Nešiel som za starostom, ale na vinobranie medzi občanov.

Ako priaznivec športu ste známy, ako návštevník diskoték a dídžej už menej. Nie je v tom už priveľa populizmu? 
Bol som na Zlatých pieskoch, samozrejme, že som rozmýšľal, či tam o polnoci mám ísť. Vraveli mi, že tam bude veľa mladých ľudí, že ma majú mladí ľudia radi, aby som šiel. Šiel som a dnes si myslím, že som urobil dobre. Ja som s mladými ľuďmi nikdy nemal problém.

Mediálnemu marketingu však pripisujete svoj význam? 
Určite. Keď hovorím, že som prezidentom všetkých, myslím si, že by som mal poznať prostredie, v ktorom ľudia žijú. Tomu som sa nikdy nevyhýbal.

Boli ste v stranách, ktoré sa tvrdo vymedzovali voči vláde. Je táto koalícia prínosom pre Slovensko? 
Súčasná vláda určite dosiahla úspechy, ktoré jej nik nemôže zobrať ? stali sme sa členmi NATO a EÚ. Na druhej strane boli pri tom aj poslanci a priaznivci opozície. Otázka je, či chceme hodnotiť aj z pohľadu vnútroštátnych a sociálnych otázok. Tam by som to pozitívne hodnotiť nemohol.

Trváte na tom, že ste opozičný prezident? 
Bolo to zle pochopené. Mám svoju politickú filozofiu, ktorú tým, že som sa stal prezidentom, nemením. Cítim sa ako stredový politik s odklonom doľava. Sociálne problémy vnímam inak ako vláda. Z tohto pohľadu som s ňou v opozícii, určite však nechcem proti vláde bojovať a vyvolávať spory.

Alebo nechcete iba dráždiť koaličných voličov, ktorí vás podporili v druhom kole volieb?! 
V druhom kole ma podporili voliči koaliční, opoziční aj neutrálni. To si uvedomujem.