Vyjadrenie prezidenta SR pre TASR, Spojenie hlasovania o eurovale s dôverou, 28. 12. 2011

Prezidenta SR Ivana Gašparoviča prekvapilo, že premiérka Iveta Radičová dala spojiť hlasovanie o posilnení eurovalu s dôverou jej vláde. Pred jeho zahraničnou cestou do Indonézie mu totiž avizovala, že v prípade neúspechu abdikuje.

"Pred mojím odchodom mi povedala, že je rozhodnutá. Upozorňoval som ju na to, že to nie je dobré riešenie. Že je potrebné, aby vláda zostala a hľadala spôsob, ako zareagovať na všetky rozhodnutia, ktoré sa týkali EÚ, aby sme neboli tí, ktorí ich narúšajú," prezradil v rozhovore pre TASR. Ako pokračoval, odôvodňovala mu to tým, že chce s politickými partnermi rokovať, avšak každý mesiac môže prísť iný problém. Hlava štátu zobrala jej argumenty na vedomie. "Ale dohodli sme sa, že neabdikuje a bude ešte pred parlamentnou schôdzou rokovať so všetkými politickými stranami, najmä so SaS. Doslova som povedal, aby sa dohodli, aby neprišlo k situácii, ktorá zhorší slovenské postavenie," priblížil Gašparovič.

O udalostiach, ktoré sa následne diali na Slovensku, ho Radičová niekoľkokrát denne telefonicky informovala. V utorok 11. októbra, keď mala Národná rada SR hlasovať, mu volala, že sa koalícia nedohodla. "Poprosil som ju, aby ešte rokovala. Povedala, že sa pokúsi. Už mi potom nevolala," opísal prezident situáciu. O tom, že sa nakoniec hlasovanie spojilo, sa dozvedel na druhý deň ráno od ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS), ktorý bol v delegácii sprevádzajúcej hlavu štátu v zahraničí.

Po jeho predčasnom návrate do Bratislavy prišla za prezidentom premiérka so svojou demisiou. "Myslela, že ju poverím ďalej vedením vlády, takže bola prekvapená, keď som jej povedal, že mi to ústava neumožňuje," dodal. Pád vlády nepovažuje za súčasnej zlej ekonomickej situácie za šťastný krok. "Ale faktom je, že jej stabilitu narušovali niekedy rozporuplné rozhodnutia parlamentných politických strán. Potom sa premiérke a kabinetu ťažko robilo. Avšak túto situáciu mala premiérka pred vyslovením nedôvery snahu riešiť," poznamenal Gašparovič.

Ako pripomenul, keby neprišlo k spojeniu hlasovania, nemusela by sa ani novelizovať Ústava SR. "Všetky politické strany sa tak báli úradníckej vlády, že mi nakoniec predložili spoločný návrh," podotkol s tým, že sa tým do určitej mierky posilnilo jeho postavenie a zodpovednosť smerom k exekutíve. "Myslím, že som zatiaľ túto situáciu zvládol a som rád, že sa v poslednom období urobilo veľa závažných rozhodnutí práve v Prezidentskom paláci," konštatoval.

Domnieva sa, že ústava mu za normálnych okolností zaručuje dostatočné kompetencie. Ich posilnenie by si vedel napríklad predstaviť pri legislatívnej iniciatíve. "Právomoci prezidenta napĺňajú potreby, ktoré sú nutné, ak sme štátom parlamentnej demokracie," uviedol. Ústavu označil za moderný legislatívny predpis, ktorý ešte pred jej schválením odobrili európske inštitúcie. Avšak medzitým nastali situácie, ktoré jej tvorcovia nemohli predpokladať. Jednou z nich bolo práve októbrové hlasovanie o dôvere vláde. "Je tam niekoľko vecí, ktoré by sa do budúcna dali zmeniť, čo možno ukáže čas. Ale ústava ako zákon je dobrá, moderná, lebo zohľadňuje všetky aspekty života štátu," uzavrel prezident.