Rozhovor prezidenta SR pre turecký časopis ALT, 2. 3. 2010

1. Čo si myslíte o rozširovaní EÚ od r. 2004?

Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 z 15 členov na 25 bolo v histórii EÚ jednoznačne najväčšie. K ďalšej zmene došlo vzápätí o dva roky, kedy počet členských štátov EÚ vzrástol na súčasných 27. Slovenská republika vníma členstvo v Európskej únii ako pridanú hodnotu. Takmer šesť rokov od nášho vstupu do Únie môžem skonštatovať, že tento krok bol jednoznačne pozitívny a patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v novodobej histórii Slovenskej republiky. Som veľmi rád, že členstvo v EÚ privítali i občania a potvrdzujú to aj najnovšie prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých vyše 80 % Slovákov považuje vstup do Únie za výhodný. Rozšírenie prispelo k výraznému zvýšeniu životnej úrovne v nových členských krajinách, k modernizácii ich hospodárstiev a k posilneniu inštitucionálneho a právneho rámca. V starých členských krajinách viedlo k vzniku nových investičných a vývozných príležitostí. Celá Európska únia zároveň profituje z posilnenia obchodu medzi členskými krajinami a zo zvýšenej konkurencie. Treba si uvedomiť, že EÚ dnes predstavuje vyše polmiliardový trh, ktorý je tak ešte viac atraktívny.

Lídri únie sa dohodli na summite v decembri 2006 na obnovenom konsenze k rozširovaniu, ktorým potvrdili perspektívu členstva voči krajinám západného Balkánu a Turecka. Zároveň vychádzajúc zo skúseností procesu sa EÚ dohodla, že pri ďalších rozšíreniach sa vezme do úvahy schopnosť Únie integrovať nových členov. Únia tak reagovala na aktuálny stav a potreby. Aby mohol byť proces rozširovania ako nedeliteľná súčasť politík Európskej únie naďalej úspešný, bolo potrebné uskutočniť inštitucionálne zmeny a reformy. Uvedenie Lisabonskej zmluvy do života otvára cestu prijatiu ďalších kandidátov za členov a my dúfame, že k tomuto kroku dôjde čo najskôr.

2. Je, podľa Vášho názoru, nevyhnuté pokračovať v rozširovaní EÚ? Až pokiaľ by malo takéto rozširovanie ísť?

Piate kolo rozširovania z roku 2004 hodnotia odborné kruhy ako veľký úspech, a to po všetkých stránkach, vrátane pozitívneho vplyvu na ekonomiku. Politicky rozširovanie pomohlo zvládnuť výzvy po páde komunizmu a konsolidovať demokraciu, ľudské práva a stabilitu na kontinente. Vzhľadom na to, že proces rozširovania má takýto vplyv, naša odpoveď a odpoveď EÚ je jednoznačná. Je nielen nevyhnutné pokračovať v rozširovaní EÚ, ale aj žiadúce. Som presvedčený, že čím bude mať EÚ viac členov, tým bude silnejšia. Hranice EÚ pritom neboli stanovené a integračné ambície ktorejkoľvek krajiny, geopoliticky prislúchajúcej k európskemu kontinentu, sú limitované jedine splnením kodanských kritérií. Ak sa aj európska perspektíva zatiaľ týka krajín západného Balkánu a Turecka, pre budúcnosť nie je vylúčené, že sa EÚ v tomto smere „pohne“ aj ďalej a európska perspektíva sa bude vzťahovať aj na ďalšie krajiny, napr. krajiny Východného partnerstva.

3. Má Turecko svoje miesto v EÚ?

Podľa môjho názoru určite. Turecko v súčasnosti vedie s EÚ prístupové rozhovory. Rozhodnutie EÚ udeliť Turecku kandidátsky štatút (1999) a začať prístupové rozhovory (október 2005) sú výsledkom zrelej úvahy oboch subjektov. Ako Európska únia, tak aj Turecko potvrdili, že majú záujem zdieľať v budúcnosti spoločný hodnotový priestor. Budúce členstvo Turecka v EU vnímame ako prínos z pohľadu politického, ekonomického a strategického. Turecko sa snaží integrovať do európskeho spoločenstva už štyri desaťročia. Nastal čas, aby sa oba subjekty postavili k tejto integrácii jednoznačne. Turecko „nesmie ťahať za nos“ Európsku úniu a naopak ani Únia by nemala „za nos ťahať“ Turecko! Treba povedať jasne aké sú podmienky a keď ich Turecko do bodky naplní, tak by nemali byť žiadne ďalšie prekážky pre je ho vstup do EÚ.

