Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri vymenovaní profesorov vysokých škôl, Bratislavský hrad 10. 4. 2006

Vážený pán minister,
vážený pán predseda výboru NR SR,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
vážené panie profesorky a páni profesori,
ctené dámy, vážení páni,

v ostatnom čase sa čoraz častejšie hovorí o vzdelávaní, o školstve. A intenzita sa zvyšuje. I očakávania. Pripomína mi to dni pred majstrovstvami sveta v hokeji.

Lenže majstrovstvá sveta vo vzdelávaní nie sú záležitosťou niekoľkých dní v roku, sú nepretržitým procesom, a to už niekoľko desaťročí. A nezúčastňujú sa ho len reprezentanti, ale celá spoločnosť.

Vzdelávanie nechce divákov, chce len a len aktérov. Vzdelávanie je otvorený, permanentný boj o zdravé, racionálne pozície v globalizujúcom sa svete. Aj keď je rozdrobený do množstva mikrosúbojov, posudzuje sa kolektívny výsledok, o ktorom rozhodujú najmä kľúčoví hráči a tými sú vo vzdelávaní – učitelia.

Intenzita Vášho osobného permanentného vzdelávania (samovzdelávania) vrcholí aktom, ktorý, som presvedčený, je potvrdením zvýšenia kvalifikačnej úrovne našich škôl a vypĺňa ďalší priestor k skvalitneniu ich pedagogického, vedeckého a intelektuálneho potenciálu, ako aj možnosti pri výučbe a výchove študentov!

Vzdelávanie a kultúra patrí k tým našim tradíciám, ktoré nám pomohli prejsť najzložitejšími obdobiami dejín. Vďaka nim sme tu ako svojbytný, slobodný, suverénny štát.

Aj v súčasnosti prechádzame zložitým vývojom. A to, že nie sme spokojní so stavom vecí verejných, a ani v školstve, signalizuje, že sme sa neuspokojili s ponovembrovou zmluvou medzi občanmi a politickou reprezentáciou, že sme nezľavili zo svojich nárokov, že sa nevzdávame svojich ideálov.

A nároky rastú. Vo všetkom a na všetko. Čo bolo dobré včera, už zajtra je nemoderné. A nemám na mysli len spotrebný tovar, z ktorého dnes čas a moderná veda až prirýchlo dokáže urobiť haraburdie. Isté upratovanie potrebuje aj náš poznatkový svet.

Mám na mysli jeho systémové usporiadanie, pomenovanie priorít, vyčlenenie potrebných kapacít na ich realizáciu, na efektívne využitie nových poznatkov v praxi.

No v chvate času, v spoločenskom pohybe, ktorý nás strháva do nebývalého tempa, by sme sa predsa len mali na chvíľu zastaviť a otvorene, kriticky si povedať – čo a ako robíme vo vzdelávacom procese. Ale byť len nespokojným – je málo.

Musíme zhrnúť všetky svoje poznatky aj z histórie a hľadať také formy a prístupy k celoživotnému, systémovému vzdelávaniu, ktoré sme prijali ako prirodzenú súčasť nášho životného štýlu, nie ako čosi vynútené dobou. Aj o tom je dnešné vzdelávanie.


Vážené dámy, vážení páni,

keď hovoríme o vzdelávaní, jedným dychom by sme mali hovoriť aj o výchove. Kredit ľudskej bytosti, ako osobnosti, stojí na rovnováhe jej racionálneho a emocionálneho sveta. A emocionálny svet nášho mladého človeka, občana, je do značnej miery aj vo vašich rukách. Venujte mu čas a priestor počas vzdelávacieho procesu.

Mladý človek je hladný po nových poznatkoch, ale aj po ich uplatňovaní. Mladý človek si hľadá svoju pozíciu, svoj postoj k svetu; nenechajme ho hľadať – v osamotení. Všetko, čím chceme obohatiť jeho odborné vedomosti, môžeme znásobiť. A to zasadením vedomostí do reálneho života, ktorý má svoju múdrosť a inšpiráciu, svoju vyššiu hodnotu – až v kontexte s etikou.

Učte svojich študentov kritickému mysleniu o spoločnosti. Učte ich prijímať poznatky, no zároveň pracovať s nimi kriticky, tvorivo.

Darí sa nám pripravovať špičkových absolventov vysokých škôl. Potvrdzujú to viaceré výsledky, ktoré dosahujú títo študenti v medzinárodných, prestížnych súťažiach. No pravdou je aj to, že by sme potrebovali takýchto študentov viac.

Ak nám však niečo možno vyčítať – a upozorňujú nás na to aj pohľady zvonka – potom je to určitá pasivita. O čo ide? Myslím si, že je rozdiel byť informovaný a byť vzdelaný.

Vzdelanosť sa v modernom svete chápe ako schopnosť tvoriť z poznaných informácií nové, pôvodné informácie. Áno, v súčasnom svete ide predovšetkým o tvorivosť. A o bojovnosť, schopnosť presadiť sa v živote.

Dovoľte mi vysloviť myšlienku, že kvalitatívne hodnoty národa neurčuje priemer, ale jeho špičky. Inými slovami, nie priemernosť, ale vrcholce intelektuálneho myslenia, vrcholce vedy, umenia, literatúry, či politickej kultúry sú tými koordinátmi, ktoré vykresľujú kontúry našich hodnôt, sú tým obrazom, ktorý bude vnímať a akceptovať aj svet.

Chceme byť úspešnou spoločnosťou. Za kľúče k zreálneniu tejto predstavy považujem vzdelávanie a výchovu. Vzdelaný, kultivovaný človek je základom našej budúcnosti, nášho spoločného úspechu.


Vážené panie profesorky, páni profesori,

vymenovaním za univerzitných profesorov sa završuje jedna významná etapa vášho života. A nielen pedagogického. Je ocenením aj vašej vedeckej a publikačnej práce. S každým z vás je tu s nami aj kus vášho života. Okrem vašich najbližších je tu aj vaša trpezlivosť, odriekania, ale aj víťazstvá nad sebou samým.

Chcem sa vám poďakovať za všetko dobré a prospešné, čo ste urobili pre vzdelanie a výchovu slovenskej spoločnosti. Ďakujem vám za seba, no najmä za mladých ľudí, vašich študentov.
Do ďalších rokov vám želám pevné zdravie a pevné nervy, vynikajúcich študentov a poslucháčov, pochopenie v rodine i v práci, radosť zo života.
Zveľaďujte, kultivujte našu spoločnosť. Potrebujeme to!