Prezident SR Ivan Gašparovič sa spolu s ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi zúčastnil na Výročnej konferencii zahraničnej politiky SR na Ministerstve zahraničných vecí SR. Prezidenta, predsedu parlamentu a vlády spolu s čelnými predstaviteľmi rezortu diplomacie a diplomatického zboru privítal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten vo svojom úvodnom vystúpení konštatoval, že Slovenská republika je v súčasnosti rešpektovanou a dôveryhodnou krajinou s vysokým medzinárodným kreditom. V úvodom bloku konferencie vystúpili traja najvyšší ústavní činitelia. Ešte pred samotným začiatkom jednotlivých vystúpení si prítomní minútou ticha uctili pamiatku tragicky zosnulého prezidenta Poľskej republiky Lecha Kaczyńského a jeho delegácie.

Prezident Ivan Gašparovič v prejave pred diplomatmi slovenskú zahraničnú politiku zhodnotil pozitívne. Zahraničnopolitické pôsobenie Slovenska sa podľa neho opieralo o úctu k princípom demokracie a sociálneho štátu, o rešpektovanie ľudských práv a zásad právneho štátu s dôrazom na solidaritu. „Naše postoje boli hodnotovo kompatibilné s európskymi a euroatlantickými postojmi. Toto konštatovanie však neznamená, že všetky naše názory a postoje musia byť a priori identické s väčšinovým názorovým prúdom v EÚ a NATO“, konštatovala hlava štátu. Ivan Gašparovič je presvedčený, že motorom hľadania riešení je porovnávanie argumentov a výmena myšlienok a názorov. Ako povedal Slovensko je dôstojný a aktívny partner v medzinárodných integračných štruktúrach, spoľahlivý a dôveryhodný spojenec v Aliancii. „Sme takí, lebo je to záujem stability a bezpečnosti nášho kontinentu. Je to náš národný záujem!“ – pokračoval prezident.
Ivan Gašparovič vo svojom vystúpení pred diplomatmi s radosťou konštatoval, že „naši partneri nás vidia ako krajinu, ktorá sa neuveriteľne rýchlo dostala z ekonomického a sociálneho marazmu transformačného obdobia. Krajinu, ktorá, napriek počiatočným pochybnostiam mnohých partnerov, úspešne vstúpila do schengenského priestoru. Krajinu, ktorá príkladným spôsobom zaviedla spoločnú menu euro, čo nás ochránilo pred prudkými výkyvmi meny a stabilizovalo finančný systém štátu v najzraniteľnejšom období krízy. Sme krajina, ktorá si s veľkou zodpovednosťou plní spojenecké záväzky v Aliancii, hoci nie je v optimálnej ekonomickej situácii.“ Náš najvyšší ústavný činiteľ pripomenul, že Slovensko je pripravené deliť sa o svoju skúsenosť s každým, kto má záujem o členstvo v integračných štruktúrach alebo sa len chce vyhnúť chybám v transformačnom procese. V prejave sa slovenský prezident zaoberal aj dopadmi globálnej krízy na slovenskú zahraničnú politiku. Pripomenul, že globálna ekonomická kríza niektoré naše snaženia i výsledky relativizovala. „Za povzbudzujúce však považujem, že slovenská diplomacia sa v tomto období stále viac zaoberala otázkami, ktoré sú blízke každodenným problémom občanov. Mám na mysli otázky zmierňovania dôsledkov krízy; posilňovanie ekonomického rozmeru diplomacie a snahu o výraznejšie zlepšenie služieb občanom. Som presvedčený, že na tejto ceste bude slovenskej diplomacii nápomocný aj Zákon o zahraničnej službe, ktorý som pred niekoľkými dňami podpísal,“ zdôraznil prezident SR.

Ivan Gašparovič neobišiel ani problematiku Lisabonskej zmluvy, ktorú na Slovensku vnímame ako „liek s nevyskúšanými vedľajšími účinkami“. Podľa prezidenta „samotná zmluva vytvára len základné inštitucionálne predpoklady pre využitie šance Únie byť medzinárodne viac relevantnou, čiže viac rešpektovanou a vplyvnou. Zároveň to znamená lepšie chrániť záujmy svojich obyvateľov a členov – teraz i v budúcnosti. Takto vnímam výzvu pre posilnenie strategickej dimenzie zahraničnej politiky EÚ,“ dodal prezident. Na margo regionálnej a cezhraničnej spolupráce Ivan Gašparovič uviedol, že Slovensko sa chce a musí plnohodnotne zapojiť do tvorby Dunajskej stratégie, lebo projekty v jej jednotlivých oblastiach môžu byť v rámci kohéznej politiky EÚ prospešné celému regiónu. Budeme zároveň podporovať vnútornú diskusiu v Únii o ďalšom vývoji a stanovení jasných kritérií samotného konceptu makroregionálnych stratégií. Podľa Ivana Gašparoviča sú spolupráca a solidarita kľúčové prvky európskej integrácie. „My na Slovensku sme mali možnosť presvedčiť sa o tom v čase traumatizujúcej plynovej krízy v januári 2009. Zvládli sme ju aj vďaka solidarite členov EÚ. Chceme to zdôrazňovať aj v súčasnosti, keď sa v Únii i mimo nej toľko hovorí o hraniciach integračných možností. Ak dnes hľadáme východiská z problémov eurozóny, tak pripomínam, že solidarita členov je najpevnejším integračným tmelom Únie. Ak zlyhá tento princíp, zlyhá aj celá Európska únia. Ak Únia chce byť silným globálnym aktérom, potom účinná solidarita je najlepším pozitívnym signálom Únie pre globálnych partnerov,“ vyjadrila názor hlava štátu.