4. Čo si myslíte o integračnom procese Turecka do EÚ?

Konečným cieľom kandidáta na vstup do EÚ je získanie členstva. Tomuto je prispôsobený aj prístupový proces každého kandidáta. Perspektíva členstva má zároveň pozitívny vplyv na kandidátsku krajinu. Tak je to aj v prípade Turecka, ktoré generuje reformné procesy a zmeny. Slovensko podporuje vstup Turecka do EÚ uvedomujúc si obojstranné výhody vyplývajúce z členstva Turecka v tomto klube. Turecká strana zároveň vie, že bez splnenia politických a ekonomických podmienok a podmienok „acquis communautaire“ prístupový proces nemôže byť úspešne ukončený. Podporujeme perspektívu členstva TR v EÚ pri splnení všetkých súvisiacich podmienok. My si prajeme úspech Turecka a sme pripravení s Tureckom konzultovať a odovzdávať mu skúsenosti z prístupového procesu.

5. Dochádza k vzostupu nacionalistických hnutí v Európe. Ako to môže ovplyvniť budovanie Európy?

Môže sa nám zdať, že nacionalistické hnutia v Európe sú na vzostupe. Na druhej strane je ich vplyv na európsku politiku skôr marginálny. Uvedomenie si vlastného národného cítenia, či národno-štátnych záujmov môže slúžiť ako korekcia politiky štátu. Naposledy sa to udialo pri referendách o Ústavnej zmluve v Holandsku a Francúzsku. Horšie je to, ak sa za zlyhanie národnej politiky „hádže“ vina na Brusel a jeho inštitúcie. Na druhej strane Európa hovorí o multietnicite, o rôznorodosti a rozmanitosti kultúr. Boj proti diskriminácii. To chceme podporovať.

Nacionalizmus vzniká častokrát z izolacionizmu, nevedomosti a netransparenstnosti. To je potrebné odbúravať. Odpoveďou na nacionalizmus a možno aj šovinizmus je transparentnosť rozhodovania, čo najširšie zapájanie občanov do rozhodovania o tom čo sa ich týka, o čo majú záujem. Vtiahnutie rôznych vrstiev spoločnosti do verejného života a rozhodovania. Ochrana a inklúzia rôznych druhov menšín – náboženských, národnostných, sexuálnej orientácie atď. Odpoveďou je vzdelávanie založené na tolerancii voči druhým a ich názorom, ale aj uvedomovanie si vlastných koreňov a hodnôt, nielen národných, ale aj kultúrnych, sociálnych, náboženských.

EÚ má problém starnutia obyvateľstva. Počet Európanov klesá. Jediným z jeho riešení je riadené prisťahovalectvo. To v niektorých krajinách vytvára napätie, ktoré je skôr podmienené ekonomickým, ako národnostným aspektom. Prisťahovalectvu sa v budúcnosti nevyhne ani Slovensko. Čím skôr na to začneme pripravovať naše obyvateľstvo a spoločnosť, tým prospešnejšie to pre nás bude. Práve niektoré krajiny EÚ majú bohaté skúsenosti s tým, ako zvládnuť nápor imigrantov, ako ich integrovať do spoločnosti, prípadne zamedziť eskalácii konfliktov. Tam môže aj EÚ, resp. my ako jej členské krajiny nastaviť podmienky pre riadené prisťahovalectvo a pomôcť pripraviť krajiny, ktoré s ním nemajú také skúsenosti.

6. Ako vidíte EÚ v najbližších desaťročiach?

Vývoj európskej integrácie sa dá ťažko predpovedať, avšak kontinuálny vývoj za viac ako polstoročie napovedá, ako by mohla vyzerať EÚ v budúcnosti. Rozširovanie a prehlbovanie integrácie mali vždy stúpajúcu tendenciu. To by sa nemalo zastaviť ani v budúcnosti. SR podporuje proces rozširovania, ako aj členstvo Turecka v EÚ.

Verím, že o niekoľko desiatok rokov bude súčasťou EÚ celý Balkán a možno aj niektoré krajiny východnej Európy, Turecko. Otázkou nie je, či sa bude EÚ ďalej rozširovať, ale kedy a ktoré krajiny budú pripravené na vstup a únia schopná ich absorbovať. Slovensku trvalo 15 rokov, kým bola pripravená, splnila kodanské kritériá: demokratickej politiky, trhovej ekonomiky a právneho štátu. Týmto vývojom demokratizácie, transformácie a právnej reformy musia prejsť všetky krajiny, ktoré sa o členstvo uchádzajú. Ak sa im to nepodarí do vstupu, tlak na reformy poľaví a krajina nemusí dostatočne vydržať ekonomicky a právny tlak, ktorý panuje v únii. Môže to viesť k desiatkam právnych sporov s inštitúciami EÚ za neaproximovanie vnútroštátneho práva s európskym alebo k likvidácii ekonomických odvetví, keďže nie sú schopné konkurovať európskym konkurentom.

Verím tomu, že o niekoľko desaťročí sa Schengenský priestor a vnútorný trh EÚ rozšíri aj za naše východné hranice. K tomu je však potrebného veľa úsilia na strane našich susedov, ale aj EÚ. Nepochybujem o tom, že hlas Európy vo svete bude rásť, v konkurencii veľkých blokov sa EÚ nemôže stratiť. EÚ preberie väčšiu zodpovednosť za dianie vo svete. Budovanie jednotiek rýchleho nasadenia a účasť v mierových operáciách je finančne náročná, ale nevyhnutná úloha, ak má EÚ ambíciu prebrať zodpovednosť a presadzovať svoj pohľad na fungovanie svetového poriadku.

7. Čo si myslíte o úlohe NATO? O jeho rozširovaní a poslaní v boji proti terorizmu?

Už zo samotnej definície NATO je jasné, že cieľom tejto medzinárodnej organizácie je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Slovensko vstúpilo v roku 2004 do NATO na základe presvedčenia, že sa stotožňuje so spoločnými hodnotami demokracie a ľudských práv členských štátov NATO.

V súčasnosti sa aktivity NATO rozširujú za územie jeho členov, na takzvané „out-of-area“ nasadenia, kde v spolupráci s Organizáciou spojených národov a Európskou úniou sa angažujú v misiách, kde sa v postkonfliktných oblastiach využívajú ozbrojené sily s cieľom podporiť politickú transformáciu smerom k demokracii, t.j. budovanie štátu, mieru a stability. Slovensko ako členská krajina Európskej únie podporuje spoluprácu medzi NATO a EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany formou úzkeho konsenzu.

Čo sa týka rozširovania, musím povedať, že Slovensko chápe politiku otvorených dverí NATO ako súčasť širšieho konceptu prekonávania deliacich čiar v Európe. Z nášho pohľadu rozširovanie NATO o nové členské krajiny prispelo k zväčšeniu pásma stability a bezpečnosti na európskom kontinente. Práve rozširovanie bolo po páde Berlínskeho múru kľúčovým politickým nástrojom, ktorým NATO podporovalo proces demokratických reforiem v krajinách post-komunistickej Európy a teda nepriamo ovplyvňovalo celkový politický vývoj v tomto regióne.

Terorizmus je globálny problém a hrozbou nielen pre tzv. západný svet. Boj proti terorizmu sa dostal na prvé miesta v bezpečnostno-politickej agende vlád štátov. Násilie, ktoré je výsledkom súčasných teroristických útokov sa, na rozdiel od etnického či politického terorizmu z minulých čias, zameriava na nevinných civilných obyvateľov. Terorizmus je bezpečnostná hrozba, ktorá nerozlišuje hranice je aj v pozornosti NATO. Je potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu pôvodu a jeho ideologické, politické, etnické alebo náboženské pozadie.

7. Čo si myslíte o situácii maďarskej menšiny žijúcej na juhu Slovenska?

