Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na vymenovaní profesorov vysokých škôl, Bratislava 5. 3. 2013

Vážený pán minister,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
ctení hostia,
vážené panie profesorky, vážení páni profesori,

dovoľte mi, aby som vám v tejto slávnostnej chvíli úprimne zablahoželal k dosiahnutému úspechu vo vašej profesionálnej kariére – k vymenovaniu za profesorky a profesorov vysokých škôl.

Dnešok je pre vás zaslúženým ocenením pedagogických i vedeckých kvalít, je satisfakciou za dlhé roky poctivej činorodej práce. Aká neľahká cesta viedla k dnešnému úspechu, to viete najlepšie sami. Vynaložené úsilie však nebolo márne, prinieslo svoje ovocie, vám i celej spoločnosti.

Titul vysokoškolského profesora je nepochybne veľkým uznaním a úspechom, no zároveň aj veľkým záväzkom. Teraz na vašich pleciach spočinie ešte väčšia morálna, odborná ťarcha a zodpovednosť voči svojmu poslaniu.

Zodpovednosť za vzdelanosť nových pokolení špičkových odborníkov. Spolurozhodujete o podobe a vyspelosti Slovenska, ktoré, podľa môjho názoru, disponuje veľkým duchovným a intelektuálnym potenciálom. Treba mu však vytvoriť podmienky na slobodné uplatnenie a spoločenskú vážnosť, akú si zaslúži. Veď naša prosperita závisí predovšetkým od vzdelanostnej úrovne obyvateľov, od schopnosti uplatniť sa doma i na globálnom trhu práce, uspieť v tvrdej medzinárodnej konkurencii.

A tu sa stále boríme s problémami, ktoré mohli byť už dávno minulosťou. Diskusia o „dlhom čase hľadania sa“ nášho vysokého školstva sa už pomaly stala každodennou súčasťou života, a to nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti – študentov, ich rodičov, či zamestnávateľov. Boľavých miest je viac, ale z môjho pohľadu jedným z kľúčových problémov vysokoškolského systému súčasnosti je problém nerešpektovania trhu práce.

Snaha dobehnúť vyspelé krajiny v štatistikách participácie obyvateľstva na vyššom vzdelávaní spôsobila, že vysoké školy rastú ako huby po daždi, hlavne tie súkromné. Humanitné odbory praskajú vo švíkoch, zatiaľ čo zamestnávatelia upozorňujú na akútny nedostatok technicky zdatných kandidátov. A dôsledky? Absolventi rozširujú rady nezamestnaných, v tom „lepšom“ prípade vykonávajú prácu neadekvátnu svojmu vzdelaniu. Absentujúce prepojenie vysokých škôl s ich odberateľmi – zamestnávateľmi spôsobilo závažný nesúlad ponuky a dopytu na trhu práce.

Zásadnou prekážkou riešenia problémov, ktoré chronicky trápia vysoké školstvo, je nedostatočná až zlá komunikácia medzi vysokými školami, študentmi, pedagógmi, uchádzačmi o štúdium a trhom práce. Tak, ako v prípade akéhokoľvek iného trhu, ani trh vzdelávania nemôže fungovať bez dostatku informácií o uplatnení absolventov, ich spätnej väzby, ani bez znalosti požiadaviek zamestnávateľov ako odberateľov výstupu vzdelávacích služieb. Vzniká začarovaný kruh, ktorý nebude možné prerušiť bez informácií o prechode absolventov zo školstva do praxe. Akékoľvek kvalitné vzdelanie škola poskytuje, ak nie je žiadané na pracovnom trhu, výsledný efekt sa stráca.

Aj keď – to si uvedomujeme všetci – trh nie je jediným kritériom, no je rozhodujúcim.

Prastará múdrosť hovorí, že najväčším bohatstvom človeka, ktoré mu nikto nevezme, je to, čo vie. A sprostredkúvať najnovšie vedecké poznatky je práca mimoriadne náročná. Najmä na výber a odkrývanie súvislostí, ktoré s nimi prichádzajú. Mladým ľuďom ich navyše musíme podávať tvorivo. Aj pokiaľ ide o formy a prístupy k aktuálnym poznatkovým témam. Lebo tvorivosť je dnes elementom, ktorý rozhoduje o úspechu.

A kľúčom k úspechu je, samozrejme, dobrý učiteľ. Jeho vedomosti a zručnosti, jeho majstrovstvo odovzdávať vedomosti.

A tomu sa treba venovať komplexne. Sami najlepšie viete, že problémov na riešenie v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu máme stále viac než dosť. No ak chceme obstáť, musíme tradičné metódy podporiť novými formami a prístupmi. Aj preto, že naše členstvo v EÚ je spojené nielen s výhodami, ale aj so spoluzodpovednosťou za tvorbu spoločných európskych politík. Je pre nás dôležité, aby sme aj pri krátkodobých úlohách uvažovali v intenciách dlhodobých a strategických zámyslov.

Ak si uvedomíme, v akom premenlivom svete žijeme a pracujeme, potom sa právom pýtame, či je to vôbec možné a efektívne. Myslím si, že je, ale vyžaduje si to aj zo strany vysokoškolského profesora tímovú prácu. Áno, hovorím o kolektívnej zodpovednosti za vzdelávanie a výchovu absolventov našich univerzít a vysokých škôl. Stále totiž platí, že najlepším vysvedčením od absolventov je, ak spomínajú nielen na svojho učiteľa, ale aj svoju alma mater ako učiteľku, ktorá ich pripravila do života tak, že sa v ňom nestratili.

V Európe i vo svete máme svoje perspektívy. Pravda, závisia od kvality vzdelávania a výchovy. Širšie, systémovo povedané: od vzdelanej spoločnosti, a od znalej a sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. A na tie dnes platí jednotná svetová miera – musia byť aj invenčné a tvorivé. Nesmú sa uzatvárať. Áno, musíme prijímať všetko dobré a užitočné aj od iných. Pritom je tu naliehavá požiadavka nerezignovať na povinnosť udržania vlastnej identity a prosperity.

Výsledky univerzít patria k tým vzácnym devízam, ktorými musíme do zjednocujúcej sa Európy vstupovať permanentne.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,

som rád, že som vás takto mohol osloviť ako prvý. Prevzali ste dekrét, ktorý je svedectvom najvyššieho uznania vašej pedagogickej a vedeckej práce. Spolu s ním vám však prináležia aj nové povinnosti, ktoré súvisia s uznaním vášho kvalifikovaného kreditu. A to tak vašimi študentmi, odbornou verejnosťou, ako aj celou našou občianskou spoločnosťou. Profesorský titul vás teda zaväzuje k zvýšenej aktivite. Najmä v oblasti vedeckovýskumnej práce na vás čakajú náročnejšie povinnosti.

Pri ich plnení majte na mysli, že všetci chceme byť na vás hrdí, že vychovávate našich mladých ľudí. Neľutujte ani minútu, ktorú venujete vzdelanosti a výchove mladých ľudí, tvorivej atmosfére vo svojich kolektívoch, zomknutosti našej spoločnosti, ale dnes i medzinárodnej spolupráci.