Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu, Ružinovský cintorín v Bratislave 17. 11. 2008

Vážený pán predseda vlády SR,
vážený pán predseda Zväzu protikomunistického odboja,
vážené excelencie, vážení páni poslanci,
vážené zhromaždenie, dámy a páni,

sú dni a udalosti, ktoré poznačia osudy jednotlivcov i celých národov. Aj náš 17. november je takým reálnym medzníkom, teda skutočným zlomom medzi totalitným režimom a medzi demokraciou a slobodou.

Štyridsať rokov sme čakali na náš veľký deň, deň víťazstva slobody a demokracie. Tých štyridsať rokov sme si užili svoje. Lebo sme hľadali cesty a možnosti, ako sa zbaviť bremena totality, ako presadiť do života základné občianske práva a slobody.

Pod týmto krížom – symbolom utrpenia a bolesti, ale aj nádeje a vykúpenia – sa schádzame, aby sme si uctili obete útlaku a násilia. Aby sme si pripomenuli tých našich občanov, ktorí v boji za svoje prirodzené občianske práva prichádzali o zdravie, istoty i životy.
A aby sme si pripomenuli aj všetky formy útlaku. Politického, náboženského, národného i triedneho. Ale aj prenasledovania, šikanovania, perzekúcie, nenávistné a štvavé kampane. Aby sme si uvedomili význam a dosah takých spoločenských hodnôt, ako je občianska odvaha, morálna sila a nezlomnosť.
Aby sme ocenili posolstvo ľudského utrpenia tých, pre ktorých bola sloboda neodmysliteľnou súčasťou ich osobného i národného bytia.

Keď som pred troma týždňami, spolu s kráľovnou Alžbetou II., pri odhaľovaní Pamätníka železnej opony, kládol veniec pri bráne slobody na Devíne, videl som pred sebou dva svety – minulý a prítomný. Jeden s ostnatými drôtmi, druhý bez nich. Ich kontrast sprítomňoval memento. Ale aj výzvu, aby sme už nikdy nepripustili žiadnu formu násilia, štvania a nenávisti medzi národmi Európy.
Aby sme v záplave každodenných starostí nezabúdali na ideály 17. novembra, na ľudskosť a solidaritu. Aby sme nezanedbávali pravdu a lásku, nestrácali hrdosť a dôstojnosť, neponižovali sa navzájom, ani sa nad nikým nevyvyšovali. Aby sme nepodľahli mamonu, ani bezvýznamnosti. Aby sme pestovali vzdelanosť, kultúru, identitu a vlastenectvo. Aby sme neopúšťali náš oltár vlasti, ktorý nám pripomína bolestivú historickú cestu nášho národa, ale aj cestu nádeje a zadosťučinenia.

Boj za slobodu a demokraciu bol ťažký. Inscenované politické procesy, hľadanie vnútorného nepriateľa, trestné prápory, zastrašovanie občanov, osobitne inteligencie, a ďalšie nekorektné metódy donucovali občanov Slovenska k poslušnosti a spolupráci s totalitnou mocou. Mnohí rezignovali, mnohí si zvolili cestu pasívnej rezistencie, no mnohí utiekli do skutočnej, či aspoň vnútornej emigrácii.

Zápas za nastolenie slobody a demokracie nás stál mnoho úsilia, bolestí a sklamaní, ale aj ľudských životov. To nás zaväzuje. My, ktorí dnes žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a ktorí sme zažili aj totalitný útlak, musíme byť osobitne citliví na každé porušovanie ústavne garantovaných práv a slobôd občanov. Lebo o slobode a demokracii nestačí len hovoriť, užívať si ich výhody, ale v ich duchu treba aj konať a pôsobiť.
Ideály slobody a demokracie musíme predovšetkým žiť. Len nami sa udomácňujú v praktickom živote, len cez naše konanie nadobúdajú svoj zmysel, svoju vysoko humánnu podstatu.
Sloboda a demokracia sú ideálmi, ale aj meradlami kvality nášho duchovného sveta, i celkovej kvality nášho života.

Dnešný deň obnovuje našu historickú pamäť. Ostatne, aj medzi nami sú pamätníci našej histórie, ktorí majú svoju vlastnú skúsenosť s totalitným režimom, ktorí s ním viedli zápas doma, či v zahraničí. Patrí im naša úcta a rešpekt.
Dnes sa učíme pozerať na našu minulosť v širších súvislostiach. V súvislostiach európskych i svetových dejín. V ich svetle vidíme jasnejšie aj počínanie jednotlivých aktérov a ich dobové možnosti. Možnosti politické, ekonomické i vedomostné. Áno, až dnešné možnosti nám umožňujú pristupovať k hodnoteniu našich dejín slobodne, bez zaujatia, či ideologických imperatívov. Lebo nám dovoľujú vidieť jednotlivé osobnosti a historické sociálne procesy komplexne. Teda tak, aby sme poznali a pochopili skutočnosť takou, aká bola.

Dnešný deň boja za slobodu a demokraciu nám pripomína, aby sme rozvíjali všeľudské hodnoty. Na prvom mieste rozvoj právneho štátu, ústavnosti a zákonnosti. Vedno s nimi rešpekt a úctu k zákonom. S nimi súvisiaci humanizmus, starosť o človeka, o ochranu života, o občiansku solidarita, o ľudské práva a slobody zakotvené v našej ústave. Len takýmto občianskym prístupom naplníme odkaz tých, ktorým sme postavili tento pamätník.

Vám, tu prítomným, ďakujem za to, že ste dnes na toto pietne miesto prišli a vzdali hold vzácnym ľuďom. Nezabúdajme na nich, ich odkaz je svedectvom nášho ťažko skúšaného národa, našej trpkej cesty za slobodou a demokraciou. Česť ich statočnému životu.