Novoročný príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča, 1. 1. 2009

Vážení a milí spoluobčania.

Stalo sa tradíciou, že na začiatku nového roka si želáme navzájom šťastie. To má pre každého inú príchuť, každý ho vníma po svojom. Objektívne je šťastie poslom spokojnosti, dobrej mysle a tolerancie. Popri šťastí si prajeme i zdravie – čo je tým najcennejším a najpotrebnejším v ľudskom bytí. A obyčajne si želáme úspechy, pracovné i osobné. Aby sa nám tieto želania naplnili, nesmieme podľahnúť bezmocnosti, musíme veriť vo vlastné sily a schopnosti.

V čase tých najkrajších sviatkov roka, sviatkov, kedy každý o niečo viac a intenzívnejšie vníma pokoj domova, teplo rodinného kozuba, spolupatričnosť, sme si priali lásku. Lásku a úctu človeka k človeku. To všetko Vám v Novom roku 2009 želám aj ja.

Vážení spoluobčania,

rok 2008, ktorý sme prežili v každodenných radostiach i starostiach, je minulosťou, zostane už len v našich spomienkach a v našich činoch. Určite sa ho každý z nás snažil naplniť tak, ako najlepšie vedel, či už v oblasti pracovnej, rodinnej alebo osobnej. Z môjho pohľadu, pre Slovenskú republiku a jej obyvateľov to bol rok úspešný.

Otvorili sme sa svetu a svet sa otvoril nám. Našli sme potrebnú odvahu na zmeny, ale aj na korekcie ich dopadov. Som hrdý na to, že Slovensko sa stalo plnohodnotným a akceptovaným členom európskych i svetových zoskupení. Slovensko sa vďaka poctivej práci našich občanov zaradilo medzi ekonomicky vyspelé krajiny sveta, uznanie si získalo aj svojou uváženou a principiálnou medzinárodnou politikou. Od dnes sme členmi eurozóny – aj to považujem za úspech.

Som nemenej pyšný na to, že Slovensko sa neľutuje a nepodriaďuje sa silnejším len preto, že je rozlohou malé. Záleží mi na tom, aby občania našej republiky boli hrdí na to, čím sú, kde žijú či odkiaľ pochádzajú. Aj vo veľkej Európe je dôležité, aby jednotlivé národy nezabúdali na svoju identitu. Iba vtedy - pri úprimnom vedomí a úsilí - môžu priniesť medzi ostatné národy to svoje, jedinečné – nezabúdať na seba, svoje korene a rešpektovať osobitosť toho druhého. V tom je sila a podstata každého kvalitného vzťahu a spolunažívania. Či už medzi súrodencami, rodinami, priateľmi, národmi, národnosťami alebo kontinentmi.

Vážení spoluobčania.

Udalosti z jesene minulého roka, ktorými Spojené štáty vstúpili do dlhého a bolestivého hospodárskeho úpadku, poznačili celý svet. Aj my sa pýtame, aký to bude mať vplyv na našu ekonomiku, na sociálny rozvoj, na náš život.

Na prahu Nového roka pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky a realite dnešných dní by sme v Európskej únii mali rok 2009 vnímať ako rok vnútroeurópskej solidarity. A to aj z toho dôvodu, že spoločne sa podieľame a sme zodpovední za pokoj vo svete, bezpečnosť a blahobyt.

Vedomá solidarita a pomoc je nielen postojom, ale aj mravným základom toho, ako sa spoločne brániť, pomáhať si v nepriazni a ohrození. To je výzva pre nás politikov, politickú reprezentáciu Slovenska, aby konala v záujme našej mladej republiky – v záujme všetkých občanov, a to bez ohľadu na národnostnú a stranícku príslušnosť, vierovyznanie, sociálne postavenie či vzdelanie. Usilujme sa o našu občiansku zrelosť, ktorej základy sú zakotvené aj v našej ústave. Som presvedčený o tom, že tento cieľ dokážeme dosiahnuť, ak spoločne prijmeme výzvy prosperity budúcnosti.

