Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Podujatí na vysokej úrovni ku klimatickým zmenám, New York, USA 24. 9. 2007

Vážení páni spolupredsedovia,
Vaše Excelencie,
dámy a páni,

jeden z najznámejších starovekých dramatikov, Sofokles, pred 2 a pol tisícami rokov povedal „Mnoho je na svete mocného, nič však mocnejšie nad človeka“. Dnes môžeme povedať, že tento múdry a uctievaný muž mal pravdu. Ľudstvo svojou činnosťou ovládlo a aj naďalej chce ovládať prírodné deje v záujme zvyšovania kvality života.

S horkosťou však musíme dodať, že sme dospeli do štádia, keď moc človeka nad prírodou nám uväzuje, a pomaly sťahuje, povraz okolo krku. Čoraz viac vedeckých dôkazov poukazuje na to, že musíme v otázke ochrany životného prostredia začať konať čo najskôr. Najmarkantnejšie vnímame a pozorujeme klimatické zmeny. Vedci odhadujú, že rýchlosť globálneho otepľovania vyššia ako 2,0°C za sto rokov je už vysoko riziková. Ekosystémy sa nebudú schopné adaptovať a rýchly rast globálnej teploty vzduchu s určitosťou prinesie náhlu zmenu klimatických pásiem a výrazné zhoršenie životných podmienok na väčšine povrchu kontinentov. Uvedomujeme si to však dostatočne?

Ľudia považujú klimatické zmeny za problém, ale, žiaľ, zdá sa, že majú malý „apetít“ pre zmenu životného štýlu. Už tri desiatky rokov svetoví lídri deklarujú odvážne ciele a robia rozhodnutia na záchranu planéty. Stále sme však viac v pozícii pozorovateľa a nie aktívneho hráča. Ochrana životného prostredia si totiž vyžaduje vyššie a vyššie náklady. Potreba rastu ekonomiky nás dostáva do zložitej situácie: na jednej strane potrebujeme zabezpečiť prácu a relatívnu hospodársku stabilitu v krajine, na druhej strane potrebujeme tento rast usmerňovať tak, aby nebol v rozpore s princípmi udržateľného rozvoja.

Slovensko v globálnom kontexte je malá krajina s menším podielom na znečisťovaní životného prostredia. Avšak nechceme byť len „pozorovateľom“. Uvedomujeme si, že takýto prístup je deštruktívny morálne aj fyzicky. Vzduch, ktorý dýchame, slnko, ktoré na nás svieti či zem, ktorá nás živí, je jeden a ten istý svet. Vyzývame preto na začatie intenzívnych rokovaní na 13. konferencii strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy na indonézskom ostrove Bali, ktoré by viedli ku globálnej a komplexnej dohode o budúcom režime zmeny klímy pod týmto dohovorom. Považujeme za mimoriadne dôležité, aby bola zachovaná kontinuita medzi Kjótskym protokolom a novou dohodou.

Zmena klímy sa vzhľadom na pokles emisií po roku 1990 nepovažovala na Slovensku za problémovú tému nakoľko naša ekonomika v tom období prechádzala fázou poklesu hospodárskej produkcie. Tú však v posledných rokoch vystriedala fáza rapídneho rastu ekonomiky. Podobný vývoj mali aj emisie oxidu uhličitého, ako hlavného skleníkového plynu. Dnes Slovensko, ako členská krajina Európskej únie, akceptuje záväzok Európskej únie znížiť do roku 2020 priemerné emisie o 20% v porovnaní s rokom 1990, pričom záväzok Slovenska znižovania emisií podľa kritérií Kjótskeho protokolu na obdobie rokov 2008 až 2012 splníme pravdepodobne aj s rezervou.

Je však nutné poukázať na to, že zmena klímy je environmentálny problém, ktorého nielen pôvod ale aj riešenie, nachádzame v ekonomike. Jej modifikácia smerom k nízko emisným technológiám výroby energie na báze nízkouhlíkových technológií, k podpore obnoviteľných zdrojov, k šetreniu energiou v oveľa väčšom rozsahu, k širšiemu využívaniu čistých technológií, zmeny priorít štátov napríklad za pomoci nástrojov daňovej politiky alebo zlacneniu používania internetových diaľnic v neprospech cestných diaľnic, je kľúčom k dosiahnutiu strednodobých cieľov redukcie emisií.

Vzhľadom na ambície a hlavne potrebu nevyhnutného hospodárskeho rastu Slovenská republika zvažuje v širšom rozsahu využívať jadrovú energiu. Máme s ňou dlhoročné pozitívne skúsenosti a disponujeme značným know-how. Jadrová energetika v súčasnosti prispieva k výrobe elektriny v Európskej únii asi jednou tretinou a predstavuje významný zdroj energie s nízkymi emisiami.

Slovenská republika považuje jadrovú energiu za spoľahlivý, ekonomicky výhodný a environmentálne prijateľný zdroj energie a preto budeme podporovať jeho ďalší rozvoj. Táto cesta podľa nášho názoru do veľkej miery kombinuje riešenie energetickej bezpečnosti, zaručenie stabilných dodávok energie a zároveň aj obmedzovanie emisií. Energetickú efektívnosť považujeme za prvý a životne dôležitý krok technicky a finančne náročného procesu znižovania emisií.

Dámy a páni,
nájdime spoločne taký spôsob riešenia klimatických zmien, ktorý zohľadní spravodlivý a rovnomerný podiel zodpovednosti všetkých krajín sveta na tomto globálnom úsilí. Slovensko preto víta uskutočnenie série medzinárodných rokovaní, ktoré koncom roka vyvrcholia veľkým klimatickým summitom na Bali.

Vážení páni spolupredsedovia,
Vaše Excelencie,
dámy a páni,
dovoľte mi na záver vysloviť presvedčenie, že klimatické zmeny sa nestanú nočnou morou budúcich generácii ľudstva a homo sapiens využije svoj najúčinnejší mocenský nástroj - rozum - na to, aby dosiahol a zachoval symbiózu prírody a človeka.

Ďakujem za pozornosť.