Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej vedeckej konferencii Slovensko a odkaz novembra 1989 (k 20. výročiu novembra 1989), Bratislava 13. 11. 2009

November 1989 – začiatok zmien
v politickom a spoločenskom vývoji Slovenska 

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážení účastníci konferencie,
vážené dámy, vážení páni,
ctení hostia.

Tento dnešný deň a naše stretnutie má určite trochu symboliky. Symboliky v tom, že si chceme pripomenúť ani nie tak, nejakými svojimi predstavami, ktoré by nás mali k niečomu zaväzovať, ale skôr k pohľadom cez všetky tie udalosti, ktoré od roku 1989 prešli. Udalosti, ktoré určite znamenali veľkú zmenu. Zmenu, ktorá sa týkala každého, týkala sa pozitívne, týkala sa negatívne.

17. november 1989 môžeme smelo prirovnať k míľnikom našich dejín 20. storočia, ako je 28. október 1918, 29. september 1938 či 25. február 1948, alebo 21. august 1968. V každom z týchto zlomových momentov sa rozhodovalo o ďalšom politickom vývine spoločnosti, ktorý mal rozhodujúci vplyv na život našich občanov.

Existuje viacero teórií o príprave udalostí zo 17. novembra. Mohol by som hovoriť o mnohých, ktorých v tom čase z mojej pozície generálneho federálneho prokurátora nemuseli byť. Nepripadá mi, aby som sa z tohto pohľadu postavil do zhodnocovateľa toho, ktorého názoru, alebo toho, ktorého výsledku ku ktorému sme v tom čase prišli. Nikto nikdy však nezmení a nemôže poprieť fakt, že na námestiach a v uliciach slovenských miest stáli státisíce ľudí, volajúci po zmene politiky. Práve títo ľudia boli skutoční hrdinovia revolúcie 17. novembra. Ľudia, ktorým prestali vyhovovať pomery, panujúce za vlády jednej strany, boli nositeľmi tzv. Nežnej revolúcie. Boli to ľudia túžiaci po slobode, demokracii, po novom usporiadaní právneho štátu najmä po prosperite. Tí si vynútili zmenu vlády a spoločenského usporiadania vecí verejných.

Ak by sme teda mali hovoriť o nositeľoch revolúcie – musíme hovoriť predovšetkým o občanoch. O všetkých občanoch bývalého Československa, ktorí stáli na tribúnach a ktorým občania v ďalších slobodných voľbách vystavili vysvedčenie. Bývalý režim, ktorý sa často odvolával na to, že predstavuje a ochraňuje záujmy pracujúcich más, nereagoval včas a pružne práve na ich podnety a požiadavky. V novembri 1989 sa ukázalo, že sa záujmy občanov a režimu radikálne rozchádzajú. Svet pozitívne prijal skutočnosť, že udalosti novembra 1989 prebiehali síce v napätej politickej atmosfére, ale pokojne, bez krviprelievania a strát na životoch.

Nebolo však všeobecne zrejmé, že prerod spoločnosti v kvalitatívne inú, si vyžiada svoju daň vo všetkých sférach spoločenského života. Hospodárske reformy a prechod na trhovú ekonomiku priniesol javy, ktoré boli pred novembrom ťažko predstaviteľné. Áno, naši ľudia sa na vlastnej koži zoznámili s tým, čo znamená liberalizácia, či privatizácia, ako vyzerá a čo prináša zatváranie brán fabrík. Teda aj fenomén nezamestnanosti, odchod za prácou do zahraničia. Hospodárske reformy a transformáciu sociálnej sféry pretrpeli najmä radoví občania. Predovšetkým početná nižšia stredná vrstva, pre ktorú sa nikdy nerátalo s kompenzačnými opatreniami. Preto sme oprávnení konštatovať, že tak, ako boli občania hlavnými hrdinami novembrovej revolúcie, tak sú aj tými najviac skúšanými – transformačným a modernizačným úsilím po novembri 89.

