Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na ekonomickom fóre slovenských a bosnianskych podnikateľov, Banja Luka 28. 11. 2012

Vážený pán predseda predsedníctva,
vážení páni ministri,
dámy a páni,

včera sme mali dôležité a otvorené rokovania s Predsedníctvom Bosny a Hercegoviny v Sarajeve. S obsahom rozhovorov som veľmi spokojný. Tam, kde sme chceli nájsť porozumenie a spoluprácu, boli sme úspešní. Dnes budeme pokračovať v rokovaniach v Banja Luke. Už fakt, že sa stretávam s najvyššími činiteľmi BaH a hovoríme o ekonomickej a obchodnej spolupráci by mal byť signálom, že máte politickú podporu pre takúto spoluprácu. Častejšie obchodné a ekonomické kontakty, kooperáciu, výmenu názorov a skúseností, zvlášť osobné kontakty na všetkých úrovniach, od podnikateľskej až po obchodno-priemyselné komory a agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, považujem za jeden z najdôležitejších prostriedkov vzájomného porozumenia a posilnenia dôvery. Dôvery v stabilitu štátu i podnikateľského prostredia.

Ak dnešné podnikateľské fórum v prostredí, ktoré hľadá politickú stabilitu, zvýši mieru vzájomnej dôvery, tak prinesie ďalšie konkrétne a životaschopné formy našej spolupráce. Práve absencia dôvery v globálnej ekonomike a finančníctve je silnou brzdou hospodárskeho rastu.

Keď zdôrazňujem praktický prínos hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami, mám na mysli predovšetkým stabilný hospodársky vývoj, rastúce objemy a hľadanie nových foriem. Za kľúčové považujem hlavne posilnenie regionálnej spolupráce malých a stredných podnikateľov. Zatiaľ musím konštatovať, že potenciál priamej spolupráce podnikov sa využíva, no nie tak, ako by sme chceli. Myslím, že niekedy je to aj chybou našich podnikateľov, keďže nedokážu byť atraktívnymi dodávateľmi či subdodávateľmi pre partnerov, ktorí úspešne operujú na trhoch nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie, prípadne v ďalších krajinách. V prvom polroku 2013 začíname dobrým krokom, keď rozbehne činnosť medzivládna komisia pre hospodársku spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou. Je to jeden z nástrojov prehĺbenia hospodárskej spolupráce a riešenia otázok nielen na medzivládnej úrovni, ale aj pri konkrétnej podpore podnikateľských aktivít na oboch stranách.

Očakávam, že rast obchodnej výmeny sa prejaví aj vo vyšších formách hospodárskej spolupráce. Mám na mysli intenzívnejšiu a mnohostrannejšiu spoluprácu vo vede a výskume, inováciách, investovaní do vysokých technológií, budovaní moderných vedecko-technologických parkov, čím môžu naše krajiny reálne prispieť aj k riešeniu európskych a globálnych otázok. Ak chceme v budúcej Európe a svete niečo znamenať, inú alternatívu nemáme.

Dnes možno povedať, že na Slovensku sa skvalitňuje podnikateľské prostredie. Naša ekonomika je na vzostupe aj podľa EÚ. V tomto roku očakávame druhý najvyšší hospodársky rast z členských krajín EÚ, ktorý by mal dosiahnuť 2,6 %. Mnohé slovenské podniky dokážu generovať kapitál, ktorý majú záujem investovať aj v zahraničí. Na rokovaniach s pánom predsedom predsedníctva som hovoril o oblastiach, v ktorých slovenskí investori ponúkajú ďalšie možnosti. Predovšetkým v energetike, hydroenergetike, fotovoltaike, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve.

K skupine úspešných slovenských podnikateľov v BaH by sa radi pridali aj ďalší. Oceňujeme snahu našich bosnianskych partnerov zlepšiť podnikateľské prostredie, lebo konkurencia v našom regióne je mimoriadne veľká. Prílevu priamych investícií zo Slovenska do BaH by určite pomohla vyššia motivácia, napr. daňovými úľavami, poskytovaním štátnych dotácií či výhodných bankových úverov pre výrobné činnosti.

Vážené dámy a páni,
prišli sme s pánom predsedom Predsedníctva BaH na začiatok Vášho rokovania s úmyslom potvrdiť Vám, že vedeniu oboch našich krajín skutočne veľmi záleží na Vašej úspešnej spolupráci, na vytváraní dobrých podnikateľských podmienok. Dobrých pre Vás i pre Vašich zamestnancov. Ak dnešné fórum prehĺbi v tomto smere vzájomnú dôveru, nepochybne bude pokračovaním tradície úspešných podnikateľských vzájomných stretnutí.

EÚ prežíva ťažké krízové chvíle. Zisťujeme, že jednotlivec, jeden štát má problémy riešiť dôsledky krízy sám bez spolupráce s inými partnermi. Dvojstranná spolupráca je jedným zo spôsobov, ako prispieť k riešeniu krízy v členských štátoch EÚ. Želám Vám úspešné rokovania a hľadanie nových projektov vzájomnej spolupráce!