Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na konferencii GLOBSEC, Bratislava 13. 4. 2012

Vážení páni prezidenti,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
  
ďakujem za pozvanie na 7. ročník tejto medzinárodnej konferencie o globálnej bezpečnosti. Jej načasovanie je mimoriadne vhodné.

Súčasná medzinárodná politika rieši otázky konsolidácie globálnej ekonomickej a finančnej bezpečnosti, Európa stabilizáciu eurozóny a nové pravidlá fungovania únie, Severoatlantická aliancia pred summitom v Chicagu spôsob ukončenia svojej misie v Afganistane i perspektívu svojej vnútornej reformy. Konferencie, ako je táto, majú ambíciu pomáhať politikom tvoriť vízie a vyjsť za hranice svojich partajných politík. V tomto zmysle pokladám vaše úsilie za užitočné.

Viem, že už včera ste si pripomenuli 10. výročie pražského summitu NATO a pozvanie Slovenskej republiky a ostatných 6 krajín, medzi nimi i Slovinska, do aliancie. Pripájam sa k tejto spomienke. Aj dnes toto rozhodnutie spred 10 rokov hodnotím ako úspešné pokračovanie vízie budovania celostnej a slobodnej Európy, i ako potvrdenie zásadného strategického civilizačného smerovania Slovenska. 
  
Dámy a páni,
  
som rád, že v dnešnom paneli môžem vystúpiť spolu s mojimi priateľmi – prezidentom Slovinska Danilom Türkom a prezidentom Chorvátska Ivom Josipovičom. V ich prítomnosti vidím aj určitú symboliku. Lebo ak my polemizujeme o vnímaní bezpečnosti v Európe, oni lepšie vedia, o čom je reč. Oni majú v živej pamäti reálny strach o bezpečnosť svojich rodín, svojich spoluobčanov v dramatickom čase osamostatňovania sa v dôsledku rozpadu bývalej Juhoslávie. Som presvedčený, že práve ich historická pamäť ich silne motivuje k hlbšej integrácii ich krajín do nášho európskeho i euroatlantického spoločenstva. 
  
Hovorím to preto, lebo sa mi stále viac zdá, že s postupným odchodom generácií, ktoré poznali utrpenie z druhej svetovej vojny, v Európe sa oslabuje vnímanie Európskej únie ako bezpečnostného projektu. Do popredia sa posúva jej ekonomický a politický rozmer. Pritom projekt európskeho spoločenstva vznikal ako priama ochrana pred ďalšou vojnovou konfrontáciou v Európe.
  
Toto potláčanie bezpečnostného aspektu únie korešponduje so zjednodušeným vnímaním európskej bezpečnosti novou generáciou európskych politických lídrov. Viacerí z nich považujú otázku kolektívnej bezpečnosti za vyriešenú vznikom Severoatlantickej aliancie, jej rozširovaním a dominantnou úlohou Spojených štátov v nej. Čím ďalej, tým je jasnejšie, že sa mýlia. Hádam ešte nikdy v histórii nebolo prepojenie medzi ekonomickou a finančnou stabilitou a bezpečnosťou sveta také silné a intenzívne, ako teraz. 
  
Popri tzv. nových asymetrických hrozbách, akými sú napr. medzinárodný politický  či počítačový terorizmus, náboženský radikálny fundamentalizmus, nevymizli ani klasické bezpečnostné hrozby 20. storočia. Veď podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) globálny obchod s konvenčnými zbraňami sa za ostatných 5 rokov (2007-2011) v porovnaní s predchádzajúcimi 5 rokmi (2002-2006) zvýšil o 24 percent. Veľká časť tohto zbrojného materiálu končí v rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských krajinách. Je to znepokojivá tendencia. To hovorím o vonkajšej bezpečnosti.

Rovnako znepokojujúci je však aj trend domáceho vývoja vo viacerých európskych krajinách. Koľko materiálnych hodnôt bolo zničených v dôsledku násilných demonštrácií? Aké názory prevládajú u našej mládeže? Neoživuje sa v niektorých európskych krajinách populistický šovinizmus? Je naša demokracia dnes bezpečnejšia, než pred 20 rokmi? Môže byť bezpečnejšia, keď dôvera v tých, ktorí vládnu, klesá? Tieto problémy reálne existujú a my sa nemôžeme tváriť, že ich nevidíme. Odpovede na tieto otázky nás nabádajú k reforme, alebo prinajmenšom k náprave a konsolidácii domácich politík i európskej politiky.
 
V tomto kontexte náš spoločný zápas o zachovanie eura, o obnovenie stability eurozóny a o vnútornú reformu únie vnímame na Slovensku aj ako zápas o posilnenie bezpečnostného a obranného rozmeru Európskej únie, o bezpečnú budúcnosť Európy. Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme úzku prepojenosť ekonomickej výkonnosti a prosperity s bezpečnostnými ukazovateľmi. Naše domáce úsilie o ozdravenie a udržateľnosť verejných financií, o podporu európskeho stabilizačného mechanizmu, i za cenu istých obetí, a o vytvorenie životaschopnej únie fiškálnej stability, je súčasťou tohto zápasu.   
  
