Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 1. 12. 2007

SRo: Pán prezident, tento rozhovor nahrávame vo štvrtok, krátko po tom, čo sa vládna kríza zažehnala a Vladimír Mečiar potvrdil, že koalícia v súčasnom zložení pokračuje ďalej. Faktom ale zostáva, že vládna koalícia nebola nikdy k rozpadu bližšie ako práve v týchto dňoch. Hrozili predčasné voľby podľa vás aj reálne?

Na 95 % určite nie. Hneď po kreovaní novej vlády som povedal dosť jednoznačne, že vzniknutá vláda mala najsilnejší mandát od občanov, mala najbližšie programové priority. Jediné, čo mohlo naštrbiť súdržnosť koalície, je nie vždy rovnaký spôsob presadzovania záujmov strán zo strany lídrov. To sa ukázalo aj teraz a že tie problémy si museli medzi sebou vyriešiť. Mňa teší, že môžeme konštatovať aj po tom, čo som videl a počul, že táto vláda šancu dovládnuť v rámci mandátu má. Potvrdili mi to najmä slová predsedu SDKÚ pána Mikuláša Dzurindu, ktorý povedal jednoznačne, že za nijakých okolností spoluprácu s HZDS nebude uskutočňovať. Tým vlastne vymedzil Hnutie za demokratické Slovensko, určil mu priestor, v ktorom sa môže pohybovať. A ja si myslím, že to je dosť silné na to, aby Hnutie za demokratické Slovensko vedelo, kde je jeho koaličný partner."

SRo: Predsa len, vy ste povedali, že ste verili, že predčasné voľby napokon nebudú. Konzultoval s vami premiér Robert Fico aj túto možnosť?

Pri odvolávaní pána ministra Jureňu som jednoznačne hovoril, že povinnosť vašej koalície je naplniť svoj mandát a plniť tie sľuby, ktoré ste dali občanom. Z pozície hlavy štátu môžem vyjadriť potešenie, že tieto politické turbulencie boli zažehnané a že vláda môže pokračovať v krokoch, ktoré prinesú reálne výsledky. Tým nechcem povedať, že nemôže dôjsť k určitým stretom v samotnej koalícii. Ale vidina občana a budúcich volieb je dosť silným mementom pre to, aby koalícia bola zachovaná.

SRo: Vzťahy v koalícii neboli nikdy bezproblémové. Od začiatku sprevádzali fungovanie koalície rôzne konflikty a napätie bolo viditeľné najmä medzi dvojicou Smer a Ľudová strana - HZDS. Nešlo v týchto dňoch podľa vás možno aj o to, aby si premiér Robert Fico politicky vyrovnal účet s Vladimírom Mečiarom?"

Myslím si, že nie. Došlo k situácii, ktorá po všetkých turbulenciách takto vyústila. A možno, že je to dobré, že aj tak zavčasu, aby si uvedomili predstavitelia koalície, že vláda je v ich rukách, že v parlamente musia mať podporu. Tu platí len logická úvaha politika, ktorý alebo chce byť ďalej v politike na predných miestach, alebo chce z politiky odísť."

SRo: Vráťme sa ale predsa len ešte k tej ústretovosti HZDS. Mohol sa Vladimír Mečiar podľa vás zľaknúť aj prípadného rozbitia svojho poslaneckého klubu?"

Ja by som sa k tejto otázke nechcel vyjadrovať a úmyselne som do koaličnej krízy nevstupoval. Je to skutočne vec ich politických lídrov a ich členskej základne, ktorá musí tak isto vnímať situáciu reálne a tá musí povedať svojim predstaviteľom ako majú ďalej pokračovať. Myslím si, že to sa udialo. Udialo sa to tak v Smere, ako sa to udialo v Hnutí za demokratické Slovensko a aj Slovenskej národnej strane. Nakoniec našli bod, ktorý musí byť spoločný."

SRo: Pán prezident, ja by som sa teraz ešte jednou otázkou predsa len vrátila k vládnej kríze, ktorá je zdá sa nateraz zažehnaná. Kto je, podľa vás, víťazom?

To je zaujímavá otázka, ktorú si teraz obidve strany budú predhadzovať. Áno, víťazom v tomto prípade je racionálny rozum.

SRo: Prečo potom premiér Robert Fico pohrozil Vladimírovi Mečiarovi tým, že opäť otvorí jeho amnestie?

To bolo viacero vecí, o ktorých sa hovorilo, že ich bude potrebné znovu prerokovať. Ale to je to, čo som povedal: je to vec týchto politických strán, ktoré majú svoje programy, ktoré majú aj spoločný program, s ktorým predstúpili pred Národnú radu a stal sa programom vlády.

SRo: Otázka na vás ako na právnika. Vy si čo myslíte o opätovnom otvorení Mečiarových amnestií? Je to vôbec technicky možné?"

Pokus o zrušenie amnestií bol už nie raz dokonca prerokúvaný aj v parlamente. Dodnes táto otázka ostala otvorená.

SRo:Tak sa teraz ešte vrátim opäť k vládnej koalícii. Myslíte si, že ju táto kríza ako keby stmelila a vydrží do konca volebného obdobia? Alebo aké jej vôbec dávate šance?

Slovensko sa dnes teší dobrému zahraničnopolitickému kreditu. To sú všetko argumenty, ktoré hovoria, že vláda si svoje úlohy plní a že sme vnímaní veľmi dobre. O chvíľu pôjdeme do Schengenu, pôjdeme do eurozóny. Ekonomika vykazuje dobrú kondíciu. V tomto kontexte významných udalostí je prirodzené a racionálne správanie sa aj lídrov koalície, keď sa dohodli na tom, že budú ďalej vo funkciách vedúcich strán v štáte. Odstúpenie ministra vnímam nie ako poníženie. Ponížiť sa môže len sám svojím správaním, vystupovaním. A tak isto aj politická strana. Ale považujem to ako príspevok k upevneniu demokratickej kultúry. To všetko sú faktory, ktoré z dnešného pohľadu umožňujú vládnej koalícii spravovať veci verejné viac ako štyri roky. A je v lídroch, či uprednostnia emócie pred racionálnymi krokmi, alebo pozíciu zodpovedného nie za seba, za svoju politickú stranu , ale za tento štát.

SRo: Veríte teda, že táto vláda prežije hlasovanie o vyslovení dôvery?

Určite. Myslím si, že je to dobre, že sa spojilo hlasovanie o dôvere s hlasovaním o rozpočte. Je to aj zodpovednosť premiéra a vlády, že v takejto kríze ktorá sa udiala chce, aby parlament potvrdil oprávnenosť viesť ďalej tento štát, alebo aby rozhodol, že nie. Ak by aj rozhodol, že nie, predsa môže ďalej pokračovať ako menšinová vláda. Myslím si, že k takejto situácii nedôjde a vyplýva to aj z výrokov aj predstaviteľov opozície, ktorá si nepraje predčasné voľby. Myslím si, že by to ani nebolo možné, lebo na to je potrebný oveľa väčší počet hlasov v parlamente ako tá-ktorá strana má. A preto si myslím, že k tomu nedôjde.

SRo: Nemôže podľa vás ešte situáciu možno zmeniť mimoriadna schôdza, ktorú avizuje opozícia, a ktorej jediným bodom by mal byť návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Robertovi Ficovi?

V každom demokratickom systéme plní opozícia kontrolnú funkciu. Jej úlohou je upozorňovať na nedostatky koalície. Slovenská opozícia tak činí. Otázne však zostávajú pre mňa spôsoby a slovník, ktorý používa. Z hľadiska upevňovania politickej kultúry sa mi zdá trochu nezvyčajné, ak po prešľapoch vládnej koalície hovoria aj takí, ktorí po niekoľko rokov vo vláde boli v exekutíve a s ich činnosťou sa spája na verejnosti tiež veľmi veľa otáznikov.

SRo: Buďte konkrétny, pán prezident.

Konkrétny som v tom, že na to zareagoval aj občan a títo politici nedostali mandát, ktorým by mohli zostaviť novú vládu. Odvolávanie ministrov či dokonca premiéra je bežnou politickou výbavou opozície. Otázne však je, či takýmito častými krokmi nedochádza k istému znehodnocovaniu tohto nástroja. Odvolanie premiéra preto vnímam ako snahu opozície mobilizovať voličov a patrí to k bežnému politickému zápasu, ale bez reálnych vnútropolitických dopadov.

SRo: Zostaňme ešte chvíľku v domácej politike. Premiér Robert Fico povedal, aby sa lídri po prehraných voľbách už nevracali späť do parlamentných lavíc. Čo si myslíte o takomto návrhu? Dokonca aj vyzval opozíciu, aby o tom spoločne uvažovali a porozmýšľali."

Je to názor pána premiéra a ja proti nemu nemôžem nič namietať.

SRo: A súhlasíte s tým?

Mám iný názor, pretože do parlamentu posiela politikov volič, takže z tohto pohľadu sú to názory, ktoré treba akceptovať a rešpektovať. Realizácia je o niečom inom.

SRo: A jeho ďalší návrh, aby sa Slovensko priklonilo k zmene volebného systému na zmiešaný? Dozrel čas na takúto zmenu?

Už som aj predtým hovoril , že zmena volebného systému asi by z určitého pohľadu na Slovensku bola potrebná. No v súčasnej dobe si myslím, že politické strany budú v parlamente riešiť iné problémy a že táto otázka zmeniť volebný systém asi v tomto volebnom období už riešená nebude.

SRo: Ale vy by ste aký model presadzovali? Akú zmenu?

Myslím si, že zmiešaný by bol najlepší, ale v tejto krátkej relácii je ťažko povedať výhody a nevýhody. Máme systém, ktorý z určitého pohľadu - áno - nevytvára možnosť uspieť viacerým politickým stranám. Na druhej strane je to dobré a myslím si, že tieto voľby aj ukázali, že postupne sa kreujú niektoré politické strany ako strany do budúcnosti, ktoré si budú vymieňať pozície parlamentné a vládne. Podporujem čím menej politických strán. Vyzerá to tak, že , že na Slovensku sa bude asi vytvárať takáto atmosféra.

SRo: O niekoľko týždňov sa končí rok. Zdá sa, že aj vládna koalícia zatiaľ vydrží. Ale skúste zhodnotiť tento rok aspoň z pohľadu napríklad práce vlády. Podarilo sa niečo výnimočné? Alebo je naopak niečo, čo by ste vláde a premiérovi vytkli?

Ak by som vychádzal z toho všetkého, čo po vymenovaní tejto vlády predpovedali niektorí - aj hlasy zo zahraničia - že dôjde k nestabilite, že sa budú utláčať menšiny a že demokratické princípy utrpia, že táto vláda v tomto zložení k tomu smeruje, tak môžem povedať, že som veľmi rád a ako prezident republiky zodpovedne hovorím, že nič takého sa nestalo. Z tohto pohľadu ozaj vláde nemôžem nič vyčítať. Áno, došlo k niektorým prejavom, na ktoré zareagovalo aj zahraničie, ale to sú všetko reakcie v rámci demokratickej výmeny názorov."

SRo: Je niečo, za čo by ste vládu mohli pochváliť?

Zoberme si len nezamestnanosť. Nezamestnanosť klesla na takú úroveň, ktorá sa nám možno ešte pred dvomi - tromi rokmi zdala nemožná.

SRo: Skúsme teraz otočiť list. Pozornosť až rozhorčenie časti verejnosti vyvolal neadekvátny zákrok polície pred palácom práve počas návštevy kazašského prezidenta Nazarabajeva. A dokonca podľa kritikov nezasahovala polícia, ale Verejná bezpečnosť. Ako keby sme sa vrátili pred rok 89. Vy máte na tento incident aký názor?