Jedným z významných výsledkov politického vývoja po novembri je samostatná štátnosť. Tak ako november 89, aj konštituovanie Slovenskej republiky prebehlo pokojne, na základe rozhodnutí kompetentných orgánov, bez rušivých momentov. Slovensko sa stalo subjektom medzinárodného práva, hneď po svojom vzniku uznané veľkou väčšinou štátov a vstúpili do OSN.

Aj dnes teba priznať, že vzniku Slovenskej republiky pomohli aj veľké geopolitické premeny, ktoré sa odohrali počiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Bola tu teda doslova historická príležitosť, ktorú sme využili. Splnili sme tak odvekú túžbu predchádzajúcich generácií Slovákov. Áno máme dnes slobodnú samostatnú republiku, ktorá robí všetko preto, aby sa zaradila medzi prosperujúce štáty. Štáty, v ktorých sú slobodní občania.

Vážené auditórium,

pred občanmi Slovenskej republiky vyvstali po novembri tri veľké úlohy – budovanie vlastného štátu a jeho štruktúr; uskutočnenie procesu transformácie ekonomiky a spoločnosti; integrácia Slovenska do Európskej únie a medzinárodných bezpečnostných štruktúr. Pri napĺňaní týchto úloh sa mohlo Slovensko spoľahnúť najmä na vlastnú štátnosť, i na priaznivú medzinárodnú situáciu. Som presvedčený, že práve preto tieto procesy prebehli relatívne hladko, pokojne a v súlade so štátnym záujmom.

Budovanie slovenskej štátnosti a rozvoj identity modernej slovenskej spoločnosti sa nezaobišli bez úskalí a problémov. A to určite jedným z najväčších, ktorý doteraz pretrváva, je vyhrotený partokratizmus. Namiesto konštruktívneho politického dialógu sa stretávame s permanentnou konfrontáciou. A to bez ohľadu na to, či ide o predvolebné obdobie, alebo obdobie po voľbách. Tento jav je pre štát politicky škodlivý a som presvedčený, že aj znehodnocujúci občiansku spoločnosť.

Slovenskú štátnosť sme začali budovať v období rozmachu neoliberálnych teórií fungovania ekonomiky a spoločnosti. Tie dávali široký priestor voľnému trhu bez regulácie. Až súčasná hospodárska kríza nám však pripomenula, že tak ako nám v minulosti škodilo prehnané uplatňovanie regulácií, ktoré bránili podnikaniu a invenčnosti, tak dnes voľný trh nemôže byť bez racionálnych regulácií, zabraňujúcich jeho zneužívaniu.

Aj v čase ekonomických reforiem, aj za vlády pravice som zdôrazňoval, že trh všetko nevyrieši a že štát sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vývoj. Napríklad za zdravotný stav obyvateľstva, alebo za znevýhodnené, sociálne a slabé spoločenské skupiny. Slovenská politika, bez ohľadu na to, či je pri moci pravicová alebo ľavicová vláda, musí nájsť všeobecnú zhodu na takom spoločensko-ekonomickom modeli, ktorý zodpovedá našim tradíciám, potrebám ale samozrejme aj možnostiam. Dôležité je snažiť sa, aby sa kvalita života na Slovensku približovala kvalite života vo vyspelých krajinách. To je hlavným cieľom modernizácie hospodárstva, spoločnosti, ale aj samotného štátu.

Po dvadsiatich rokoch by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, koľko nás štát stojí a či sa spravovanie verejných vecí nedá robiť efektívnejšie. Audit verejnej správy, ktorý sme urobili v roku 2000 si myslím, že nepriniesol očakávané výsledky. Nebol uskutočnený so znalosťou fungovania štátnej správy, a chýbala aj vôľa uskutočniť tie navrhované opatrenia, ktoré boli opodstatnené. Nenaplnili sa ani plány na zoštíhlenie štátnej správy po voľbách roku 2002.

