| |
Vystúpenia prezidenta SR Ivana Gašparoviča na plenárnom zasadnutí Národného konventu o Európskej únii „Dekáda Slovenska v EÚ – Akú Európu chceme?“, Bratislava 6. 5. 2014 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2014 | Vystúpenia prezidenta SR Ivana Gašparoviča na plenárnom zasadnutí Národného konventu o Európskej únii „Dekáda Slovenska v EÚ – Akú Európu chceme?“, Bratislava 6. 5. 2014
Vážené dámy, vážení páni,
počas celého obdobia nášho členstva v Európskej únii som mal možnosť stretávať sa a rokovať s predstaviteľmi Európskej únie a jej členských štátov. Tým spoluvytvárať naše postavenie aj v tejto dimenzii zahraničnej politiky, ktorá má v skutočnosti aj výrazný vnútropolitický ráz. Som rád, že tieto rokovania prinášali našej krajine pozitívne výsledky a v procese európskej integrácie sme boli úspešní.
Súčasne som od vzniku Slovenskej republiky sledoval vývoj postoja slovenskej spoločnosti k členstvu v Európskej únii. Od vizionárskeho strategického rozhodnutia dosiahnuť členstvo novovzniknutého štátu v nej, cez eufóriu úspechu v máji 2004 až do súčasnej takpovediac „európskej každodennosti“ Slovenska.
Osobne som citlivo vnímal aj odvrátenú stranu tejto úspešnej cesty. Mám na mysli skutočnosť, že - rovnako v procese reforiem ako aj v čase krízy – na občana dopadal nepretržitý prúd zmien, ktorý niesol so sebou aj nemálo ťažkostí a problémov, s ktorými sa občania museli vyrovnávať. Som hrdý, že napriek mnohým výzvam s ktorými boli konfrontovaní, naši občania nepodliehajú euroskepticizmu, či euroskeptickému populizmu.
To však vôbec neznamená, že naši občania nevnímajú kriticky nedostatky, ktoré európsky projekt má. Konštruktívna kritika a rozumné návrhy v záujme ďalšieho vylepšenia európskeho projektu sú potrebné. Musia smerovať ako voči Bruselu, tak aj do vlastných radov. Lebo v konečnom dôsledku sú to národné štáty a ich občania, ktoré sú suverénmi a rozhodujúcimi aktérmi celého projektu. Slovami Jeana Monneta európskou integráciou „zjednocujeme ľudí, nie štáty“. V kritike do vlastných radov nakoniec nemusíme chodiť ďaleko. Za to, že v plnej miere nevieme napríklad využiť eurofondy – prostriedky, ktoré máme vďaka solidarite členských krajín k dispozícii - sme primárne zodpovední my sami.
Unikum obdobia nášho doterajšieho členstva v EU však predstavoval fakt, že v otázke pro-európskeho smerovania Slovenska vládol v krajine politický i spoločenský konsenzus. Nezaručil síce hladkú či rýchlu predvstupovú cestu, ale upevnil naše odhodlanie. Členstvo sme si pripravili sami, vďaka našej spoločnej práci. A to je kapitál, ktorý sa v ostatnom čase úspešne snažíme zúročiť odovzdávaním skúseností našim partnerom na juhu a východe Európy.
V zrýchlenej dobe 21. storočia sa za historicky krátkych 10 rokov Slovenská republika prepracovala do centra európskej integrácie, do priestoru bez vnútorných hraníc a so spoločnou menou. A čo je najdôležitejšie, aktívne sa podieľame na formovaní budúcej podoby únie. Nič nám nebráni, aby hlas Slovenska v celoeurópskej diskusii vyjadroval našu vlastnú nadobudnutú expertízu a zaznieval ešte naliehavejšie. Naopak, zahraničnopolitický vývoj ukazuje, že je to potrebné. Preto sa vlastne opäť pravidelne stretávame na pôde Národného konventu.
Popri kľúčovom hodnotovom a mierovom aspekte európskeho projektu chcem osobitne zdôrazniť ekonomický rozmer nášho členstva v Únii. On je rovnako významným pozitívom vývoja v ostatných rokoch, či už ide o rast HDP, prílev investícií a najmä celkový nárast životnej úrovne občanov Slovenska.
Úsilie zvýšiť blahobyt, sprevádzajúce demokratické reformy, bolo a je legitímnym a trvalým záujmom každej demokratickej spoločnosti. Každá vláda musí oň zodpovedne usilovať a jej úspešnosť sa meria aj ekonomickými výsledkami.
Hospodárska kríza a jej dôsledky konfrontovali inštitúcie Európskej únie s najzložitejším ekonomickým vývojom od jej vzniku. Jednotlivé členské štáty zasiahli bez ohľadu na ich ekonomickú výkonnosť a zapríčinili pád viacerých vlád - vrátane slovenskej. Slovensko po období dôvery v pokračovanie naštartovaného rastu posunuli zo vzostupnej trajektórie do ekonomickej stagnácie. Muselo čeliť úsporným opatreniam, ktoré zasiahli aj sociálny rozmer štátu. Oslabili prirodzene aj ekonomický rast a negatívne ovplyvnili celkovú atmosféru v spoločnosti.
Od vzniku krízy som opakovane zdôrazňoval, že sociálne rozdiely v dôsledku nerovnakých príležitostí, nespravodlivého oceňovania za prácu, ale predovšetkým v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, a teda nezamestnanosť osobitne mladých ľudí, znižujú šancu na systémové udržiavanie spoločnosti ako vzdelaného, mravne sceleného, rozvoja schopného celku.
Základné výhody prameniace z členstva v Európskej únii pre občanov však ani krízou neboli dotknuté. A tak to aj občania Slovenska vnímali. Oceňujú predovšetkým voľný pohyb osôb, tovaru a služieb v rámci EÚ, právo pracovať a študovať kdekoľvek, výhody plynúce z členstva v eurozóne a stabilitu, ktorú napriek kríze, Európska únia predstavuje. Napriek tomu musí výkonná politika i legislatíva robiť v domácej politike i na pôde európskych inštitúcií všetko pre to, aby občania nestrácali dôveru v systém, ktorý prechádza zložitým vývojom.
Hodnotový rozmer Európskej únie sa ani v čase hospodárskej prosperity ani v čase ekonomickej krízy nesmie dostať do úzadia. Ide predsa o najvýznamnejšie výdobytky európskej myšlienky a európskej stavby. Odhodlanie postupnými krokmi zjednotiť kontinent a vytrvať v mieri, zachovať stabilitu ruka v ruke s prosperitou, teda preukazovať vysokú mieru solidarity a zodpovednosti, a v neposlednom rade rešpektovať právny štát, vrátane vysokého štandardu ľudských práv v ňom. To musí zostať základňou, na ktorej staviame a aj v budúcnosti budeme stavať Európsku úniu.
Všetci význam týchto hodnôt poznáme. A predsa, či už pre ich nadčasovosť alebo, naopak, kvôli ich samozrejmosti, kvôli tomu, že sa stali v povojnovej Európe samozrejmými - a v ostatných 20 rokoch aj v našej časti Európy - na ne akosi príliš ľahko zabúdame. Realitu pomeriavame často len ekonomickými parametrami, respektíve citlivo vnímame nedostatky predovšetkým v ekonomickej oblasti.
V ostatných mesiacoch práve vývoj na Ukrajine veľmi nástojčivo potvrdzuje správnosť hodnôt, na ktorých budujeme našu spoločnosť, ako aj správnosť našej voľby spred desiatich rokov. A to práve v rovine mieru, bezpečnosti a stability.
V našom bezprostrednom susedstve sa objavujú prejavy nekontrolovaného uzurpovania si moci. Menia sa hranice a kvôli geostrategickým záujmom sú narúšané princípy medzinárodného práva. Európska únia je konfrontovaná s vojensko-politickými procesmi vo svojom susedstve, ktoré nezodpovedajú princípom, na ktorých vznikla a ktoré v medzinárodnom spoločenstve reprezentuje a obhajuje.
Neočakávané eskalovanie krízy na Ukrajine pritiahlo pozornosť aj k strednej Európe, vrátane Slovenska, osobitne v oblasti energetickej bezpečnosti. Tým sa aj v Bruseli posilnilo vedomie o strategickom význame stredoeurópskych krajín. Našou úlohou teraz je dostáť rovnako našim európskym bezpečnostným záväzkom, ako aj zmluvným v oblasti energetiky. Rovnako je v súčasnej napätej situácii potrebné pokračovať v európskej politike Východného partnerstva, ktorej zámerom je posilňovať stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v celej Európe.
Na záver len niekoľko slov o najvlastnejšom atribúte demokracie – o práve občana spolurozhodovať o veciach verejných, teda o voľbách. Využívam aj pôdu Národného konventu o Európskej únii ako občianskej platformy, aby som upriamil pozornosť na pôvodnú myšlienky správy vecí verejných za širokej účasti občanov. Využime naplno svoje základné politické právo voliť.
Prekonajme preto ten náš slovenský paradox, keď občania Slovenskej republiky majú na jednej strane k Európskej únii pozitívnejší vzťah, ako je celoeurópsky priemer a pozitívnejšie tiež hodnotia členstvo v Európskej únii, na druhej strane však sa vo veľmi nízkom percente zúčastňujú na voľbách do Európskeho parlamentu. Ako vieme Slovensko malo opakovane (v rokoch 2004 i 2009) dokonca najnižšiu účasť spomedzi členských krajín.
Uvedenú podporu Európskej únii by sme čiastočne mohli pripisovať práve našej skúsenosti s totalitným režimom a pozitívnemu vnímaniu európskeho projektu a európskych inštitúcií ako niečoho, čo má dlhšiu a solídnejšiu demokratickú tradíciu. Ak je tomu tak, konajme konzistentne a zúčastnime sa volieb do Európskeho parlamentu! Uvedomme si, že aj my môžeme ponúkať a v Európe presadzovať vlastné, autentické riešenia. Využime možnosť jasne artikulovať a obhajovať vlastné záujmy. Dobre zvážte a vyhodnoťte, kto ako ich doteraz zastupoval a obhajoval vo vašom mene.
Súčasné voľby by mali byť ozaj aj takým rozšíreným Národným konventom.
Skúsenosť 10 rokov členstva nám už dáva pozitívnu odpoveď aj na otázku, čo a koľko sme v Európskej únii dosiahli ! Nemáme dôvod obracať sa chrbtom k Európskemu parlamentu, dištancovať sa od Bruselu - sme už desať rokov jeho súčasťou. Treba dodať, že akceptovanou, úspešnou a spoľahlivou súčasťou. A takou aj musíme zostať. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač