Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2013 | Príhovor prezidenta SR na podujatí Deň boja za slobodu a demokraciu, Cintorín Ružinov, Bratislava 16. 11. 2013
Vážený pán predseda Zväzu protikomunistického odboja,
vážené zhromaždenie,
dámy a páni.
Na tomto pietnom mieste nespomíname na dni plné nadšenia, keď dovtedy umlčaní občania konečne vykričali svoju nespokojnosť a dožadovali sa takých práv a slobôd, ktoré sú prirodzenou súčasťou demokracie. V tomto – žiaľ – úzkom kruhu spomíname na tých, ktorí sa tejto revolučnej zmeny nedožili – na popravených a umučených väzňov minulého režimu. Aj na tých, ktorí síce perzekúcie prežili, ale boli a sú obeťami podriaďovania sa moci.
Spomíname na rodiny a priateľov týchto výnimočných mužov a žien, lebo obeťami režimu sa stali aj oni. Boli prenasledovaní, obrali ich o majetok, stratili právo na slušnú prácu, nemohli študovať. Totalitný režim bol v tomto dôsledný, veď iba šírením strachu mohol prežiť toľké desaťročia.
Je to naša nedávna minulosť. Zažili sme ju všetci na vlastnej koži. Preto sú spomienky na túto éru stále také živé, pre mnohých bolestivé. Nespomíname však len kvôli sebe. O minulosti hovoríme nahlas najmä kvôli mladej generácii. Lebo éra akéhokoľvek totalitarizmu prináša aj pokrivenie ľudských hodnôt, presadzovanie jediného – netolerantného – názoru na svet. V minulosti sa práve v jeho mene páchalo zlo, násilie, nespravodlivosť. Škála bola pestrá a široká: od najbrutálnejších represií, pri ktorých vyhasínali ľudské životy, až po menej nápadné, s ktorým sme sa stretli všetci a ktoré boli „len“ urážajúce ľudskú dôstojnosť.
My, ktorí sme sa dožili dnešných dní, nesmieme zabúdať na krušné časy neslobody a sme povinní spomínať na obete. Na aktívnych odporcov totality, na obete zmanipulovaných procesov, obete náboženského prenasledovania, obete pokusov o útek za železnú oponu, obete strelieb pri okupácii v roku 1968. Obetí totalitného režimu je veľa a veľa je aj dôvodov, prečo museli trpieť a zomrieť.
Minulosť sa vrátiť nedá, možno na ňu len spomínať; no hlavne ju treba pripomínať. Lebo nepoučiť sa z minulosti by bol neodpustiteľný hriech. Je povinnosťou dnešných a budúcich generácií, aby naplnili túžby a sny obetí totality. Iba tak môžeme vzdať hold ich hrdinstvu a odvahe, iba tým sa im môžeme najlepšie poďakovať za ich obetu. A samozrejme, tým ako konáme.
Vážení účastníci pietneho aktu,
sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Sú to vzácne hodnoty, ku ktorým viedla strastiplná cesta. Za to, že sa nám ju podarilo prejsť, vďačíme aj tým, ktorých si tu dnes pripomíname. Skláňam sa pred ich pamiatkou, zaslúžia si, aby zostali navždy súčasťou našej histórie. Ich predčasne ukončené životy nech nám pripomínajú, že demokraciu si musíme chrániť. Vzdajme im hold spoločnou chvíľkou ticha, zamyslením. |
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač