Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UKF v Nitre, 7. 10. 2009

Vaša Magnificencia, rektor Univerzity Konštantína Filozofa,
Vaše Honorability, Vaše Spektability,
vážený otec biskup,
vážení predstavitelia cirkví,
vážení predstavitelia štátnej správy a samosprávy,
vážení študenti,
vzácni hostia,

s potešením som prijal pozvanie na toto zasadanie, aby som spolu s vami prežil jeho neopakovateľnú atmosféru, a celkom prirodzene – k jubileu univerzity vám úprimne zablahoželal k 50. výročiu vašej alma mater.

Vaša univerzita nesie vo svojom názve meno významnej osobnosti našich dejín – Konštantína Filozofa. Byzantského misionára, známejšieho pod rehoľným menom Cyril, ktorý spoločne s bratom Metodom prišiel v roku 863 na územie Veľkej Moravy, aby šíril vierouku a vzdelanosť.

Aj on, Konštantín, nám priniesol životodarnú silu viery, písma, domáceho liturgického jazyka – staroslovienčiny. Ale aj posilnenie právneho vedomia a vzdelanosti. Sial tu s bratom Metodom nielen lásku k múdrosti, ale aj uzrozumenie so základmi nášho spoločného bytia v tomto geopolitickom priestore – potrebu štátnosti. Výsostne európske hodnoty, ktoré bratia priniesli a dali našim predkom, pretrvali viac ako tisícročie. Ako vitálna tradícia sa tiahnu celými národnými dejinami Slovenska. Význam apoštolského, kultúrneho, literárneho a pedagogického diela solúnskych mysliteľov – bratov Konštantína–Cyrila a Metoda – siaha až do súčasnosti.

Ich príklad volá po vzájomnom rešpektovaní, porozumení a pripravenosti spolupracovať na prehlbovaní európskych duchovných hodnôt. Na ich nadčasovosti, ktorá prekonáva deliace čiary medzi štátmi, národmi a ich kultúrami. To je historické dielo solúnskych bratov, ktoré tu navždy zostalo s nami. I s celou Európou, pre ktorú sú jej duchovnými spolupatrónmi. Svojím životom predznamenali to, po čom dnes všetci túžime a voláme: Žiť pre spolupatričnosť a jedinečnosť zároveň. Žiť pre všestrannú prosperitu, mier a kultúrno-duchovný rozvoj všetkých a každého v jednote národov a štátov.

Duchovným poslaním Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre je teda rozvíjanie a napĺňanie myšlienok, ktoré som práve zdôraznil, a ktoré tak často pripomínam. Ale aj odkazu: vychovávať nové generácie vzdelancov a viesť k ich vzdelávaniu, k schopnostiam duchovne, humanisticky, demokraticky myslieť a konať. No zdá sa mi, akoby naša spoločnosť práve v tomto smere občas zlyhávala. Akoby sme uprednostňovali to čo máme, pred tým, kým sme; akoby sme si viacej vážili kvalitu vecí, než kvalitu ľudí. Je to nepríjemné konštatovanie, ale tak to dnes vidí väčšina našej spoločnosti.

Preto sa oprávnene pýtam: je pre nás naša vlastná história len minulosťou? A čím sa stane naša prítomnosť v budúcnosti? Pozitívnu odpoveď môže priniesť len cesta nášho kontinuálneho rozvoja. Rozvoja v demokratickom, humanistickom, sociálnom štáte, ktorý čerpá svoju programovú politiku z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá svoju hodnotovú orientáciu opiera aj o Konštantína – Cyrila a Metóda.

Vážená vedecká rada,

je nespochybniteľné, že máme svoju perspektívu v Európe i vo svete. Pravda, naša pozitívna perspektíva dnes závisí – od kvality vzdelávania a výchovy. Širšie, systémovo povedané: od vzdelanej spoločnosti, a od znalej a sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. A na tie dnes platí jednotná svetová miera – musia byť aj invenčné a tvorivé. Nesmú sa uzatvárať. Áno, musíme prijímať všetko dobré a užitočné aj od iných. Pritom je tu naliehavá požiadavka nerezignovať na povinnosť udržania vlastnej identity a prosperity.

Zodpovednosť za budúcnosť nášho štátu leží na pleciach všetkých, zvlášť najvyšších vzdelávacích inštitúcií. Je potešiteľné, že percento populácie, ktorá sa vysokoškolsky vzdeláva, rastie. Ale už dávno neplatí, že diplom je tým čarovným prútikom, ktorý automaticky otvára dvere k úspechu. Reálny život je neúprosný. Absolvent sa predovšetkým musí uplatniť na pracovnom trhu. Musí si permanentne prehlbovať a dopĺňať aktuálne poznanie. Dnešný človek sa bez celoživotného vzdelávania vo svete nezaobíde! Aj na to musíme pripravovať našich mladých ľudí.

Ak chce vysoká škola zvyšovať svoju prestíž, musí klásť veľký dôraz aj na kvalitu vedecko-výskumnej bázy. Nakoniec, aj nedávno ukončená komplexná akreditácia vysokých škôl stanovila úroveň vedy a výskumu za jedno z kľúčových kritérií hodnotenia. Aj keď pán rektor mal malú kritickú poznámku, myslím si, že je to prvý krok, ktorý sa urobil a ktorý určite do budúcnosti bude jedným zo základov pre zvýšenie kvality našich vysokých škôl. Aj vedecký rozvoj je tým, čo dnes právom očakávame od všetkých vysokých škôl.

