Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 12. summite hláv štátov regiónu SVE „Ako zavŕšiť proces európskeho zjednotenia“, 14. 10. 2005

Z niektorých aspektov vývoja EÚ by sa však dalo usudzovať, že sa u „starých“ členských krajín objavuje určitá „únava z rozširovania“. Aj takto je totiž možné interpretovať francúzske a holandské „nie“ pre Ústavnú zmluvu Únie.
Neznamená to však v žiadnom prípade spochybnenie požiadavky posilnenia vnútornej demokracie v Únii, zvýšenia transparentnosti jej činnosti a väčšej pružnosti a efektívnosti jej rozhodovania.
Slovenská republika má ambíciu zodpovedne pôsobiť ako aktívny člen Únie. Jej funkčnosť a proces jej rozširovania nechápeme ako vzájomne sa vylučujúce skutočnosti. Pokračujúce rozširovanie považujeme preto za potvrdenie modernej, demokratickej a sociálne spravodlivej Európy. A nespochybniteľne to bude cesta k ďalšiemu zjednocovaniu nášho starého kontinentu.
Vzhľadom na naše dlhodobé kontakty, znalosť prostredia, historické väzby a v neposlednom rade i početnú slovenskú krajanskú komunitu stal sa priestor Západného Balkánu prioritou slovenskej zahraničnej politiky. S tým plne korešponduje aj naše presvedčenie, že v súčasnosti neexistuje rozumná alternatíva k členstvu krajín Západného Balkánu v Európskej únii. Odstredivé procesy v tomto priestore nemôžu byť v žiadnom prípade v záujme celej Európy.

Pre občanov Slovenskej republiky je veľkou satisfakciou, ak sa naša krajina svojím vývojom v oblasti transformácie politického a spoločenského života stala pre krajiny Západného Balkánu pozitívnym príkladom úspešnej integrácie do demokratického spoločenstva. Na vlastnej koži sme zistili, aký obrovský stimul predstavuje perspektíva členstva v EÚ pre krajiny, prechádzajúce od totalitarizmu k demokracii. Teší nás, že je o naše transformačné a integračné skúsenosti záujem. Veď takzvaný „Bratislavský proces“, ktorého cieľom bolo práve sprostredkovanie skúseností z budovania demokracie, sa začal už v roku 1999.
Dnes Slovenská republika aktívne, mnohostranne a rozmanitými formami spolupracuje s krajinami Západného Balkánu. Venujeme zvláštnu pozornosť poskytovaniu oficiálnej rozvojovej pomoci, pre ktorú sme vytvorili samostatný „Bratislava - Belehrad fond“. Moja krajina v súčasnosti realizuje alebo sa podieľa na viac ako dvadsiatich spoločných projektoch pre Srbsko a Čiernu Horu, ale aj pre Albánsko, Macedónsko a Bosnu a Hercegovinu.

Okrem bilaterálnej relácie sme aktívni aj na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Podieľame sa na formovaní politiky týchto zoskupení voči regiónu Západného Balkánu a zasadzujeme sa za splnenie záverov summitu EÚ - Západný Balkán z júna roku 2003. Považujeme za dôležité, že únia v nich vtedy dala uvedeným krajinám jasnú perspektívu plnoprávneho členstva.
Stabilizácia tohto regiónu bude nepochybne závisieť aj od riešenia situácie v Kosove. Podporujeme názor, že riešenie budúceho štatútu Kosova musí byť na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN široko akceptovateľné, musí vychádzať z nemennosti súčasných medzinárodne uznaných hraníc a musí dôsledne implementovať demokratické menšinové štandardy. Prirodzene, že definovanie budúceho štatútu Kosova musí vychádzať z priameho dialógu Belehrad - Priština, pretože len ten môže predložiť nový konsenzuálny model štátoprávneho usporiadania Kosova. Ťažko si totiž možno predstaviť legitimitu tohto procesu, pokiaľ by Belehrad nemal byť jeho súčasťou. Vieme, že vo februári až apríli 2006 sa bude riešiť štatút Kosova a uskutoční sa referendum v Čiernej Hore o vystúpení zo zväzku so Srbskom. Položme si v tejto súvislosti otázku, či by Srbsko bolo pripravené akceptovať prípadnú stratu oboch útvarov. Nebolo by ani dobré, keby v dôsledku toho demokratické sily v Srbsku utrpeli porážku.
Rád by som na tomto mieste tiež zdôraznil, že Slovenská republika po celý čas jednoznačne podporovala začatie prístupových rozhovorov Chorvátska s Európskou úniou, o ktorých bolo pred pár dňami pozitívne rozhodnuté aj našim pričinením. Len tak mimochodom, práve medzi občanmi Slovenskej republiky dosiahla podľa známeho Eurobarometra podpora budúceho členstva Chorvátska v EÚ percentuálne najvyššiu podporu spomedzi dvadsiatichpiatich jej terajších členských krajín. Oceňujeme, že Chorvátsko v krátkom časovom úseku uskutočnilo potrebné systémové zmeny a splnilo tak základné podmienky pre ich začatie, pridajúc k tomu aj nevyhnutnú konštruktívnu spoluprácu s Medzinárodným tribunálom pre zločiny v Juhoslávii.
V prístupovom procese bude teraz treba predovšetkým zhodnotiť uskutočnené systémové reformy, pričom aj opatrenia, prijímané chorvátskym vedením, smerujúce k zadržaniu obvineného generála Gotovinu poskytujú záruky plnenia záväzkov voči medzinárodnému spoločenstvu.

Vážení páni prezidenti, vážení prítomní,
cieľom aktivít Slovenskej republiky je nielen adekvátne a konkrétne pomôcť krajinám Západného Balkánu, ale najmä podporiť ich úsilie o plnohodnotnú účasť v procese európskeho zjednocovania. Považujem preto za úlohu pre nás všetkých - a myslím tým nielen nás, ktorí sme sa tu zišli, ale aj predstaviteľov všetkých krajín Európy - aby sme efektívne podporili proces európskeho zjednocovania.
Uvedomujem si, že pre jednu krajinu to môže znamenať uskutočnenie reforiem v oblasti politického, ekonomického a sociálneho života, či hlbšiu spoluprácu s Medzinárodným súdnym tribunálom. Pre inú, takpovediac „starú“ členskú krajinu Európskej únie, by to zasa mohla byť predovšetkým lepšia informačná kampaň do vnútra vlastnej krajiny o potrebe a výhodách rozširovania či zjednocovania Európy. Ďalšie krajiny môžu nájsť najväčšie prekážky pri hľadaní a presadzovaní hospodárskych reforiem, ktoré by ich vrátili na cestu konkurenčnej schopnosti, dynamiky a prosperity.
V každom prípade zjednotenie Európy neznamená jej unifikáciu. Hovoríme o zjednotení pri zachovaní európskej rozmanitosti a rôznorodosti. Nepredpokladám síce, že sa proces európskeho zjednotenia podarí zavŕšiť v krátkom čase, veď mnoho otázok ostáva ešte otvorených a nezodpovedaných.
Musíme však urobiť všetko preto, aby sme budovali a vybudovali spoločenstvo, ktoré bude civilizačným, občianskym, právnym a ekonomickým priestorom, schopným vlastného dynamického, trvalo udržateľného rozvoja a efektívnej spolupráce i súťaže na globálnej úrovni.

Ďakujem Vám za pozornosť.