Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Výročnej konferencii Ministerstva zahraničných vecí SR, Bratislava 14. 2. 2012

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
Vážená pani predsedníčka vlády,
Vážený pán minister a páni poslanci,
Vážené dámy a páni veľvyslanci,
dámy a páni,

stalo sa pravidlom, že sa zúčastňujem hodnotiacich konferencií Ministerstva zahraničných vecí. Koná sa skôr, než to bývalo obvyklé. Koná sa v čase, keď sa do začiatku tohto roka preklopili vnútro i zahraničnopolitické problémy, turbulencie a dozvuky uplynulého roka. Nie je ľahké robiť rozvážnu a vážnu bilanciu uplynulého roka v tomto predvolebnom mediálnom a politickom virvare. Snáď mi skúsenosť vyše dvadsiatich rokov v slovenskej politike dovolí urobiť všeobecné závery, ktoré preklenú stranícke rámce súčasnej slovenskej politiky.

Sú veci, ktoré na tejto konferencii rád zopakujem aj po roku. Mám na mysli predovšetkým spoluprácu s ministrom zahraničia i jeho rezortom. V tejto oblasti prebiehala bez problémov. Vďaka rozumnej kontinuite som ocenil nastavenie zahraničnopolitických priorít v Zameraní zahraničnej politiky na rok 2011, tzn.: rozvíjať dobré susedské vzťahy so všetkými susedmi a regionálnu spoluprácu s dôrazom na Vyšehradskú skupinu, vychádzať z nášho hodnotového ukotvenia v EÚ a NATO a byť ich aktívnymi členmi, podporovať integračné procesy na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva, hľadať odpovede na nové výzvy cez nástroje multilateralizmu, vrátane OSN, OBSE a Rady Európy, rozvíjať bilaterálne vzťahy s kľúčovými spojencami na západe aj s partnermi na východe, vrátane Ruska, pokračovať v ekonomizácii diplomatickej služby. Je len dobre, že vedenie ministerstva do prvej línie svojich priorít postavilo politiku zodpovednosti a hodnôt, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do únie a aliancie pred 8 rokmi. Stále sa hlásim k takto nastaveným cieľom, rozšíreným o poznanie vývoja v minulom roku. Vývoja vo svete i doma na Slovensku.

Sme svedkami zaujímavých geopolitických procesov a sociálnych pohybov. My sami sme už ich súčasťou, len naša vnútorná politika to často pre zaneprázdnenosť medzistraníckymi duelmi nestíha dostatočne racionálne reflektovať. Ťažisko globálnej ekonomiky sa stále viac posúva na východ, náš kľúčový spojenec, Spojené štáty americké, presúva akcenty svojej pozornosti mimoeurópskym smerom. Európska únia stojí pred úlohou stabilizovať euro a zároveň rýchlo uvažovať a konať tak, aby zabránila svojej dezintegrácii. Ekonomická kríza, ale aj kríza morálky v politike a nedôvera občanov v politických lídrov je podstatne širší, než len slovenský či európsky fenomén. Motorom globálneho ekonomického vývoja, ale v stále viditeľnejšej miere aj politického, začínajú byť ázijské krajiny a členovia neformálnej skupiny BRICS. Dramaticky sa mení politická a sociologická mapa arabského sveta. Štáty, vrátane vyspelých demokracií, sú stále zraniteľnejšie v dôsledku nepredvídateľných krokov elitných skupín globalizovaného finančného kapitálu.

Ako na túto pestrú mozaiku svetového diania reaguje Slovensko a jeho zahraničná politika? Slovensko v prvom rade má ambíciu hrať v tejto globálnej hre takú úlohu, ktorá mu zabezpečí ochranu vlastných národných a štátnych záujmov a záujmov spojeneckých zoskupení, ktorých je členom. Pred niekoľkými týždňami som veľvyslancom akreditovaným na Slovensku povedal, že záujem zjednotenej Európy, záujem a úspech eurozóny je úplne totožný s najvyšším záujmom Slovenskej republiky. Znova to chcem zopakovať a potvrdiť.

Slovensko má predpoklady zohrávať relevantnú úlohu v súčasnom regionálnom i európskom dianí. Veď za 20 rokov svojej existencie dosiahlo pokrok, aký čakal málokto. Možno sme ho neočakávali ani my sami a dodnes ho nevieme oceniť, ani plne využiť v prospech krajiny. Naplnili sme ambiciózne ciele zo začiatku tohto storočia – vstúpili sme do NATO, EÚ, stali sme sa členom Schengenu, eurozóny. Krajina za historicky krátke obdobie urobila ohromný pokrok pri svojej modernizácii. Tí, ktorí nás už vyše 20 rokov sledujú zvonku, to vidia lepšie, než my. Na krajinu bez medzinárodných skúseností a v totálnej transformácii spoločnosti i ekonomiky, na relatívne malú a mladú diplomaciu to bol viac ako dobrý výsledok. Američania tomu hovoria „úspešný príbeh“.

K úspechom Slovenska na medzinárodnom poli prispeli mnohí politici, ktorí sa dokázali v čase potreby zjednotiť a povzniesť nad domáce šarvátky, pretože vnímali závažnosť toho či onoho strategického cieľa pre Slovensko. Spomeniem len dva z nich: referendum o vstupe do EÚ a prijatie eura. V zahraničí sme získavali rešpekt a uznanie. Začali sme prekonávať stereotypné pohľady na málo odvážnych Slovákov. Dostali sme sa do pozície, že sa stávame rovnocenným, váženým a sebavedomým členom EÚ.

Medzičasom sme však stratili našu národnú zhodu a schopnosť konsenzom zadefinovať strategický cieľ Slovenskej republiky a povzniesť ho nad záujem politických strán. Na jednej strane chceme odovzdávať naše transformačné skúsenosti krajinám západného Balkánu, ba dokonca Tunisku. Ale kladiem si otázku: dokážeme si my sami konsenzuálne zabezpečiť strategické záujmy Slovenska tak, aby dávali záruku našej demokracii, suverenite a štátnosti? Často elegantne hovoríme o hodnotách, o zodpovednosti, o pravde, o transparentnosti, ale nepočúvame sa, nezamýšľame sa nad reálnym obsahom našej výpovede. Často maľujeme politický život na čierno-bielo, akoby v ňom ani iné farby neexistovali. Akoby sme zabúdali, že máme do činenia s informovanými, premýšľavými a dobre vidiacimi občanmi, ale aj zahraničnými partnermi. Pozabudli sme, že aj krajiny sa posudzujú podľa toho, čo robia, nie čo hovoria.

Ak chceme zachovať objektívnosť, musíme pripustiť, že v uplynulom roku Slovensko bolo pre priateľov, partnerov a spojencov v únii občas nevyspytateľným spoločníkom. Stačilo by len pozrieť titulky najvýznamnejších svetových médií a vyjadrenia popredných európskych politikov z októbra a novembra minulého roku. To nezvýšilo váhu našej krajiny na medzinárodnej scéne ani dôveryhodnosť nášho zahraničného pôsobenia. Hovorí sa, že jedna zlá skúsenosť s partnerom znižuje váhu desiatich dobrých...

Trochu odľahčene hodnotiac našu európsku politiku v minulom roku, napadá mi vtip: pýta sa syn-futbalista svojho otca, či bol na včerajšom zápase. Nebol, hovorí otec. A syn reaguje: To je škoda – dal som dva nádherné góly! A aký bol celkový výsledok? pýta sa otec. Syn odpovedá: 1 : 1, otec.... Možno je to trochu pritiahnuté za vlasy, ale vidí sa mi, že sme si skutočne dávali aj vlastné góly.

Ak by som teda mal na svoju rečnícku otázku o zadefinovaní strategických úloh slovenskej diplomacie sám odpovedať, odpoveď by bola: áno, slovenská diplomacia a zahraničná politika vie definovať tri strategické úlohy, vyžadujúce zhodu hlavných hráčov slovenskej politickej scény: silné postavenie Slovenska v EÚ a NATO, vzťahy so susedmi a energetickú bezpečnosť Slovenska. Iste, možné sú aj iné, ale tieto možno považovať za kľúčové. Diskusia o týchto úlohách a formovanie dlhodobých strategických cieľov v týchto oblastiach by sa nemali stávať predmetom kupčenia v domácej politike.

Európska únia je pre nás zásadná téma. Môžeme byť akokoľvek frustrovaní z terajšej situácie, východisko je jediné – smerovanie k vyššej úrovni fiškálnej únie a zodpovednosti voči sebe i partnerom, ak chceme zachovať úniu aj do ďalších rokov. Je len dobre, že Slovensko už začalo robiť niektoré legislatívne kroky týmto smerom. Už dnes však vieme, že nebudú stačiť. Dnešné problémy sú závažné, ale nesmieme prepadať skepse. V minulosti únia prechádzala väčšími či menšími krízami, pochybnosťami i pochybeniami, ale napriek všetkému princíp vzájomnej pomoci a solidarity pomohol nájsť cestu vpred. Podporujem preto optimizmus plánov terajšieho dánskeho predsedníctva aj iniciatív nemecko-francúzskeho tandemu. V tomto zmysle oceňujem výsledok mimoriadneho summitu EÚ z 30. januára t.r., ktorý dáva Európe solídny základ pre rozpočtovú disciplínu členov. Ako som už viackrát verejne prehlásil, Slovensko si musí zachovať ambíciu byť súčasťou angažovanej a solidárnej skupiny členských krajín únie.

Sme povinní konať zodpovedne i kvôli vysokej dôvere občanov v úniu. Aj keď sme si vedomí, že Slováci dôverujú EÚ a jej inštitúciám napriek tomu, že všeobecná informovanosť o fungovaní EÚ je na Slovensku dosť nízka. Vysvetlenie je jednoduché – náš občan, neveriac v schopnosť národných politických elít zabezpečiť prosperitu, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, verí v Európsku úniu ako v „Deus ex machina“, ktorý vyrieši všetky naše problémy. Vieme, že tak to nefunguje. Preto nesmieme podceniť prípravu nového rozpočtového rámca EÚ na roky 2014-2020 a presadzovanie našich priorít v oblasti kohéznej politiky a reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dajme vedieť nášmu občanovi, že aj nová 7-ročná finančná perspektíva EÚ pre Slovensko znamená, že bude aj naďalej čistým príjemcom zdrojov únie, čím aj nám únia prejavuje reálnu solidaritu. Vieme, že z krízy sa nedostaneme výlučne škrtením verejných výdavkov bez podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Staviť len na prenášanie dopadov úsporných opatrení na plecia nižšej a strednej vrstvy by však bolo vodou na mlyn populistov a cestou do pekla radikalizmu a nacionalizmu. To si musíme uvedomiť.

Už tretí rok na tejto konferencii opakujem, že v bezpečnostnej agende Slovensko zaostáva za plnením svojich spojeneckých záväzkov. Naposledy som o tom hovoril na veliteľskom zhromaždení Ozbrojených síl SR pred dvomi týždňami. Slovenskí politici sa uspokojili s faktom nášho členstva v aliancii, akoby ono samo osebe vyriešilo strategický problém garancií našej bezpečnosti. Uspokojili sa s vyslaním vojakov do misie ISAF v Afganistane a s vojenskou misiou na Cypre. Naši vojaci tam skutočne odvádzajú vynikajúcu prácu, čo nedávno potvrdil aj americký Kongres, a som na nich hrdý. Ale úlohy obrannej a bezpečnostnej politiky, medzinárodného krízového manažmentu i naše spojenecké záväzky sú podstatne širšie. Rezort obrany potrebuje cítiť reálnu politickú oporu pri napĺňaní aliančných záväzkov a pri modernizácii a rozvoji ozbrojených síl SR.

