Vážení spoluobčania,

v týchto dňoch želáme svojim najbližším všetko najlepšie do nového roka a vieme, aké ťažké, zložité a delikátne je takéto posolstvo, ak má byť nielen žičlivé, ale aj úprimné. Už aj preto, lebo by sme veľmi chceli dopriať našim drahým všetko, čo sa počas nášho života nepodarilo splniť ani nám. Chyby a omyly, zaváhania, ale i ťažkosti, chceli by sme odkrojiť zo života našich blízkych, hoci vieme, že všetky ľudské skúsenosti sú zväčša neprenosné.

A tak akosi je to aj so spoločnosťou, v ktorej žijeme a snažíme sa ju pretvárať na svoj obraz. Dnes je svet naozaj priveľmi spojený na to, aby takéto snaženia našli vždy pochopenie u všetkých. A predsa na prahu nového roka 2011, ktorý je súčasne sviatkom našej modernej štátnosti, želal by som si, vážení občania, aby sme si čoraz jasnejšie uvedomovali význam tohto dňa. Veď práve vďaka tomu, sme sa zaradili medzi slobodné národy sveta. Vďaka nej sme sa z objektu medzinárodného práva postavili ako rovnocenný partner a stali sme sa subjektom, ktorý môže a aj presadzuje svoje záujmy vo veľkej rodine suverénnych štátov. V doznievajúcom duchu uplynulých vianočných dní doprajme sebe a svojmu štátu viac pokoja a dôvery. Občania sa právom dožadujú od politikov a zamestnávateľov, aby ich život nebrali na ľahkú váhu. Aby boli zodpovední, prijali údel obetavosti, ohľaduplnosti a solidarity. Aby Európska únia neprijímala rozhodnutia, ktoré zostávajú na papieri ako plané sľuby.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť naše členstvo v Európskej únii, kde stojíme dobre a kde sme vstúpili dobrovoľne. Táto výsada sa nepresadzovala ľahko. A nie jednoducho sme sa stali aj členmi eurozóny. Nijako preto nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré našu spoločnú európsku menu spochybňujú. Nie je to dobrá cesta. Nevieme síce vyčísliť – v akých ťažkostiach by sme dnes bez eura boli. Ale možno by sme sa - ako osamelí bežci so samostatnou menou na zložitej ceste hospodárskej krízy aj stratili. Problémom, nech sú akékoľvek ťažké, sa isto čelí lepšie spoločne. Nezabúdajme na skutočnosť, že práve vďaka prijatiu eura sme získali množstvo pracovných miest, výrobných kapacít, ktoré generujú pomerne stabilný Hrubý domáci produkt. Je mnoho štátov, ktoré sa usilujú dostať do eurozóny a do istej miery nám závidia. Preto sa musíme zaručiť o udržanie eura.

Faktom však je, že v súčasnej situácii niet čo závidieť vláde, ale pokiaľ ide o jej postoje v rámci konsolidácie eura oceňujem jej postoje k rizikám. Občania by však iste namiesto parlamentných šarvátok privítali viac vysvetľovania, aby jasnejšie vnímali nielen súčasnú situáciu, ale aj možné východiská z nej.
Výsledky, ktoré dosiahla zahraničná politika Slovenskej republiky za posledné roky sú dôvodom na skutočnú občiansku hrdosť. Medzinárodné postavenie Slovenska je porovnateľné s inými európskymi demokraciami. Sme rovnoprávnymi a spoľahlivými partnermi nielen pre našich susedov, ale aj pre Európsku úniu a celé svetové spoločenstvo. V tejto oblasti bol uplynulý rok dynamický a významný.

Museli sme čeliť novým hrozbám a výzvam. Považoval som preto za naliehavé zintenzívniť aj moju činnosť na medzinárodnej scéne. Všetky zahraničné aktivity boli zamerané na posilnenie Slovenska, ako stabilného a spoľahlivého partnera, ktorý rešpektuje právo a dodržiava medzinárodné záväzky. V dvojstranných i multilaterálnych medzinárodných kontaktoch či už na pôde OSN, na samite NATO, na samite OBSE, ale i na iných medzinárodných fórach. Na nich som v týchto turbulentných časoch dôsledne obhajoval bezpečnosť a záujmy Slovenskej republiky.
Som si vedomý, že obrana demokratických hodnôt, bezpečnosť i naše medzinárodné záväzky niečo stoja, a to nielen pokiaľ ide o peniaze, ale i účasť našich vojakov na rozličných misiách, kde často ide o život. Naši vojaci tam odvádzajú vynikajúcu prácu, som na nich, ale aj na ich blízkych hrdý a svoju vďaku som im vyjadril i pri stretnutiach s nimi v Kandaháre. V ťažkých podmienkach tam obhajujú demokratické hodnoty a v najlepšom zmysle slova šíria dobré meno našej vlasti za jej hranicami. Chcem preto im, ale aj vojakom v ostatných misiách a ich rodinám zaželať veľa šťastia v novom roku, aby úspešne pokračovali vo svojej náročnej práci a aby sa im nič zlé nestalo.

K devízam zahraničnej politiky rozhodne patria aj úspechy diplomatov, ktorí pôsobia alebo sa chystajú pôsobiť v zahraničnej službe Európskej únie. Je to veľká výzva, ktorá preveruje kvalitu našich ľudí a sme na nich všetci patrične hrdí.
Želaním každého politika sú predovšetkým spokojní občania štátu. Viem, že k takejto spokojnosti máme všetci ešte ďaleko.

Cítim, že sa ma pýtate: A čo ďalej? Ubezpečujem vás, že o tom premýšľam dennodenne. Trápim sa tým, čo vy. A jednostaj ma to vracia do našich rodín. Nepamätám sa, že by sme v nich mali toľko problémov. Občas mám pocit, akoby sa módnym hitom stal rozvod – deti ponechané na výchovu ulici... Nie je to prejav krízy v rodinách? Ak áno, kde sú jej korene? Nemáme čas? Ani na dôverné rozhovory? Ani so svojimi najbližšími? Ale ak spolu nehovoríme o tom, čo nás trápi, ako si potom môžeme vzájomne odpomôcť od hnevov a často zle pochopených úmyslov?
Samozrejme, že riešenie existenčných a vzťahových otázok v rodine závisí v prvom rade od jej členov. Ale nielen od nich. Lebo izolovaná rodina si sama nevystačí. Je závislá od podmienok, aké panujú v spoločenstve, ktorého je súčasťou. Preto je nesmierne dôležité, aby si štát plnil svoje funkcie a povinnosti tak, aby rodiny štátu dôverovali, aby cítili, že rieši ich problémy, že je tu pre nich a nie iba pre niekoľkých vyvolených.

V tomto smere musím dať občanom neraz za pravdu, keď vyjadrujú výhrady voči slabej vymáhateľnosti práva. Už roky poukazujem na skutočnosť, pomalosti a nedôslednosti konania našich súdov. Myslím, že v tomto smere by sme si všetci, bez ohľadu na príslušnosť k politickým stranám mali do budúceho roka vytýčiť reálny cieľ ozdraviť našu justíciu. Vnútorný poriadok v štáte nám nikto nepríde urobiť zvonka a ani o to nežiadame. Sme zaň zodpovední všetci, ktorí sme vstúpili do politiky. Aj keď som presvedčený, že to najdôležitejšie je na právnom vedomí a svedomí samotných sudcov.

Žijeme v dobe hľadania solidarity. Riešenia rozporov a protirečení, nových integrácií. V tejto súvislosti sú pre nás dôležité zahraničné investície. Tešíme sa z každej novej. Ale je to jediná cesta ako zabezpečiť ďalšie, pre nás také potrebné pracovné miesta? Nespoliehame sa až priveľmi na zahraničie? Obrazne povedané: koľko vlastného rozumu ponúkame napríklad na trhu inovácií? Staráme sa dôkladne o vzdelanosť a kultúrnosť našich ľudí? A prečo naši mladí ľudia s vysokoškolským diplomom nie sú už takí žiadaní?
Čo z toho všetkého, čo som povedal - a nepovedal som všetko -vyplýva pre nás, pre všetkých. Stručne - nová kvalita zodpovednosti! Za seba i za iných. Zodpovednosť, nie škandalizovanie za každú cenu. Odmietam odvádzanie pozornosti od skutočného problému – udržania sociálneho zmieru. Pretože už nie je taký pevný, ako pred časom. Aby sme vrátili ľuďom väčšiu istotu, musíme im dať vzdelanie a pracovné príležitosti. Kvalitnejšie vzdelanie a viacej pracovných príležitostí! To je – podľa môjho názoru – cesta k istote.

Drahí spoluobčania,
želám vám, aby ste čo najskôr zabudli na príkoria a smutné chvíle roka, ktorý odchádza. Aby tento rok bol rokom, o ktorom povieme - bol lepší ako ten minulý. Nech sa do našich vzťahov vráti – radosť zo života.