Rozhovor s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, TASR, 27. 12. 2007

TASR: Pán prezident, najmä v závere tohto roka sa Slovensko niekoľkokrát ocitlo v politickej kríze. Po jej vyriešení ste však zdôraznili, že ste neočakávali rozpad koalície. Čo Vás v tom utvrdzovalo? Naozaj ste nemali ani vnútornú potrebu zvolať mimoriadne stretnutie predsedov politických strán a "prehovoriť im do duše"?

Za tie roky, čo som v politike, si dokážem vyhodnotiť situáciu a zanalyzovať stav a vzťahy. Áno, došlo k problémom, ktoré možno nemuseli vyústiť až do takej krízy, ak by boli lídri strán komunikovali. To vyčítam koalícii, že nedokázala v tej situácii nájsť východisko, ale že sa pustila do riešenia problémov cez médiá. To nikdy nezohrá pozitívnu rolu a skôr také útoky u občana vyvolajú nepokoj. Áno, určite som mal takú potrebu - bolo mi to nepríjemné, že v situácii, kedy je na riešenie veľa iných vecí, sa urovnáva kríza v rámci koalície. V kľude, že koalícia zotrvá, ma utvrdzovali aj výroky, stanoviská a postavenie opozičných strán. Ich predstavitelia hovorili o tom, že nevidia možnosť spolupráce najmä s ĽS-HZDS a niektorí hovorili aj o SNS. Čiže do slova a do písmena ohraničili politický priestor, v ktorom sa hnutie môže pohybovať. To znamená, že ak by ĽS-HZDS opustilo koalíciu, došlo by najmä u nich k problémovej situácii. Takže som presvedčený, že ak sa ešte v budúcnosti vyskytnú nejaké problémy, táto koalícia má predpoklad a hlavne povinnosť zotrvať tak, ako sľúbila občanom. Pretože občan je veľmi pozorný a vie na konci volebného obdobia pozorne zhodnotiť činnosť svojich poslancov a strán, ktorým dali dôveru.

TASR: V tomto roku ste v Národnej rade SR nepredniesli Správu o stave republiky. Ak by ste tak mali urobiť v týchto dňoch, ako by ste zhodnotili situáciu v našej krajine?

Na to je ešte čas - na takúto správu ma nič nezaväzuje, je to len moja možnosť. Ak by som mal vyhodnotiť tento rok politicky, hospodársky a sociálne, myslím, že vláde sa podarilo naplniť svoje predstavy v oblasti zahraničnej politiky. Jej predstavitelia nezmenili postoj a pozitívne kroky v rámci Organizácie Spojených národov, kde práve naša účasť v Bezpečnostnej rade ako nestáleho člena bola hodnotená veľmi pozitívne, nastolili sme riešenie niektorých problémov netýkajúcich sa len Európy, ale aj Afriky. Naše mierové sily zohrali pozitívnu úlohu a aj do budúcnosti sa s nimi počíta v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie i OSN. Takisto v otázkach sociálnych programov vláda prijala niekoľko zákonov, ktoré sa priaznivo odrazili na občanovi. Ekonomika i hrubý domáci produkt rastie, stále prichádzajú noví investori a v tomto roku sme mali najnižšiu nezamestnanosť. Čiže všetky ukazovatele hovoria, že tento rok napĺňal moje predstavy. No priniesol aj negatíva - stále sa nám nedarí dokončiť reformu zdravotníctva, v školstve je potrebné urobiť niektoré výrazné kroky. Vyššie príspevky do vzdelania, na školstvo, na vedu - to všetko sú výzvy do budúcich rokov činnosti tejto vlády a som presvedčený, že ich bude postupne napĺňať.

TASR: V súčasnosti sa diskutuje aj o diaľničnom zákone a s ním spojeným vyvlastňovaním vo verejnom záujme, dokonca sa problém dostal až na Ústavný súd....