Osobitnú zmienku si zaslúži naša účasť v operácii ISAF v Afganistane. V rámci odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť a rozvoj Afganistanu je našim záujmom prispieť k úspešnosti tohto procesu. V tejto agende nie som zástancom urýchľovania dôležitých rozhodnutí ohľadne znižovania slovenskej angažovanosti. Presadzujem koordinovaný postup slovenských inštitúcií i spojencov z aliancie na základe politickej dohody, ktorú definitívne prinesie summit NATO v Chicagu v máji t.r.. ISAF ako prioritná aliančná operácia, musí zostať prioritou aj pre našu zahraničnú politiku. Slovensko po summite v Chicagu bude musieť byť pripravené na vývoj flexibilne reagovať. Zároveň podporujem skvalitnenie a rozšírenie spôsobilostí nasadených jednotiek SR v súlade s meniacou sa stratégiou operácie NATO. Sme integrálnou súčasťou stredoeurópskeho priestoru a uvedomujeme si význam dobrých vzťahov s našimi susedmi a s dôležitým faktorom stredoeurópskeho priestoru - Nemeckom. Uvedomujeme si význam i odkaz našich výborných a osobitných vzťahov s Českou republikou, ktoré ďaleko presahujú rámce oficiálnych kontaktov vysokých štátnych činiteľov. Ich ťažiskom je dobrá vôľa a úmysel vzájomne si pomáhať. Tento vzťah nevznikol automaticky, ale prepracovali sme sa k nemu časom. V tom vidím silu príkladu, využiteľného aj v iných regiónoch Európy. Napokon, už v najbližších dňoch budeme o tom a o mnohých ďalších veciach hovoriť v Prahe s českým, chorvátskym a srbským kolegom.

Vážime si a pozitívne vnímame naše vzťahy s ďalšími susedmi - Poľskom, , Rakúskou republikou i Ukrajinou. Je očividné, že politické vzťahy s maďarským susedom sa v ostatných rokoch vyvíjajú zložito. Našťastie, neporozumenie sa neprejavilo vo všetkých bilaterálnych oblastiach, aj keď tzv. národná maďarská agenda má tendenciu ich negatívne ovplyvňovať všetky. Radi by sme sa tomu vyhli. Chceme sa venovať pozitívnej agende našich vzťahov. V regióne máme jedinú nespochybniteľnú a dlhodobú ambíciu – aj v tejto časti Európy pestovať úctu, dôstojnosť, dôveru, dialóg a solidaritu. Sme zainteresovaní na úspechu a prosperite každého nášho suseda. Ak má ktorýkoľvek z nich problémy, ich dôsledky znižujú bonitu celého regiónu. Domáce problémy však treba riešiť modernými spôsobmi, ktoré zároveň rešpektujú európske pravidlá, záujmy a dôstojnosť svojich susedov.

S uspokojením konštatujem, že vo formáte Vyšehradskej štvorky sme odviedli dobrú prácu – vo veľkej miere i vďaka nášmu predsedníctvu do leta 2011. Aj napriek špecifickým problémom jedného člena zoskupenia sa pozícia nášho regiónu ako celku posilnila. Na úrovni hláv štátov prebiehal konštruktívny a otvorený dialóg vo vyšehradskom formáte i bilaterálne – v minulom roku som oficiálne prijal na Slovensku všetkých partnerov z V4 a v júni t.r. pripravujem vo Vysokých Tatrách summit prezidentov vyšehradských krajín.

Na záver nechcem opomenúť ani proces reformy a personálnu politiku ministerstva zahraničia. Myslím, že na hodnotenie reformy je priskoro – mal by ju preveriť čas, ale ešte nestihol... Výkonnosť a synergická sila rezortu sa obvykle prejaví v plnom rozsahu, keď vedenie rezortu rozumne využije najlepšie kapacity a skúsenosti každého z jeho pracovníkov, keď funguje ten známy „duch tímu“, pocit spolupatričnosti a hrdosti na svoj rezort i svoju krajinu. Tento aspekt si možno vydiskutujete a vyhodnotíte v ďalšom priebehu konferencie. Chcem len pripomenúť kľúčové pravidlo, ktorú zdôrazňujem našim dezignovaným veľvyslancom pred odjazdom na posty v zahraničí – slovenská diplomacia ako integrálna súčasť štátnej služby sa zo svojej podstaty musí odievať do všetkých farieb slovenskej trikolóry, nielen do jednej z nich.

Ešte jednu dôležitú poznámku k práci rezortu na vylepšovaní odborného a morálnemu profilu slovenského diplomata. Dobrým diplomatom sa človek nestáva zaradením do dočasnej či stálej štátnej služby na Ministerstve zahraničných vecí či na veľvyslanectve v zahraničí, ale mnohoročnou intenzívnou a svedomitou každodennou prácou postupne na všetkých stupienkoch diplomatického rebríčka. Bez týchto tvrdo odpracovaných rokov a skúseností by diplomacia nemohla byť nápomocná v priebehu 15 rokov naplniť zahranično-politické strategické ciele Slovenskej republiky. Bez týchto rokov by sme dnes nemali renomovaných diplomatov na takých medzinárodných pozíciách, ako Jána Kubiša na poste osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, Petra Tomku ako predsedu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, Miroslava Lajčáka ako výkonného riaditeľa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Miloša Koterca ako predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN, Miroslava Jenču ako šéfa regionálneho centra OSN pre prevenciu konfliktov v Strednej Ázii, Urbana Rusnáka na poste generálneho tajomníka Sekretariátu Energetickej charty a ďalších, ktorých dobre poznáte. Aj to je vizitka našej diplomacie.

Je namieste zdôrazniť, že úcta k ich úsiliu i zásluhám o slovenskú diplomaciu, podobne ako úcta k práci ďalších skúsených slovenských diplomatov, by mali byť súčasťou etickej výbavy každého začínajúceho diplomata a pracovníka ministerstva. Pretože slovenská diplomacia už hodný čas nebuduje na zelenej lúke, ale na solídnom fundamente ostatných 20 rokov.

Bol som priebežne informovaný aj o reforme tzv. ekonomickej diplomacie. Vždy som bol zástancom spojenia ekonomickej zahraničnej služby s diplomatickou službou ministerstva zahraničných vecí. Zrejme ešte nedozrel čas na hodnotenie efektívnosti tejto centralizácie obchodno-ekonomickej diplomatickej agendy v slovenských podmienkach. Veľký dôraz rezort kládol na externé výberové konania tzv. obchodných diplomatov. Podľa môjho názoru však ani v minulosti nebol základný problém vo výbere či vysielaní obchodných radcov do zahraničia, ale v spôsobe komunikácie, spolupráce, koordinácie ministerstva zahraničia s ministerstvom hospodárstva, s ďalšími rezortmi vlády. Ubehlo príliš málo času, aby som mohol posúdiť, či doterajšie zmeny podstatne vylepšili práve tento aspekt fungovania obchodno-ekonomickej diplomacie.

Ospravedlňte ma, že pre krátkosť času sa nebudem venovať aj mnohým ďalším dôležitým agendám rezortu – kultúrnej diplomacii, konzulárnej a právnej službe, vzťahom s dôležitými partnermi Slovenska, pôsobeniu v medzinárodných organizáciách, slovenskej zahraničnej pomoci a ďalším. Iste o nich budete hovoriť v ďalšej časti konferencie. Zaslúžia si to. Viac pozornosti by si zaslúžili aj zahraniční Slováci, ktorým, na rozdiel od aktivít iných krajín v tejto oblasti, nevenujeme dostatočnú pozornosť.

Vážené dámy a páni,
na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí v tejto zahraničnopolitickej komunite v zložitých podmienkach v minulom roku pomáhali presadzovať štátne záujmy Slovenska. Teraz sa blížia voľby a mala by z nich vzísť vláda so silným proeurópskym mandátom. Slovensko to bude potrebovať. Za seba môžem potvrdiť, že budem konať tak, aby sa toto očakávanie naplnilo a Slovensko v medzinárodných vzťahoch vystupovalo ako predvídateľný, spoľahlivý, dôstojný a solidárny partner.