Naša Ústava zaručuje všetkým občanom Slovenskej republiky rovnaké práva a povinnosti, bez rozdielu národnosti, vierovyznania a rasovej príslušnosti. Maďarská menšina je najpočetnejšou spomedzi 13 menšín žijúcich na Slovensku. Aj z toho dôvodu dnes môžem konštatovať, že ako kompaktne žijúca menšina, má u nás nadštandardné podmienky. Maďarská menšina je zároveň menšinou, ktorá na rozdiel od ostatných dvanástich, vyjadruje neustálu nespokojnosť so svojou situáciou. Žiaľ, za ňou však vidím snahu ich etnických politických strán SMK a Most-Híd. Práve tieto subjekty by mali byť ako je to v názve jedného z nich – mostom- k dobrej spolupráci s Maďarskom. Žiaľ zo svojej pozície robia skôr pravý opak. K tejto situácii určite neprispieva ani neustála snaha o spochybňovanie úrovne menšinových práv na Slovensku z úst politikov v susednej Maďarskej republike. Je mi ľúto, že naša najpočetnejšia menšina – Maďari, akoby odmietali lojalitu k svojmu štátu – Slovenskej republike. Veď žijú a pracujú v tomto štáte a práve tento štát im vytvára životné podmienky, hospodárske a sociálne istoty. Ja nedelím občanov na Slovákov a Maďarov. Som presvedčený, že ak sa budú mať zle u nás Slováci, zle sa budú mať i Maďari, Rusíni, Nemci, Poliaci, Rómovia i všetci. A naopak, keď sa bude dariť Slovákom, bude dobre i Maďarom a toto by mohli naši spoluobčania pochopiť. Práve teraz v čase krízy by sme si mali pomáhať, prejavovať viac solidarity a pochopenia. Toto je kľúčové a som presvedčený, že takto bude uvažovať väčšina občanov Slovenska vrátane príslušníkov menšín.

9. Aký očakávate vývoj v budúcnosti?

Som presvedčený, že občania maďarskej národnosti, rovnako ako aj iní príslušníci národnostných menšín u nás chcú žiť v sociálnej istote, v prosperujúcej ekonomike a v slobodnej demokracii. Vyžaduje si to však i istú dávku lojality k vlastnému štátu – Slovenskej republike. Ja mám medzi našimi Maďarmi veľa priateľov a blízkych známych a nikdy mi neprekážalo, že sú Maďari. Preto mi je ľúto, ak sa pričinením niektorých politických špičiek reprezentujúcich maďarské etnické strany na Slovensku, vo svete rozširuje názor, že situácia Maďarov v Slovenskej republike je zlá. Aby som to lepšie vysvetlil uvediem jednoduchý prípad z histórie. Po druhej svetovej vojne žilo vo vtedajšom Maďarsku 200-tisíc Slovákov a vo vtedajšom Československu (na území Slovenska) 200-tisíc Maďarov. Dnes po vyše šiestich desaťročiach žije v Maďarsku 12-tsíc Slovákov. Na Slovensku sa k maďarskej národnosti hlási pol milióna občanov. Kladiem si teda otázku: Je problém na našej strane? To naozaj sa u nás Maďari cítia nekonformne a nevedú spokojný život?!

10. Pokiaľ ide o vás, čo je výsledkom konfliktu? Čo navrhujete?

Som presvedčený, že cesta k riešeniu je vo vzájomnom pochopení Slovákov a Maďarov. A to bez rozdielu, či ide o občanov Slovenskej republiky, alebo občanov Maďarskej republiky. Pokiaľ tu budú prevládať súčasné politické nálady, kedy jeden štát neustále hľadá ako spochybniť ten druhý štát a jeho suverenitu v rozhodovaní, dovtedy žiaľ z myslí ľudí nevymiznú tieto pocity. Preto aj svojím osobným pričinením chcem prispieť k zbližovaniu našich národov – Slovákov a Maďarov, pretože na území strednej Európy spolunažívame už vyše tisíc rokov a tým sme teda odsúdení na dobrú spoluprácu. Preto mojim mottom je, aby sme zabudli na krivdy z minulosti, na ktorých sa nikdy nezhodneme a aby sme radšej hľadeli na našu spoločnú budúcnosť v zjednotenej Európe národov.