Nemyslím si, že by sme sa líšili od iných krajín, kde sa verejný záujem a verejný prospech križuje s osobným vlastníctvom. Každá krajina sa s tým vyrovná. Takže som presvedčený, že aj slovenská vláda, pokiaľ k rozhodnutiu zasiahnuť do osobného vlastníctva príde, je povinná zabezpečiť občanovi adekvátnu náhradu. Takú, ktorá skutočne bude zodpovedať hodnote majetku, o ktorý príde a možno aj trochu vyššiu, ak je v tom určitá nostalgia napríklad na miesto, kde človek rástol, žil niekoľko desaťročí a má také miesto opustiť. Teda je potrebné náhradu zohľadniť z hmotného i osobného aspektu. Ale zákon nie je protiústavný ako celok.

TASR: Slovensko vstúpilo tesne pred Vianocami do schengenského priestoru. Ako vy, pán prezident, vnímate tento krok?

Vnímam to veľmi pozitívne, hoci aj vstup medzi štáty Schengenu prinesie niektoré problémy - najmä pokiaľ ide o migráciu a tým pádom aj o možnosť zvýšenia kriminality na Slovensku. Ale to sú všetko veci, s ktorými sa bude musieť vláda vyrovnať. V rámci Schengenu to už nie je len náš problém, je to už záležitosťou všetkých krajín, ktoré schengenskú hranicu majú. Takže aj v tom vidím skôr pozitívum, že naši občania budú môcť chodiť za prácou či štúdiom do ktorejkoľvek krajiny Schengenu.

TASR: Už viackrát ste podotkli, že máte určité výhrady k Lisabonskej zmluve - tzv. reformnej. Aké konkrétne?

Dôležité je, že slovenský parlament návrh na ústavnú zmluvu prijal prakticky absolútnou väčšinou a že aj prijatie tejto reformnej zmluvy prebehne bez problémov. Z mojej strany nestojí otázka teda, či tú zmluvu budem parafovať, alebo nie - určite áno, keďže je to vôľa väčšiny. Na druhej strane už niekoľko rokov som hovoril - pokiaľ išlo o európsku ústavnú zmluvu, ale aj teraz o reformnú - že sú tam niektoré ustanovenia, ktoré nie celkom budú Slovensku aj iným krajinám vyhovovať. Či už je to otázka totálnej nadradenosti Európskeho súdu alebo otázka absolútneho prezidenta, otázky hlasovania - je tam mnoho problémov, ktoré čas ukáže, či sú skutočne prínosom pre jednotlivé štáty. Preto som mal stretnutie s poľským prezidentom Lechom Kaczynským, kde sme hovorili okrem iného o dôslednej spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky s pobaltskými krajinami, aby sme s nimi vytvorili jeden silný celok - lebo pri hlasovaní to už je podstatná časť. Chcem o tom hovoriť aj na plánovanom stretnutí s českým prezidentom Václavom Klausom o niekoľko týždňov. Ale prijať túto zmluvu Európa potrebuje. Pretože ak by sme ju neprijali, bol by to ďalší signál spochybňovania budúcnosti EÚ.

TASR: Pán prezident, ste historicky prvý prezident, ktorý navštívil v roku 2004 riadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Odvtedy Slovensko stále viac napreduje a dostáva sa mu viac uznania. O tom svedčí aj naše predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy a to, že Vy osobne ste dostali pozvanie od predsedu Parlamentného výboru RE René van der Lindena vystúpiť pred Parlamentným zhromaždením RE v Štrasburgu. Má už táto akcia pevné miesto vo Vašom kalendári, alebo zatiaľ len pozvanie zvažujete?

Pokiaľ ide o BR OSN, som veľmi rád, že som mal takúto príležitosť a nielen ja, ale aj ostatní prezidenti, pretože od roku 1949 je to prvýkrát, že hlavy jednotlivých štátov zasadali v BR OSN ako predsedovia delegácií. Takže je to aj pre mňa ako osobu významná udalosť. Pokiaľ ide o RE - stávame sa predsedníckou krajinou a tá vždy určí program, ktorým sa chce počas tohto obdobia zaoberať a ktorý chce presadiť pri riešení otázok aj v ostatných členských krajinách. Moje vystúpenie je plánované na apríl 2008, ale už dávnejšie - aj keby sme sa neboli stali predsedníckou krajinou - bola táto moja cesta naplánovaná.

