Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zasadnutí Lekárskej fakulty UK, Bratislava 21. 10. 2009

Zdravému človeku sa žije ľahšie, pokojnejšie i tvorivejšie. Zdravie je v centre pozornosti nás všetkých. Je i bodom, v ktorom sa ruka žiadajúca o pomoc stretáva s rukou pomocnou.

Vážený minister zdravotníctva,
Vaša magnificencia, rektor Univerzity Komenského,
vaša spectabilita, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského,
vážený pán podpredseda vlády a minister školstva,
vážený pán minister zdravotníctva,
vážené magnificencie, spectability a honorability,
vzácni hostia,
dámy a páni,
milí študenti,

uprostred júna tohto roka sme si pripomenuli 90. výročie založenia Univerzity Komenského. Vtedy som vo svojom príhovore pripomenul slávny Cicerov výrok, že „Múdry človek sa viac teší z toho, čo dal, ako z toho, čo dostal.“ Ak si tento hodnotiaci pohľad doplníme o Platónov, ktorý zdôrazňuje, že to, čo si človek najviac váži, je zdravie, potom ten, čo dostáva zdravie, dostáva dar, ktorý si váži zo všetkých najviac.

Vážené slávnostné auditórium,

je to už 90 rokov, čo bola založená táto Lekárska fakulta, ako prvá fakulta Univerzity Komenského a zároveň prvá lekárska fakulta na Slovensku. Nebudem sa vracať do dejov jej vývoja, do neustáleho zápasu o jej profilovanie, ani vyzdvihovať autority, pretože dnešné výročie je sviatkom celej fakulty. Všetkých jej bývalých i súčasných pedagógov, zamestnancov i absolventov. Ba dovolím si povedať, že je sviatkom celého nášho zdravotníctva, i celého Slovenska.

Dnešný deň je však aj príležitosťou zamyslieť sa, aspoň v krátkosti, nad zdravím našej spoločnosti. V užšom i širšom zmysle slova. Myslím si, že zdravie našich občanov je v dobrých rukách. Aj keď nie všade v rovnako dobrých. Pokiaľ ide o našu jubilujúcu lekársku fakultu, od prvotného zámyslu – vychovávať lekárov, prešla k podstatne širšiemu poslaniu. Už samotný fakt, že dnes disponuje dvadsiatimi teoretickými ústavmi a päťdesiatimi štyrmi klinikami, nemalou Fakultnou nemocnicou s jej pracoviskami, je nielen pozoruhodný, ale aj vyjadrujúci predpoklad nemalých záruk.

Je to vzdelávacia, vedecko-výskumná a terapeuticko-preventívna základňa, o akej generácie pred nami len snívali. Je to v prvom rade výsledok odborných i riadiacich kapacít tejto fakulty, i univerzity. No svedčí aj o záujme nášho štátu o rozvoj zdravotníctva, o zdravie našich občanov. Aj z podnetu vlády ste rozšírili vzdelávanie o niekoľko tzv. nelekárskych študijných programov: o verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, pôrodnú asistenciu, fyzioterapiu i o laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Tým sme docielili nielen saturovanie spoločenskej objednávky, ale aj komplexnejšie videnie zamerania Lekárskych fakúlt. Považujem to za systémový, racionálny a výrazne modernizačný krok, ktorý sme na Slovensku potrebovali.

Oceňujem aj to, že na ďalšom, širšom uplatňovaní odborníkov fakulty spolupracujete s inými fakultami univerzity. Akú kvalitu dnes predstavuje Lekárska fakulta Univerzity Komenského, to dokladá najmä fakt, že o jej absolventov je záujem v celom svete. Ale i skutočnosť, že pretrváva vysoký záujem o štúdium na tejto fakulte, a to aj zo zahraničia. S rovnakým uznaním hovorí rozsiahla spolupráca fakulty so zahraničnými klinikami a ústavmi, osobitne v Českej republike. Prirodzene, v centre jej pozornosti sú dnes srdcovocievne, mozgovocievne i ďalšie, tzv. civilizačné ochorenia. Mimoriadne cenný je aj podiel fakulty na rozvoji chirurgických disciplín, i na rozvoji predklinických odborov. Myslím si, že práve dnes a na tomto mieste je viac ako príhodné, aby som vám vyjadril svoje poďakovanie. Za všetkých pacientov, ktorým ste pomohli vrátiť zdravie či aspoň zmierniť bolesť. Ale aj za všetkých lekárov, ktorých Lekárska fakulta vychovala.

Vážené slávnostné auditórium,
dnešná doba je plná rozporov a protirečení. Otvorili sme sa svetu, a musíme si uvedomiť, že tento zásadný krok nám priniesol nielen nové možnosti, ale aj nové starosti.
Možnosti rozsiahlej medzinárodnej kooperácie, ale aj bremeno svetových hospodárskych problémov. A do chorobopisov aj ochorenia, ktorým sme sa donedávna vyhýbali. Tento konglomerát „novôt“ je mimoriadne náročný na finančné injekcie. Lenže dobrý národohospodár nepracuje s fiktívnymi, ale s reálnymi prostriedkami, nemá väčšie oči, než perinu. Iste, sú tu projekty a granty Európskej únie, ale ani to nestačí. Musíme si jednoducho priznať, že sme na nával nových starostí neboli pripravení. O to viac osobnej zanietenosti a obetavosti si aktuálna situácia vyžaduje od každého z nás. Všetci musíme hľadať riešenia aj tam, kde sme ich doposiaľ prehliadali. Hľadajme ich najmä cez nové formy a prístupy.

Myslím si, že popri nich rastie najmä požiadavka na zvyšovanie odbornosti a osobnej zodpovednosti; a ruka v ruke s tým aj požiadavka vzájomného rešpektovania a vzájomnej pomoci. Platí to pre všetky oblasti nášho života, a osobitne to platí pre oblasť zdravotníctva. Tejto požiadavky dňa si musíme byť vedomí všetci. Aj tí mladí ľudia, ktorí študujú medicínu, alebo sa pre takéto štúdium rozhodujú. Poslanie lekára je nielen výsostne humánne, ale neraz až nadľudsky zodpovedné. Veď lekár rozhoduje nielen o samotnom zdraví pacienta, ale aj o jeho ďalšom plnohodnotnom uplatnení v živote rodiny a spoločnosti. Apelujem preto na profesorov, všetkých pedagógov a pracovníkov tejto fakulty, aby popri výchove k vrcholnej odbornosti viedli mladých ľudí, budúcich lekárov, aj k ľudskosti a etike. Teda, aby sme mladých ľudí nielen vzdelávali, ale aj vychovávali.

Vážené slávnostné auditórium,
dovoľte mi, aby som sa pri dnešnej príležitosti zmienil aj o projekte, o ktorom vo svojom prejave hovoril aj pán dekan, o dostavbe nemocnice Rázsochy. Táto téma neosciluje len medzi lekármi, ale aj vo vláde. Exekutíva vidí v dostavbe jedno zo zásadných a systémových riešení ďalšieho rozvoja zdravotníctva na Slovensku.
Nejde v ňom len o modernizáciu zdravotníctva, o kultivovanie nemocničného prostredia a liečby, ide aj o koncepčné, progresívne uchopenie rozvoja a smerovania slovenského zdravotníctva. A v neposlednom rade ide o posun, ktorý by nielen riešil nahromadené problémy, ale stal sa aj novým impulzom, príkladom hodným nasledovania. Potrebujeme teda nielen riešenie, ale predovšetkým príkladné riešenie. A takým by sa, podľa môjho názoru, Rázsochy mohli stať. Aj napriek súčasnej brzde, ktorú voláme kríza – zdravotníctvo nemôžeme posunúť do oblasti sekundárnych záujmov.

O zdravej spoločnosti – v užšom i v širšom zmysle – by sa dalo hovoriť dlho. Z pohľadu práva, etiky, medziľudských vzťahov... Aj z pohľadu vzdelávania a výchovy, vedy, ale aj kultúry života vôbec. Veď to sú dnes kritériá, podľa úrovne ktorých sa posudzuje zdravý vývoj spoločnosti. Lebo ony svojím spôsobom predznamenávajú aj budúcnosť našich nových generácií. Upozorňujú nás, kde máme pridať, kde ubrať; čo všetko máme urobiť, aby sme pred tvárou našich občanov obstáli so cťou. Aby sme nepremeškali príležitosti, ktoré nám život núka. Usilujme sa o ich naplnenie. Aby sme poslúžili vlastnému oceneniu, no najmä – aby sme boli ľuďom na úžitok a štátu na osoh.

Na záver mi dovoľte zablahoželať vám k jubileu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Poďakovať sa vám za mimoriadne cennú a obetavú prácu. Zaželať každému z vás – zdravie a úspech; a nám všetkým – zdravú a úspešnú spoločnosť.