Vo svojom konaní však musíme byť v únii úprimní. Stojíme pred vážnymi demografickými problémami. Zaostávame v raste vysokých technológií, inovácií, kvalitného školstva a sofistikovaných služieb. Vo výdavkoch na výskum, inovácie a vysoké školstvo zaostávame o polovicu za americkými 2,7 percentami HDP. Vo vojenskej oblasti vynakladáme o 50 % menej prostriedkov na obranu, než Spojené štáty. Pretrvávanie týchto parametrov do budúcna bude ďalej oslabovať význam únie ako globálneho hráča a pravdepodobne i relevantnosť Severoatlantickej aliancie ako doteraz najstabilnejšej organizácie kolektívnej bezpečnosti vo svete. Pretože i aliancia sa mení.
  
V ostatných rokoch cítime v NATO tlak na zvyšovanie našej európskej zodpovednosti za bezpečnosť Európy a jej kontinentálneho susedstva. Spojené štáty presúvajú pozornosť i kapacity iným smerom a prenechávajú nám väčší priestor v našej primárnej zóne záujmu. Je to pre Európu veľká výzva, ktorá však prichádza v nevhodnom čase. V Európe máme problémy s udržaním našej meny, s udržaním pozitívneho ekonomického vývoja, s konsolidáciou našich rozpočtových deficitov. Snažíme sa udržať pri živote rozširovanie aliancie, ale zároveň nevytvárať nové „železné opony“. Ako v tejto situácii nájsť správny východ aliancie z terajšej križovatky a zároveň nestratiť Spojené štáty americké ako kľúčového atlantického partnera?
  
Časť odpovede som naznačil pred chvíľou – ozdraviť verejné financie každého člena, intenzívne spolu komunikovať, preskupiť zdroje a zvýšiť tlak na investície do inovácií a nových technológií. To však nebude stačiť. Mali by sme využiť doterajšiu skúsenosť s mobilizáciou našich zdrojov pri záchrane eura a spoločným úsilím sa sústrediť na intenzívnejšie spájanie obranných kapacít a zdrojov podľa konceptu „spájať a zdieľať“ (pooling and sharing). Je to súčasť procesu, ktorý generálny tajomník NATO Rasmussen pomenoval „inteligentnou obranou“. Bol by to aj praktický základ reálneho strategického partnerstva aliancie s EÚ. A keďže musíme stáť oboma nohami pevne na zemi, diskutujme aj o ceste istého zníženia vojenských ambícií aliancie, ak to pomôže jej vnútornému prerodu. Aj toto sú témy, o ktorých bude potrebné diskutovať pred i na summite NATO v Chicagu.    
  
Čo v tejto situácii môžu robiť členské krajiny, ako je Slovensko? Aj slovenskí politici sa dopustili rovnakých chýb a po vstupe do NATO odsunuli bezpečnostné otázky na okraj politického záujmu. Musia preto riešiť rovnaké problémy, ako väčšina európskych členov EÚ a aliancie. Tzn. sústrediť sa na zdieľanie vojenských spôsobilostí a výcviku, na spoločné financovanie, cieľavedomejšiu spoluprácu s obranným priemyslom, na posilnenie programov medzinárodnej spolupráce, v našom prípade prednostne so spojencami z Vyšehradskej skupiny. Už sme začali práce na konkrétnych projektoch, napr. na vytvorení spoločnej bojovej skupiny V4 v r. 2016. A v neposlednom rade využiť našu účasť v zahraničných operáciách tak, aby poskytovala čo najväčšiu pridanú hodnotu pre rozvoj ozbrojených síl SR.            
  
Vážené dámy a páni,           
  
na záver mi dovoľte zhrnúť hlavné myšlienky môjho úvodného vystúpenia do niekoľkých téz:  

- Bezpečnostná agenda je v európskej politike dlhodobo poddimenzovaná, čo znižuje relevantnosť Európy ako partnera pri riešení globálnych otázok.
- Spojené štáty vytvárajú v NATO stále väčší priestor pre zodpovednosť európskym spojencom a je iba na nás, ako s touto zodpovednosťou naložíme. Bude to mať vplyv na budúci význam a atraktívnosť aliancie i na podobu strategického partnerstva EÚ – NATO.
- V EÚ i v NATO sa budeme musieť sústrediť na ozdravenie verejných financií každého člena, preskupenie a zdieľanie zdrojov a kapacít, na projekty „inteligentnej obrany“, na cieľavedomé investície do inovácií a nových technológií.
- V neposlednom rade sa budeme musieť viac zamerať na ďalšie prehĺbenie strategického partnerstva EÚ a NATO, pretože naši spoluobčania sa nás budú stále častejšie pýtať, prečo táto prirodzená väzba a spolupráca oboch organizácií ostáva tak neuveriteľne vágna.