Rozhovor pre televíznu stanicu STV1, Životné jubileum, 27. 3. 2011

Maroš Stano, moderátor:
"Prezident Slovenskej republiky Ivan. Gašparovič oslávi okrúhle výročie 70 rokov. Pri príležitosti životného jubilea sme hlavu štátu požiadali o rozhovor.
Pán prezident, ešte raz gratulujem."

Ivan Gašparovič, prezident SR: "Ďakujem veľmi pekne."

M. Stano: "Skôr ako sa dostaneme k minulosti, k politike a inou vážnou témou je zdravie človeka. Vy ste na tento rozhovor prišli s pomocou bariel, pred mesiacom a pol ste absolvovali operáciu bedrového kĺbu. Ako sa cítite dnes?"

I. Gašparovič: "Zaplaťpánboh, všetko dopadlo veľmi dobre. Cítim sa v pohode, som v kondícii a som presvedčený, že aj doba rehabilitácie možno bude kratšia ako si predstavujú aj lekári. Takže ďakujem za opýtanie, je to fajn."

M. Stano: "Dvojnásobný prezident Slovenskej republiky, generálny prokurátor, predseda Národnej rady, vy ste boli v politike od tých turbulentných 90 tych rokoch, stáli ste pri historických okamihoch, aj pri vzniku Slovenskej republiky. Ktoré tie historické momenty, zlomové momenty si ceníte najviac?"

I. Gašparovič: "Ťažko povedať tak, ktoré si cením najviac, ktoré si cením menej, alebo ktoré možno z môjho pohľadu alebo z pohľadu spoločnosti neboli pozitívne. Rozhodujúce bolo to, že skončilo obdobie totality. A ten druhý krok, ktorý bol rozhodujúci, že v rámci budovania nového posttotalitného Československa došlo k situácii, kedy si Slováci začali uvedomovať, že v pozícii, v ktorej sme boli ako Česko Slovensko, sme v niektorých otázkach neboli vždycky na rovnocennej úrovni, na rovnocennej pozícii, a že bude potrebné, aby sme vyrovnali niektoré rozdiely medzi Českou a Slovenskou republikou. To boli prvé kroky a možno prvé také úvahy ako. Viete, že Slovensko vtedy neuvažovalo, ani slovenskí politici o rozdelení Československa. Len o vytvorení týchto rovnoprávnych podmienok a postavení , hovorilo sa o konfederácii, o súštátí a o všetkom možnom. Až to nakoniec vyvrcholilo, že sme sa dohodli medzi sebou a vytvorili sme dva samostatné štáty. Čiže vznik nového slovenského štátu bol ďalším medzníkom a som veľmi rád, že súčasnosť v novom slovenskom štáte, v demokratickom štáte dosiahla také úspechy, že sme rešpektovaní vo svete po všetkých stránkach."

M. Stano: "A toto obdobie, teda vznik samostatnej Slovenskej republiky bolo pre vás ľudsky, alebo politicky najťažšie?"

I. Gašparovič: "No politicky najťažšie pre mňa bolo postavenie vo funkcii generálneho prokurátora, kedy legislatíva nestačila pripraviť nové zákony a v niektorých otázkach keďže sme vždy hovorili, že chceme byť právnym štátom, muselo sa rozhodovať aj podľa starých zákonov. A tu niekedy dochádzalo k určitému neporozumeniu. Je dobré, že sa pripravili nové zákony a je dobré, že v niektorých otázkach som ustrážil to svoje postavenie, aby sme nerozhodovali mimo zákon. Aby sme nemuseli zopakovať rehabilitácie. To boli vtedy najťažšie časy pre úrad generálneho prokurátora, presvedčiť o tom, aby sme všetko robili zákonne. Ale robme všetko pre to, aby sme zákony, ktoré nevyhovujú novej demokratickej spoločnosti, rýchlo zmenili. To boli také myslím si najťažšie chvíle v mojej politickej kariére."

M. Stano: "Kritici sám, ako prezidentovi vyčítali, alebo vyčítajú, že nemôžete byť nadstranícky, pretože ste boli zvolený s podporou len jednej strany, politického spektra, jednoducho že s ňou príliš spolupracujete. Na druhej strane ste historicky prvý prezident, ktorý bol znovuzvolený do funkcie hlavy štátu v priamej voľbe občanov. Vy osobne sa považujete za hlavu štátu, ktorá je schopná bez problémov komunikovať s jednou aj s druhou stranou politického spektra?"

I. Gašparovič: "V mojej povahe je od začiatku, myslím si, že to konštatujú aj tí, ktorí sú okolo mňa, hľadať cesty pri problémoch po dohode. Hľadať pochopenie a porozumenie a nájsť to, čo nepoškodí najmä občana. A ak hovoríte, že ma volili politické strany, že tým pádom nemôžem byť nadstranícky, ja si myslím, že tento pohľad nie je správny. Jednako som bol občianskym kandidátom, dostal som môj mandát na základe poverenia a pochopenia občanov. Niet človeka, ktorý by nerozmýšľal z určitého svojho osobného pohľadu, ale vtedy sa zaraďuje aj do určitej kategórie politických názorov. Čiže je to niečo normálne. Takže som presvedčený, že moje postavenie a moju funkciu doteraz vykonávam z pohľadu, ktorý som povedal hneď pri mojej prvej voľbe, že chcem byť ozaj občianskym prezidentom, že sa chcem vcítiť do ich sociálnych problémov, ktoré majú a byť im nápomocný, a že sa chcem cítiť aj prezidentom, ktorý bude ďalej rozvíjať silné postavenie slovenského občana."

M. Stano: "Pán prezident, úprimne, je druhé funkčné obdobie hlavy štátu, keďže sa už nemôžete o funkciu hlavy štátu opäť uchádzať, možno ľudsky, ale aj politicky jednoduchšie, je ľahšie?"

I. Gašparovič: " Myslím si, že nie, tá zodpovednosť tu je. Bolo by to zlé, ak by som sa dostal do postavenia, alebo do pozície, kedy by som takto rozmýšľal, že už mi o nič nejde, a preto treba dožiť. Nie, opak je pravdou. A práve v dnešnej dobe si myslím, že je potrebné na Slovensku mať prezidenta, ktorý sa bude snažiť a ja sa skutočne snažím nájsť určité pochopenie medzi politickými stranami .Tá turbulencia, tá politická nervozita, ktorá je na Slovensku to je to, čo najviac poškodzuje občana. Pretože dohodnúť sa pri hľadaní nových zákonov, pri hľadaní nových spôsobov riešenia problémov, ktoré vyvolala globálna ekonomická kríza je niekedy ozaj potrebné, aby prezident hľadal medzi týmito stranami možnosť konsenzu."

M. Stano: "Pán prezident, politici vo všeobecnosti si len veľmi ťažko priznávajú svoje chyby. Je niečo vo vašom pôsobení, čo možno ľutujete? Povedzme nemrzí vás, že tie turbulentné 90 te roky sa nespájajú len s určitými historickými okamihmi v dejinách Slovenskej republiky, ale aj s vecami, ktoré nie sú tak príjemné, povedzme únos prezidentovho syna, alebo divoká privatizácia, prípadne protiústavné zbavenie poslanca mandátu?"

I. Gašparovič: "Viete, aj v čase, kedy je politický pokoj, alebo pohoda, sa urobia chyby. A v tom čase, ako vy ste povedali v turbulentných, takéto chyby sa robia. Treba si len uvedomiť, či do budúcnosti je možné vyhnúť sa a akým spôsobom, aby nedochádzalo k takýmto niektorým zlým rozhodnutiam, aké ste spomenuli aj teraz. To je dôležité nájsť pokoru a uvedomiť si, že budúcnosť nepotrebuje, aby sa robili podobné chyby. Takže z tohto pohľadu áno, každý politik, ja si myslím, že niet takého na svete, ktorý by niektoré svoje rozhodnutie neprehodnotil, že nebolo pozitívne."

M. Stano: "Vaše pôsobenie v politike sa minimálne na 10 rokov spojilo s Hnutím za demokratické Slovensko a jeho predsedom expremiérom Vladimírom Mečiarom. Vy ste sa spolu rozišli v zlom, dokonca ste ho porazili v prezidentských voľbách. Aké sú vaše vzťahy momentálne po tom, čo sa Vladimír Mečiar nedostal do vysokej politiky po posledných parlamentných voľbách, možno nemrzí vás to ako človeka, ľudsky, že ste sa rozišli takto?"

I. Gašparovič: "Hnutie za demokratické Slovensko a moje pôsobenie v ňom, považujem za veľmi dôležité a považujem aj v niektorých momentoch vzniku Slovenskej republiky za pozitívne. Za pozitívne pri vytváraní možnej perspektívy budúcnosti Slovenska. Tieto roky neľutujem. Ľutujem len to, že niektoré veci, ktoré sa mohli urobiť inak, sme nedokázali prehodnotiť ešte v tom čase. Spomínali ste privatizáciu. Privatizácia, to bolo veľké nešťastie vtedy, ale bez privatizácie sme nemohli zmeniť budúcnosť Slovenska. Ak som povedal nešťastie, tak len v tom, že nebola vždycky korektná. To obdobie privatizácie za HZDS, tam ho nemôžeme brať, že po skončení HZDS táto politika privatizačná pokračovala ďalej už pozitívne. Ja si myslím, že ešte aj dnes sa musíme zamyslieť nad tým, či v rámci privatizácie robíme všetko pozitívne v prospech občana."

M. Stano: "Vaše vzťahy s Vladimírom Mečiarom, na akej úrovni sú teraz?"

I. Gašparovič: "Vzťahy s bývalým predsedom vlády boli zo začiatku ozaj vzťahmi takými tvorivými pre to, aby sme pripravili ozaj pôdu pre vznik nového štátu. Neskôr sme sa názorovo rozišli a bolo to také podstatnejšie na trnavskom sneme, kde sme sa nezhodli na niektorých otázkach zmeny štatútu hnutia, politickej strany a jej budúcnosti. Ja si nesťažujem, áno, to, že sme sa rozišli zrejme si to vynútili objektívne príčiny, že ďalej sme v týchto pozíciách spolu nemohli spolupracovať."

M. Stano: "Komunikujete?"

I. Gašparovič: "Nie, nie. S pánom Mečiarom sme sa od môjho rozchodu možno stretli raz, keď som založil stranu HZD a keď som išiel kandidovať za prezidenta. Odvtedy sme nemali žiadne spoločné stretnutie. On žije svojim politickým aj občianskym životom a ja som rád, že môžem v pozícii prezidenta pomáhať občanom Slovenskej republiky."

M. Stano: "Pán prezident, jedným zo základných kameňov v živote človeka, či už v dobrom, alebo zlom, v tých ťažkých, alebo dobrých chvíľach je jednoznačne rodina. Akú úlohu zohrávala a zohráva vo vašom prípade?"

I. Gašparovič: "Ja si myslím, že veľkú. A veľkú úlohu zohráva rodina v živote každého človeka. Bez konsolidovanej rodiny, bez pochopenia a vzájomnej úcty, asi by som nedosiahol to postavenie a tie úspechy, ktoré som v živote dosiahol. Takže ja môžem mojej rodine ozaj len poďakovať, že som našiel vždy pochopenie aj niekedy v ťažkých a kritických časoch. Nie je to jednoduché, ak na manžela, na otca sú útoky zo strany médií, zo strany niektorých nie práve naklonených skupín. Rodina to musí prežívať ťažko a tu je potrebné pochopenie. Ja som takéto pochopenie v rodine vždy mal a prekonal som práve vďaka rodine všetky tieto úskalia, ktoré má každý politik."

M. Stano: "O vás je známe, že ste veľkým priaznivcom športu, nakoniec aj s vašou manželkou ste sa zoznámili pri basketbale. Už o niekoľko týždňov budú na Slovensku majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Ako hodnotíte tú atmosféru pred majstrovstvami a ako vidíte šance nášho tímu?"

I. Gašparovič: "Najskôr chcem povedať, že som veľmi rád, že aj mojim pričinením sme dostali možnosť usporiadať majstrovstvá sveta na Slovensku, pretože ja som bol na zasadnutí, kde sa rozhodovalo o tom, či Slovensko bude, alebo nebude usporiadateľom, to je prvé. A druhé, ako to vidím? Ja si myslím, že Slovensko môže a aj postaví veľmi silný celok. A verím všetkým našim chlapcom, že doma, pred svojimi priaznivcami urobia všetko preto, aby ten výsledok bol čo najlepší. Ja im skutočne verím."

M. Stano: "Jubileá dávajú často príležitosť zamyslieť sa ako ďalej. Aké máte plány v ľudskom, ale aj politickom živote?"

I. Gašparovič: "Zatiaľ som vo funkcii prezidenta a musím rozmýšľať, ako v problémových situáciách tak, ako som povedal na začiatku."

M. Stano: "Pán prezident, ešte raz vám v mene divákov Slovenskej televízie ďakujem za rozhovor, gratulujem. Pekný deň, dovidenia."

I. Gašparovič: "Ďakujem pekne aj vám, ďakujem aj za to, že ste ma pozvali na tento rozhovor. A keďže mám túto príležitosť, dovoľte mi, aby som poďakoval všetkým občanom, ktorí mi z úprimného srdca blahoželali a priali mi takisto všetko najlepšie do ďalšieho života. Teším sa na to, že ešte niekoľko rokov budem môcť robiť všetko preto, aby Slovensko prosperovalo, aby sa zlepšilo to, čo potrebujeme najviac. Sociálne postavenie občanov a aby sme navzájom pochopili a mali sa radi."