TASR: Návšteva prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva bola prakticky zatienená kauzou zadržanej novinárky Bali Marzecovej. Okrem toho rôzne organizácie Vás kritizovali, že ste prezidentovi udelili Rad Bieleho dvojkríža. Čo Vás viedlo k tomuto aktu? Vyjadrovala sa k incidentu zadržania Marzecovej aj kazašská diplomacia?

Udelenie vyznamenaní v takomto prípade nikdy nie je samoúčelné a vyplýva zo zaužívaného protokolu. V niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Pobaltska je to súčasťou oficiálnych návštev alebo štátnej návštevy a v takom prípade sa dodržiava vždy zásada reciprocity. Slovenská republika málokedy prichádza s iniciatívou a návrhom na udeľovanie vyznamenaní. Prezident Kazachstanu sem však nepricestoval kvôli tomu, ale kvôli rokovaniam o budúcej možnej spolupráci. Okrem toho v Rumunsku aj Maďarsku, ktoré využili jeho návštevu u nás a požiadali ho aj o návštevu ich krajín, tiež dostal vyznamenania. V Rumunsku dostal dokonca čestný doktorát a Maďarsko mu udelilo Rad Veľkého kríža s reťazou. Ja som presvedčený, že tu už zo strany niektorých médií či predstaviteľov politických strán došlo k predvolebnému boju, keď chceli poukázať, že prezident sa zaujíma o nereformované krajiny. Pokiaľ ide o vzťah Slovenska ku Kazachstanu, tu vychádzame z kontextu nášho členstva v EÚ a spoločnej politiky. Európska rada prijala v júni 2007 stratégiu EÚ voči regiónu strednej Ázie a jej cieľom je posilnenie vplyvu únie voči tomuto regiónu. Ak si uvedomíme, aké iniciatívy vo vzťahu k tejto krajine vytvárajú štáty ako Rusko, Čína - tak si myslím, že by bolo zo strany EÚ nepochopiteľné, ba až zlé, ak by nemala záujem o spoluprácu. Z tohto pohľadu to teda vidím opačne - že kroky Slovenska boli veľmi dobré.

TASR: Zdá sa, že jediným problémom našich zahraničných vzťahov sú vzťahy s Maďarskou republikou. Podľa našich informácií ste stále nedostali pozvanie na oficiálnu návštevu. Vnímate to Vy osobne ako problém, keďže naposledy tam bol ešte Váš predchodca Rudolf Schuster?

Pozvanie nemám, z kancelárie maďarského prezidenta dostala zamietavú odpoveď aj jedna naša televízia, keď sa ponúkla zorganizovať náš rozhovor v rámci telemostu. Stretneme sa však na budúci rok, kedy sa na Slovensku uskutoční stretnutie predstaviteľov V4. Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sa naozaj dostali do pozície, ktorá neslúži záujmom ani jedného z nás. Do určitej miery tu veľkú úlohu zohráva aj maďarská politická strana na Slovensku, ktorá svoje predstavy nepresadzuje na verejnosti vždy celkom vhodne. Reakcie, ktoré boli na Benešove dekréty, neboli podľa mňa adekvátne. Ja som nebol za to, aby sme prijali takú deklaráciu - Benešove dekréty sú minulosť, ktorá sa naplnila a nedá sa vziať späť. Nebol to výmysel Československa, ale vzišli z politiky po skončení druhej svetovej vojny. Ja si myslím, že tu už nie je priestor na hľadanie vzájomnej spolupráce. Ten je v budúcnosti. Krívd, ktoré sa v minulosti stali, bolo strašne veľa - možno aj na maďarskej strane, ale nespočetne viac na slovenskej. Ale dnes už treba hľadať možnosti spolupráce. A tá je nám predurčená aj faktom, že sme členmi EÚ a Vyšehradskej štvorky. Ja osobne nemám so vzťahmi k Maďarsku problémy, veď napokon ja som ponúkol prezidentovi Sólyomovi, aby sme o našich vzťahoch hovorili medzi mladými ľuďmi, ktorí si už ani nevedia predstaviť, aká bola minulosť. Som rád, že maďarský prezident prišiel do Banskej Bystrice prednášať na univerzitu, ja som zas vystúpil na maďarskej v Pilisi. Záujem študentov bol veľký a debaty boli skutočne na úrovni rozumných ľudí, ktorí hovorili práve o budúcnosti.