Prezident SR tlmočil názor, že nastal čas aj na seriózne uvažovanie o určitom prepojení strategického plánovania Aliancie a Únie. „Slovensko sa historicky prvýkrát zapojilo do tvorby novej bezpečnostnej stratégie NATO, ktorá nastaví ďalšie strategické smerovanie tejto organizácie v strednodobom horizonte,“ konštatoval .Podľa hlavy štátu sú strategické partnerstvo Aliancie s Ruskom, ale aj úzka spolupráca Európskej únie s Ruskom a so Spojenými štátmi vzájomne potrebné a nevyhnutné.

Hlava štátu je presvedčená, že je potrebné pokračovať vo vzájomne výhodnej spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky. Je to formát spolupráce, ktorý nielen pomáha obnovovať kultúrnu a sociálno-ekonomickú identitu tohto priestoru. V4 je podľa Ivana Gašparoviča aj zrozumiteľným komunikátorom záujmov tohto regiónu. Prezident na konferencii potvrdil, že „v každom prípade chceme spoluprácu vyšehradského formátu intenzívne rozvíjať aj počas nášho ročného predsedníctva vo V4, ktoré začne v júli tohto roku.“

Vo vystúpení na pôde rezortu diplomacie sa prezident nevyhol ani slovensko-maďarským vzťahom. Pripomenul, že Slovensko sa usilovalo riešiť sporné otázky postavenia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, a slovenskej v Maďarsku, intenzívnym dvojstranným dialógom bez nadmernej internacionalizácie záležitosti. Zdôraznil, že sme ochotne sme akceptovali odbornú súčinnosť úradu Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. „Napriek tomu sme u partnerov nenachádzali odozvu. Rovnako sa nedarilo efektívnejšie využiť mechanizmy Základnej zmluvy o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci, ktorej 15. výročie podpísania sme si nedávno v Bratislave pripomenuli. Slovensko je pripravené k čestnému a úprimnému vzájomnému dialógu. K dialógu bez akýchkoľvek podmienok. K dialógu dobrých susedov a spojencov. Tých, ktorí sa navzájom vážia a rešpektujú, ktorí sa pozerajú do budúcnosti, lebo tá je pre občanov našich krajín rozhodujúca,“ konštatovala hlava štátu.

V závere prejavu Ivan Gašparovič vyjadril presvedčenie, že Slovensko si v dynamickom pohybe správne zadefinuje svoje miesto. „Opornými bodmi nám v tomto snažení je a bude naše členstvo v Európskej únii a v Aliancii i naše pevné ukotvenie v stredoeurópskom priestore. Potvrdzovanie dôveryhodnosti našej krajiny je cesta, ktorou chceme naďalej pokračovať v našom úspešnom príbehu,“ – uzavrel svoje vystúpenie na hodnotiacej konferencii ministerstva zahraničných vecí.

Predseda vlády SR ešte pred svojím vystúpením zdôraznil, že slovenská vláda v stredu na svojom zasadnutí rozhodne o vyhlásení štátneho smútku pri príležitosti úmrtia poľského prezidenta na sobotu – deň pohrebu Lecha Kaczyńského. Premiér sa na pôde ministerstva zahraničných vecí vyjadril k hospodárskej situácii v Grécku, ktorému chcú lídri EÚ pomôcť spoločnou pôžičkou. „Pod solidaritou si vláda SR nepredstavuje len pozitívne pôžitky. ... Nejde len o pomoc a záchranu ekonomiky Grécka, ale aj o pomoc a ochranu národnoštátnych záujmov Slovenska“ konštatoval Robert Fico. Predseda vlády sa zmienil aj bilaterálnych vzťahoch s našim južným susedom Maďarskom. SR má podľa neho záujem o dobrý dialóg a spoluprácu s akoukoľvek vládou, ktorá vzíde z parlamentných volieb v Maďarsku. „Som pripravený stretnúť sa s novým maďarským premiérom, ešte pred júnovými parlamentnými voľbami na Slovensku“ , dodal slovenský premiér. Pripomenul, že SR nebude rozoberať vzájomné slovensko-maďarské nezrovnalosti na medzinárodných fórach, pretože takéto spôsoby neprospievajú ani jednej strane. Robert Fico v príhovore uviedol, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny by mali plynule ovládať slovenčinu, aby mohli byť integrálnou súčasťou slovenskej spoločnosti. Premiér sa vyslovil aj za posilnenie vzájomných vzťahov so susednou Poľskou republikou, s ktorou nás spájajú mnohé politické, hospodárske i kultúrne atribúty. Ocenil vysokú úroveň vzťahov s Ruskou federáciou a na druhej strane spoluprácu na úrovni euroatlantických štruktúr. Robert Fico sa vyslovil za intenzívnejšie informovanie o činnosti EÚ na slovenských školách. „Nemali by sme podceňovať priblíženie Európskej únie našim občanom“ , konštatoval premiér na margo európskeho povedomia verejnosti.
Predseda NR SR Pavol Paška vo svojom prejave zhrnul že „základom našej zahraničnej politiky nie je žiadna ideológia, ale pragmatizmus, ktorý uznáva tradičné hodnoty.“ Globálna hospodárska kríza podľa predsedu parlamentu nastolí do zahraničnej politiky nové prvky.