Zvolili sme si duálny model spravovania vecí verejných. V rámci reforiem verejnej správy možno veľmi pozitívne hodnotiť prácu, a to som presvedčený, pretože sa s nimi stretávam denno-denne, stoviek primátorov a starostov našich miest a obcí, ale aj prácu županov, i to, ako sa samospráva zhostila pôsobnosti v rámci originálnych aj zverených kompetencií. Vyskytli sa, samozrejme, aj nedostatky. Ale celkovo sa dá konštatovať, že samospráva sa stala pevných ohnivkom našej demokracie. Je nepochybné, že transformácia a reformy sa museli uskutočniť, bez nich by sme asi dnes takto nesedeli, napriek javom, ktoré ich sprevádzali. Myslím na zníženie reálnej mzdy, zníženie spotreby obyvateľstva, rast cien, zatváranie fabrík a z toho prameniacu neistotu v zamestnaní. No, transformáciu sprevádzala často netransparentná privatizácia. Aj tunelovanie podnikov, najmä vďaka nedokonalej legislatíve. Ale aj záujmovým a finančným skupinám, ktoré využili svoj vplyv na kreovanie politickej moci.

Po uskutočnení zmeny vlastníckych vzťahov v národnom hospodárstve máme víťazov a porazených transformačného procesu. Nemôžme sa preto dnes čudovať, časť občanov nostalgicky spomína na staré časy sociálnych istôt. Slobody a ľudské práva v podmienkach hmotnej núdze sú ale ilúziou, pretože občan ich nemôže využívať vo svoj materiálny ale ani v duchovný prospech. Demokracia týmto ľuďom nenahradila istoty výhod štátneho paternalizmu. A tak sa ocitli mimo hlavného prúdu spoločenského záujmu. A to je problém, ktorý musíme riešiť a som presvedčený, že veľmi rýchlo a neodkladne.

Vážené dámy, vážení páni.

Z hľadiska nášho medzinárodného postavenia je najvýraznejšou zmenou prijatie Slovenskej republiky za člena Európskej Únie. Na tomto smerovaní panovala zhoda v celom politickom spektre Slovenskej republiky. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie nám poskytuje významné bezpečnostné záruky. Príslušnosť k týmto štruktúram nám dáva možnosť presadzovať naše národno-štátne záujmy. Okrem bezpečnostných záruk je pre nás členstvo v únii priestorom konvergencie našej ekonomiky, našej ekonomickej spoločnosti s úrovňou, štruktúrou a schopnosťami vyspelých ekonomík a spoločností západnej Európy. To je predpoklad postupného zvyšovania kvality života našich občanov.

Máme čo robiť, aby sme naplnili idey, ktoré pritiahli zástupy ľudí v novembri 1989 na námestia našich miest. Fungovanie parlamentnej demokracie ani trhovej ekonomiky nie je bezproblémové. Máme problémy aj pri posilňovaní väčšej súdržnosti slovenskej spoločnosti. Najmä politickej, sociálnej, občianskej, národnostnej, či regionálnej. Problémy sú a určite to aj cítite pri zabezpečovaní dobrej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, zdravého životného prostredia. Aj s vytváraním zdravej morálnej klímy, s vymožiteľnosťou práva, s verejným poriadkom, so vzdelávaním, rozvojom vedy a inovácií, s hodnotovým systémom spoločnosti, s kultúrou a s kultúrou politiky. Problémy máme, ako vidíte stále dosť.

Napriek tomu sa do budúcnosti pozeráme optimisticky. Slováci vedeli vždy využiť zlomové dejinné udalosti a príležitosti na badateľný posun dopredu. Od pamätného novembra sme na trajektórii modernizácie našej spoločnosti. Táto modernizácia zostane jedným z našich hlavných cieľov do roku 2030. Tak ako to definuje Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti. Modernizácia je teda dlhodobý proces. Len spoločnosť, využívajúca najnovšie poznatky, má šancu v období globalizácie dosahovať prosperitu.

V novembri 1989 sa vytvorili len základné predpoklady pre vznik a formovanie slobodnej spoločnosti. Dnes už je obraz a charakter myslím si závislý nielen od občana, ale aj od ním zvolených zástupcov. Pretože sloboda okrem voľnosti prináša aj zodpovednosť.