Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Slávnostiach svätého Cyrila a svätého Metoda, Hrad Devín 5. 7. 2007

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vzácni hostia,
vážené dámy, vážení páni,
drahí spoluobčania,


Slovensko sa hrdo hlási k 5. júlu roku 863. K historickému bodu svojich dejín, k príchodu svätého Cyrila – Konštantína a svätého Metoda na územie našich predkov, Slovenov. Štátnym sviatkom si pripomína odkaz týchto nezabudnuteľných osobností slovanskej kultúry a vzdelanosti.

Solúnski bratia, apoštoli Panónie a Slovanov, učili ľudí skromnosti v užívaní svetských statkov, náročnosti na seba, dobrote a láskavosti, úcte k človeku a jeho múdrosti. Posilňovali človečie sebavedomie, dôstojnosť, nezlomnosť. Zanechali za sebou hlbokú brázdu. A spojili ňou to, čo rozdeľovala neúrodná medza. Aby zasiali zrno múdrosti a šľachetnosti. Aj preto sú ich mená a ich duchovné posolstvo zapísané v posvätnom dokumente nášho štátu, v Ústave Slovenskej republiky, v jej preambule. Aj preto sme tu, chceme byť a konať „v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy“.

Aj vďaka solúnskym bratom, apoštolom Panónie a Slovanov, hlbšie načierame do seba, aby sme lepšie pochopili motoriku dejín. Lebo dejiny, to je predovšetkým pohyb. Z čím väčších hĺbok prichádza a čím je nám bližší zároveň, tým zmysluplnejším sa stáva naše počínanie. A tým viac sa človek cíti súčasťou spoločenstva, tým viac patrí spoločenstvo jednotlivcovi. Aj preto si myslím, že nikto z nás nemá právo stáť mimo dejín. Inak povedané: povinnosťou každého z nás je spoluvytvárať dejiny svojho národa, a dnes i štátu ako súčasti európskych dejín.

V tejto chvíli nášho historického vedomia, po konštituovaní Európskej únie, neprestáva naša povinnosť venovať sa štúdiu svojich dejín, ich vetveniu, permanentnému odpovedaniu na otázku: odkiaľ prichádzame – kam smerujeme.

Tým, že pápež Ján Pavol II. vyhlásil svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, dal nám právo – presnejšie – uložil nám povinnosť hovoriť jedným dychom o svojich národných dejinách i dejinách Európy. Aby sme cez históriu začali pociťovať spoluzodpovednosť za ďalší vývoj na našom starom kontinente, ba i širšie. V tom je obsiahnutá dialektika národných štátov ako spoločenstva Európskej únie, ale aj presah Európskej únie do globálneho sveta.

Obnovujúc základy spoločnej Európy, najmä jej obchodné cesty, nanovo si osvojujeme súvislosti spoločného života, kultúry a vzdelanosti jej národov. Dokážeme ich prijať za svoje? I s patričným zaujatím za ich budúce smerovanie? Nezostane z nášho veľkého ideálu – spoločného európskeho domu – len nejasná spleť doktrín a skrytých záujmov? Poučí sa Európa na vlastnej minulosti, pochopí svoj historický odkaz? Posolstvo, ktoré stojí nad mnohými posolstvami: nie konfrontácia, iba vzájomná úcta a pomoc sú riešením, ktoré vedie k prehlbovaniu dôvery medzi európskymi štátmi, národmi, občanmi.

Priznajme si, Európa by najradšej zabudla na nešťastné obdobia svojej minulosti. Ale pamäť je krutá a pamätníci ešte žijú. Ešte pretečenie veľa vody dolu Dunajom, kým sa z pamäti národov vyplavia posledné zvyšky dodnes aktuálnych, boľavých skúseností. Kým sa pominú nepraví vykladači dejín, ktorí túžia po revanši.

Vážení prítomní,
drahí spoluobčania,

Veľká Morava zanikla, ale nezanikol ľud, ktorý bol jej tvorcom. Táto skutočnosť má kardinálny význam pre formovanie historického vedomia našej spoločnosti. Tej spoločnosti, ktorá dnes hľadá svoju novú podobu i pozíciu a overuje si všeľudské hodnoty v zjednocujúcej sa Európe.

Životnosť a perspektívnosť diela Cyrila a Metoda preverili a potvrdili dejiny. Obstálo v skúške času. Vzdelanosť a kresťanské hodnoty potrebovali naši predkovia v minulosti, potrebujeme ich aj my. Dodnes v nás obnovujú vieru v lepší život. Ich písmo, vernosť spravodlivosti, no najmä veľkosť kresťanských ideálov pretrvali veky. Ak nebudeme o nich len hovoriť, ak budeme v ich duchu aj konať, potom nepochybujem, že pretrvajú aj nás.

Nech cesta, vyznačená Ústavou Slovenskej republiky a preambulou v nej, nás vedie k ideálom, po ktorých túži každý človek, náš občan, naša vlasť, naše Slovensko.

Devín, symbol Slovanstva je a ostane majákom slovanskej a európskej spolupatričnosti, vzájomného porozumenia a spolužitia.