TASR: Vaša Excelencia, vy ste v Maďarsku boli niekoľkokrát na pracovných návštevách, ale nikdy ste počas nich verejne nevystupovali. Kde je podľa Vás už tá hranica medzi "súkromnou" a naozaj súkromnou návštevou, ktorú by skúsený politik a vysoký štátny činiteľ nemal prekročiť, ak nechce narušiť medzištátne vzťahy?

Diplomacia má svoje pravidlá a súkromná návšteva svoj presný význam. Nie je to len o tom, že pricestujem a robím si, čo chcem. Žiaľ, musím skonštatovať, že obsah návštevy maďarského prezidenta nebol organizačne ani obsahovo zvládnutý - tým myslím jeho niektoré vyjadrenia. Druhým aspektom návštevy je politická rovina. Za môjho pôsobenia v úrade a mojich skúseností s maďarskými partnermi nadobúdam trochu dojem, že otvorením tej minulosti sa snažia prekrývať domáce vnútropolitické a ekonomické problémy. Myslím si, že ten spôsob nepomohol ani riešeniu ich problémov medzi koalíciou a opozíciou doma. Preto ma mrzí, že by Slovensko malo byť určitým zakrývacím jazýčkom. Ale priznám sa, že som v tom čase význam jeho návštevy chápal asi len v podtexte. Ja stále tvrdím, že sa chcem stretávať a budem veľmi rád, keď sa budeme stretávať aj veľmi často s prezidentom, s predstaviteľmi maďarskej politickej scény i parlamentu. Slovensko ponúklo dosť termínov, možností aj spôsobov na stretnutie, treba ich len prijať.

TASR: Sotva sme sa dostali za polovicu volebného obdobia, už sa objavujú prvé mená a návrhy na kandidátov na post hlavy štátu v budúcich voľbách. Pokladáte to, pán prezident, z ich strany za štandardný postup, alebo skôr za určitý prejav rešpektu voči Vám a pozitívnym výsledkom, ktoré dosahujete v prieskumoch verejnej mienky?

Ja to takto zatiaľ nevnímam. Nikto ešte nepredstavil oficiálneho kandidáta, takže je zbytočné, aby som sa k niekomu vyjadroval. Mňa veľmi teší, že ma občania berú ako svojho. Ako súčasný prezident mám svoj sociálny i národný program a o tom sa aj snažím s občanmi diskutovať - hovoriť otvorene, aké predstavy mám ďalej ja, aké oni a počúvať, čo by oni od hlavy štátu chceli - to je moje krédo.

TASR: Viackrát ste prehlásili, že ak Vám to zdravie umožní, nemáte zatiaľ dôvod opäť nekandidovať. Máte v pláne v roku 2008 aj Vy začať svoju predvolebnú kampaň?

Chápem, že chcú všetci počuť odo mňa, že budem kandidovať aj v budúcich voľbách. Ale ja opäť môžem povedať len to, že momentálne mám na to všetky predpoklady - fyzické, osobné i podporu občanov - ich názory mi dávajú odvahu, aby som znovu kandidoval. Ale je to ešte všetko predčasné.

TASR: Budete sa pri rozhodnutí opäť sa uchádzať o post hlavy štátu radiť aj so svojou manželkou?

Manželka je súčasťou môjho úradu a na mnohých stretnutiach so zahraničnými delegáciami ma sprevádza. Má svoju nadáciu, ktorá veľmi dobre prosperuje a doniesla už na Slovensko niekoľko miliónov pre zdravotníctvo a vzdelávanie. Takže aj z tohto pohľadu si myslím, že jej názor nie je zanedbateľný.