Ako iste viete, finančná kríza zasiahla aj európske podielové a dôchodkové fondy. Áno, trh je dobrý sluha, ale nie vždy dobrý pán. Voľným rukám trhu možno dôverovať, ale ako ukazuje život, treba jeho spoľahlivosť overovať.

V tomto smere sa už ani Slovensko nemôže spoliehať na to, čo hovoria súkromné agentúry, preto musíme zvýšiť nekompromisnosť a angažovanosť štátu. Politika sa už nemôže opierať o domnienky. Takémuto postoju sa nebránime, ani Európska únia, ani európske finančné inštitúcie. Musíme prezieravejšie než v minulosti zvažovať, akú zadlženosť si môžeme dovoliť, či ako ju korigovať. Aj náš štát aj naše rodiny.

Som rád, že sa naša vláda tomuto problému zodpovedné venuje a prijala opatrenia, aby zabránila dramatickému prieniku krízy na Slovensku.

Naše rodiny však musia pocítiť význam solidarity a uplatňovanie skutočnej rovnosti príležitostí, starostlivosť o ľudsky dôstojné podmienky pre tvorivý, plnohodnotný život. Potom aj nastupujúce generácie pochopia, prečo sa treba celý život vzdelávať, čím sa presadzovať v práci, za čo požadovať primeranú odmenu, čo prináša podpora rodinám s deťmi, s čím sa spája dôstojná staroba. Iba vzdelanie prinesie šancu deťom zo sociálne slabších vrstiev vykročiť z kruhu, v ktorom sa desaťročia nachádzajú ich rodičia. Aj v tejto orientácii vidím naše možnosti boja za sociálnu spravodlivosť proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe.

Považoval som to za potrebné zdôrazniť, najmä preto, že narastajú sociálne nároky, no aj problémy i neistota. Ale ako zvykli hovorievať naši otcovia, „peňazí na to, čo potrebujeme, nebýva nikdy dosť“. Dôležité je teda, aby sme nepodľahli panike, ktorú vytvárajú predovšetkým tí, ktorí chcú na súčasnej kríze zarobiť. Čestné to určite nie je. A nepatrí medzi nich ani náš štát. Preto musíme byť obozretní a dôslední.

Viac ako doteraz musíme prejaviť aj naše sociálne cítenie. Pomáhajme tým, ktorí sú na pomoc odkázaní. Všímajme si ich, podajme im pomocnú ruku. Aj tým, ktorí ju nečakajú, lebo v ňu prestali veriť. Venujme sa osamelým, starým a chorým. Vážme si tých, ktorí sa dokážu obetovať pre iných. Moje poďakovanie patrím im, tak ako vám všetkým, čo dorábate chlieb náš každodenný, i ten duchovný čo tvoríte materiálne i mravné bohatstvo nášho národa.

Žiada sa mi povedať, aby sme aj v roku 2009 potvrdili – v duchu našich tradícií – že Slováci majú dobré srdce. Že sa budeme usilovať o dobré medziľudské vzťahy. Že neprestaneme myslieť na náš spoločný domov, budúcnosť našich detí. Na rodnú zem, vlasť, Slovensko. Venujme sa mu v našom zamýšľaní, v našom počínaní, i v modlitbách.

Drahí spoluobčania,

Ešte mám pred očami deti, ktoré aj do prezidentského paláca priniesli svoju detskú radosť, svoje pesničky, básničky, vinšovačky. Priniesli aj betlehemské svetlo, ľudské teplo, nehu. I vzácnu iskru v očiach, akú majú len tí, čo chcú dokázať niečo dobré a pekné, podeliť sa o to.

Na prahu Nového roku si preto želám, aby nás obklopovali šťastné deti. Múdri, šľachetní a žičliví ľudia. Aby vám prialo zdravie, aby sme sa takto o rok stretli a mali dobrý pocit z toho, čo sme urobili. Pre každého z nás, pre naše rodiny a domov, pre našu vlasť.

Boh daj šťastia tejto zemi. Žehnaj Slovensku – múdrosť, mravnosť, trpezlivosť a spolupatričnosť.

Šťastlivý nový rok, drahí spoluobčania!