Jedným zo smerov vašej pedagogickej a vedeckej práce sú stredoeurópske štúdie. Osobitne si cením, že sa venujete, okrem iného, aj romistike a hungaristike. Považujem tieto smery vášho pôsobenia za veľmi dôležité a potrebné pre slovenskú spoločnosť, pre náš štát. Veď rómsky problém, či slovensko-maďarské vzťahy sú v popredí nášho politického a spoločenského záujmu. Vychovávate teda aj tých mladých ľudí, od ktorých už dnes závisí, ako sa budú ďalej tieto vzťahy vyvíjať. Vychovávajte ich k múdrosti a citlivosti.

Vážené slávnostné auditórium,

Konštantín filozof prišiel k nám s víziou šírenia evanjelia a vzdelanosti. Nitra bola v tej dobe jednou z európskych metropol. Jej vzdelanostný, kultúrny i politický rádius zasahoval širokú oblasť strednej Európy. Dnes šírite vzdelanosť a kultúrnosť aj vy – akademický zbor tejto univerzity. A mali by ju šíriť aj vaši študenti.

Ešte vždy je pred nami pomerne dosť nedokončených úloh a otvorených otázok. Aj pokiaľ ide o spoluprácu a rozvoj vzťahov v Európskej únii, v strednej Európe, v rámci Vyšehradskej štvorky, či v bilaterálnych vzťahoch. Som presvedčený, že aj vy prispejete svojím dielom k tomu, aby sme vytvorili zo strednej Európy zónu pokoja, prosperity a stability.

Treba však pripomenúť, že práve v dnešnom globálnom svete ten, kto intenzívne a systematicky nepracuje aj na sebe, nenapreduje, zajtra bude zaostávať. Využime teda dnešné dobré postavenie Slovenska na zvýšenie materiálneho, ale hlavne duchovného bohatstva nášho štátu. Ak totiž budeme mať vzdelaných a morálnych občanov, budeme schopní prekonať nielen naše dnešné ťažkosti, ale čeliť aj prípadným budúcim krízam.

Naša zahraničná politika sa dnes realizuje aj na pôde EÚ a NATO. Táto pozícia nám dáva, v porovnaní s nedávnou minulosťou, podstatne lepšie možnosti na ochranu vlastnej suverenity a štátnosti. Na druhej strane však vznikajú nové riziká, ktoré sú dôsledkom globalizačných procesov. Preto je pre nás dôležité, aby sme si uchovali vlastnú iniciatívu a aktivitu v zahranično-politických otázkach. O to viac, že naša zdanlivo pohodlná pozícia môže zvádzať k pasivite a k spoliehaniu sa na „Brusel“, resp. na veľké krajiny EÚ.

Ale tu si myslím, že práve opak je pravdou, mali by sme si zachovať určitú mieru vlastnej suverenity a spolupracovať s ďalšími členskými štátmi únie na báze solidarity a to predovšetkým s krajinami Vyšehradskej štvorky.

Sami najlepšie viete, že problémov na riešenie v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu máme stále viac než dosť. No ak chceme obstáť, musíme tradičné metódy podporiť novými formami a prístupmi. Aj preto, že naše členstvo v EÚ je spojené nielen s výhodami, ale aj so spoluzodpovednosťou za tvorbu spoločných európskych politík. Je pre nás dôležité, aby sme aj z krátkodobého hľadiska uvažovali v intenciách dlhodobých a strategických zámyslov.

Vážená vedecká rada,

samozrejme, nebudem hovoriť o historickom vývoji tejto univerzity, nepochybujem o tom, že vy najlepšie poznáte svoju históriu, ťažkosti s ktorými ste zápasili pri jej profilovaní, materiálnom zabezpečovaní, pedagogickom obsadení a pôsobení. To isté platí aj o vedeckom programe a jeho plnení v podmienkach v relatívne novo profilovanej univerzity. Osobitne vyzdvihujem v tejto súvislosti prácu vášho ústavu literárnej komunikácie, ktorým ste sa stali známymi po celej Európe.

Myslím, že takého programové zamerania sú najlepšou cestou k zviditeľneniu nielen univerzity, ale celého smerovania slovenskej humanitnej vedy. Pozoruhodné výsledky dosahujete aj v oblasti prírodných vied a filologických disciplín.

Som presvedčený, že Univerzita Konštantína Filozofa je na dobrej ceste. Zachováva tradície a nebojí sa modernizácie a adaptácie na nové významné úlohy vedy, vzdelávania a výchovy našej mladej generácie. Práve ony sú celospoločenskou zárukou zvyšovania vzdelanosti i výchovy budúcich pedagógov a vedeckých pracovníkov tejto univerzity i iných vysokých škôl na Slovensku.

Aj pri tejto príležitosti si dovolím vyzdvihnúť potrebu nových metód a metodológie výskumu aktuálnych i perspektívnych, duchovno-kultúrnych, spoločensko-politických i vlasteneckých tém. To však predpokladá synergické pôsobenie všetkých fakúlt tejto univerzity, ale aj kooperáciu s inými významnými vedeckými inštitúciami.

Ide teda o programové, strategické a koncepčné smerovanie rozvoja vedomostnej spoločnosti Slovenska. Ide o nové formy a prístupy k riešeniu naliehavých výskumných úloh. Musíme o sebe vedieť viacej ako vieme. To vyžaduje plnšie a zodpovednejšie nasadenie pedagogického a vedeckého potenciálu. Som presvedčený, vaša univerzita v tejto ťažkej a prospešnej skúške obstojí. Za doterajšiu prácu vám patrí moja úcta a vďaka.

Vážené slávnostné zhromaždenie,

pri príležitosti 50-ročného jubilea vám všetkým želám veľa zdravia a úspechov v pracovnom aj osobnom živote. Pedagógom želám veľa dobrých študentov. Študentom, aby Univerzitu Konštantína Filozofa vnímali nielen ako príležitosť, ale aj ako svoju skutočnú alma mater.

Ďakujem za pozornosť.