Ja som zaregistroval určité reakcie, aj reakciu pána ministra Kaliňáka na bezpečnostnom výbore. Informovali ma aj o výsledkoch vyšetrovania uvedeného incidentu, aj o následných personálnych opatreniach. Chcem tu jednoznačne povedať, že Slovensko je demokratická republika, kde je zabezpečené právo na vyjadrenie slobodného názoru. Ale nedá mi, aby som na druhej strane nepovedal a neubránil sa určitému dojmu, že tu existuje aj záujem vykresliť Slovensko ako krajinu tolerujúcu násilie. Ako hlava štátu jednoznačne takúto mediálnu konštrukciu ostro odmietam. A beriem to tak, že je to poučenie pre políciu aj do budúcnosti.

SRo:Polícia zasahovala v čase návštevy kazašského prezidenta, ktorý čelí obvineniu z autoritárskeho riadenia štátu, z korupcie, porušovania ľudských práv. Zároveň Kazachstan je krajina, ktorá je bohatá na ropu, zemný plyn - so spolupráce s ňou nám preto môžu plynúť veľké výhody. Ale, pán prezident, kde je tá hranica, kedy by mali ekonomické záujmy ustúpiť dodržiavaniu princípov demokracie?

Slovenská zahraničná politika vo vzťahu ku Kazachstanu je úplne v intenciách politiky Európskej únie. Kazachstan je zo strany Európskej únie vnímaný ako krajina, ktorá sa podieľa na stabilizácii daného regiónu a ktorá intenzívne ponúka Európskej únii spoluprácu najmä v oblasti energetiky. Postoj slovenskej diplomacie a zahraničnej politiky vo vzťahu v k tejto krajine je absolútne normálny a dokonca si myslím, že aj potrebný. Všetci tí, ktorí dnes hovoria a kritizujú príchod kazašského prezidenta na Slovensko, vlastne hovoria, že podporujú politiku izolácie. Slovensko už vyhlásilo dávno, že my sme za politiku konštruktívnu, za politiku hľadania ciest a spôsobov, ako môcť v rámci týchto pravidiel, ktoré vyznáva Európska únia, nadviazať takúto spoluprácu. Teraz ako predsednícka krajina Rady Európy sme si dali za úlohu zbližovať sa aj s Bieloruskom za určitých princípov a podmienok. Táto návšteva bola viackrát zrušená. A keď sa našiel termín na prijatie kazašského prezidenta, tak túto možnosť okrem Slovenska pri ceste k nám využila aj Maďarská republika, aj Rumunsko, kde dostal také isté ocenenia.

SRo: Ja chápem, že zahraničná politika nemôže byť čierna alebo biela, ale musí byť vyvážená. Ale nebolo predsa len nadprácou, keď ste kazašskému prezidentovi udelili najvyššie slovenské štátne vyznamenanie?

To všetko je v záujme nie desať alebo pätnásť ľudí, ktorí majú inú predstavu. Z určitého hľadiska je to v záujme 5 miliónov občanov Slovenska. Čo vzniklo okolo toho mi dáva dôvod na zamyslenie, či pre niekoho už nezačala predvolebná prezidentská kampaň so zjavnou snahou moje kroky interpretovať ako sympatie nie s celkom reformovanými režimami. Aj toto rozhodnutie udeliť vyznamenanie bolo v úzkej kooperácii s ministerstvom zahraničných vecí. Návrh druhej strany udeliť slovenskému prezidentovi vyznamenanie je recipročne považovaný z hľadiska princípov zahraničnej politiky udeliť takéto vyznamenanie tiež. Odmietnutie z mojej strany by znamenalo urazenie celej krajiny. Následky, ktoré by sa mohli týkať ekonomických, hospodárskych a obchodných vzťahov, aj medzinárodných vzťahov s takouto krajinou, sú potom veľmi nepríjemné.