Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2010 | Rozhovor prezidenta SR pre portugalský denník Diário Económico k summitu NATO v Lisabone, 15. 11. 2010
Aké konkrétne výsledky očakávate od summitu NATO v Lisabone?
Summit v Lisabone by mal potvrdiť, že Aliancia otvorila novú kapitolu svojej histórie. Nielen potvrdiť opodstatnenosť svojej existencie, ale hlavne rozptýliť pochybnosti o vnútornej kríze.
Nová Strategická koncepcia by mala byť jasným signálom, že všetci spojenci bez výnimky považujú Alianciu za hodnotovú organizáciu, ktorá je aj v bezpečnostnom prostredí 21. storočia, kde hrozby ako terorizmus, kybernetické útoky alebo energetická bezpečnosť naberajú na dôležitosti, základným garantom bezpečnosti spojencov. Verím, že Aliancia po summite v Lisabone bude silnejšia dovnútra a čitateľnejšia navonok. Naším cieľom totiž nie je iba budovať dôveryhodnú a rozhodnú kolektívnu obranu ale aj budovať vzťahy s partnerskými krajinami a organizáciami, tak aby všetky strany pociťovali vyššiu kvalitu svojej bezpečnosti. Alianciu považujem za otvorený živý organizmus, nie technickú alebo statickú organizáciu pasívne čakajúcu na vývoj okolo nás. Aj keď samozrejme Aliancia nemôže a nechce byť svetovým policajtom, musí byť schopná zasiahnuť všade tam, kde sú priamo ohrozené naše záujmy, hodnoty a bezpečnosť.
Súčasťou summitu budú aj rokovania s najvyššou reprezentáciu EÚ a Ruska, kľúčových partnerov Aliancie v euroatlantickom regióne. Všetci si plne uvedomujeme, že dnešnom globalizovanom svete nie je možné, aby Aliancia fungovala a plnila svoje úlohy izolovane od ostatných významných medzinárodných hráčov. Teší ma, že aj prezident Medvedev pristupuje pozitívne ku konaniu summitu Rady NATO-Rusko a verím, že závery tohoto stretnutia nebudú iba pragmatické ale aj naznačujúce posun v obojstrannom politickom vnímaní.
Okrem toho očakávam, že po rokovaniach o Afganistane sa nám podarí dosiahnuť dohodu o ďalšom dlhodobom pôsobení spojencov v tejto krajine a začatí procesu postupného predávania zodpovednosti do rúk samotným Afgancom. Žiadna krajina neplánuje udržiavať svojich vojakov v Afganistane večne a čím skôr afganská vláda bude schopná úplne prevziať zodpovednosť za vnútornú bezpečnosť do vlastných rúk, tým lepšie. Našou povinnosťou je v tejto chvíli zvýšiť pomoc najmä v oblasti výcviku miestnych bezpečnostných síl, posilniť dôveryhodnosť centrálne vlády a zvýšiť zapojenie Afganistanu do regionálnej ekonomickej spolupráce.
Myslíte, že ekonomická kríza môže viesť k limitovaniu vojenských kapacít NATO? (v dôsledku nedostatočného rozpočtu zo strán ČK na vojenské výdavky)
Ak si reálne vyhodnotíme situáciu, je zrejmé, že negatívny trend znižovania, resp. stagnácie výdavkov na obranu v členských štátoch Aliancie bude pretrvávať. Pri implementácii novej Strategickej koncepcie NATO je nesmierne dôležité, aby spojenci zastavili znižovanie národných obranných výdavkov, spustili v NATO nové reformy, zvýšili efektivitu využitia dostupných zdrojov a stanovili priority pre národné a spoločne budované kapacity. Ak má byť totiž Aliancia relevantnou silou aj v dnešnej dobe, musí si udržať tempo s novými vyvíjajúcimi sa hrozbami. Musí modernizovať a prispôsobovať svoje spôsobilosti realite sveta oveľa rýchlejšie ako doteraz. A to aj napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam.
Reálnou cestou na zdolanie tejto výzvy je prioritizácia, spolupráca a zdieľanie národných kapacít v prospech celku. V žiadnom prípade nie som pesimista. Musíme ale tvrdo pracovať na tom, aby nedochádzalo k „renacionalizácii“ obrany alebo plytvaniu zdrojov rôznymi duplikáciami. Optimizmom ma v tomto smere napĺňajú rôzne formáty regionálnej spolupráce, napríklad aj v rámci Vyšehradskej skupiny, ktoré v konečnom dôsledku podporujú aj európsku Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.
Aký je Váš názor na budúce rozširovanie NATO?
Slovenská republika plne podporuje pokračovanie politiky otvorených dverí NATO a považuje za nesmierne dôležité udržať dynamiku procesu rozširovania Aliancie aj do budúcnosti. Dvere do Aliancie by mali zostať otvorené pre každú európsku demokraciu plniacu požiadavky na člena a ochotnú plniť naše spoločné úlohy a ciele. Toto osobitne platí najmä pre krajiny západného Balkánu, samozrejme, ak o vstup prejavia záujem. Som presvedčený, že bez naplnenia euroatlantických integračných ambícií všetkých krajín západného Balkánu nemôže byť reč o ukončení stabilizačných a transformačných procesov s Európe.
Je totiž v našom spoločnom záujme, aby bol priestor slobody, demokracie, bezpečnosti a stability čo možno najväčší. Či sa to odporcom Aliancie páči alebo nie, doterajšie rozširovanie Aliancie prinieslo zvýšenie stability a bezpečnosti aj pre širší európsky región. Nikdy pritom nepredstavovalo priame alebo nepriame ohrozenie iných krajín. Vždy išlo o proces, kde všetci získali a nikto nestratil, možno len tí, čo stále ľutujú za dobou Studenej vojny a oplakávajú dávno stratené impériá.
Ako by ste v krátkosti klasifikovali vývoj vojenskej situácie NATO v Afganistane?
Ak by som mal veľmi stručne charakterizovať bezpečnostnú situáciu v krajine, dal by som jej prívlastok „krehká“. V krajine operujú extrémistické a povstalecké skupiny akými sú Taliban, či Hezb-i-Islamí, ktoré sa snažia zmariť úsilie stabilizovať krajinu na iných ako extrémistických princípoch. Svojimi aktivitami zastrašujú hlavne miestne afganské obyvateľstvo. Nedovoľujú také základné práva ako je právo na vzdelanie pre ženy a deti, rešpekt iným kultúram je im cudzí. Bohužiaľ, aj vďaka etnickej a spoločenskej rôznorodosti nie je Afganistan stále schopný zaistiť vlastnú bezpečnosť. Preto stále platí mandát OSN pre pôsobenie asistenčných síl ISAF. Pevne verím, že v Lisabone sa spolu s prezidentom Karzaiom dohodneme na forme a princípoch, na ktorých dlhodobé partnerstvo NATO a Afganistanu bude realizované. V každom prípade platí princíp nášho pôsobenia v Afganistane, ktorým sa riadime od začiatku – spolu sme prišli, spolu odídeme. Nestaviame si nerealistické ciele a dátumy. Verím, že v spolupráci s prezidentom Karzaiom a afganskou vládou sa však podarí aj formálne začať proces odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť krajiny relatívne skoro. Všetci potrebujeme nové dobré správy, nie opakovanie sľubov a vízií. |