Rok 2007

Vyhlásenie prezidenta SR k 15. výročiu Ústavy Slovenskej republiky

Slovenská republika si v týchto chvíľach pripomína významné výročie. Pred pätnástimi rokmi sa zrodil dokument, ktorý je základným zákonom nášho suverénneho štátu - Ústava Slovenskej republiky. Ako jeden z tých, ktorí boli pri zrode Ústavy a prezident republiky si považujem za povinnosť pri tejto príležitosti povedať niekoľko slov.

Ústava Slovenskej republiky je moderný a živý dokument, konštituujúci univerzálne uznávané princípy samourčenia, zvrchovanosti a identity slovenského národa a jeho neodňateľné právo na svoj samostatný štát. Už Deklarácia o zvrchovanosti zo 17. júla 1992 bola naliehavým vyjadrením a túžbou slovenského národa – utvoriť svoj vlastný štát, čo potvrdili aj dohody Slovákov a Čechov v Pittsburgu a Clevelande a prejavenú moc občanov konkretizovať v zákonodarnej, výkonnej a súdnej oblasti. Dovolím si poznamenať, že Ústava Slovenskej republiky vo svojej pätnásťročnej histórii obstála. Vysoko ju hodnotili už pri našom vstupe do Rady Európy. Napokon, konštituovanie samostatnej Slovenskej republiky a jej doterajší vývoj nesú znaky a črty tohto ústavného dokumentu.
Som presvedčený, že Slovensko vstúpilo na cestu samostatnosti s modernou ústavou, ktorá zakotvuje všetky základné ľudské práva a slobody, a zároveň garantuje a určuje ďalší rozvoj štátu na princípoch demokracie. Občania sa o tento dokument môžu oprieť s vierou v garanciu, že štát sa musí postarať o zdravie občana, vzdelanie občana, bezpečnosť občana, ako aj o ochranu životného prostredia. Prirodzene články ústavy zakotvujú a myslím si, že budú musieť prehĺbiť aj princíp solidarity a tak rozvinúť funkcie sociálneho štátu, ktorý má a musí slúžiť občanovi.

Ale povedzme si otvorene: ústava nestačí sama o sebe len ako dokument. Malo by ísť, v istom zmysle, o občiansku živú bibliu. Ústava musí žiť nielen vo vedomí každého z nás, ale v našom každodennom počínaní. Ako prezident i ako občan som hrdý na Ústavu Slovenskej republiky, ktorej základy sme položili 1. septembra 1992. A budem nesmierne rád, keď sa hrdosť na tento štátotvorný dokument vnesie aj do Vašich sŕdc. Naučme sa vážiť si dedičstvá našej novodobej slovenskej histórie. Naučme sa ctiť a rešpektovať si princípy, podľa ktorých je zriadená naša spoločnosť. Všetci spoločne sme zodpovední za dodržiavanie týchto princípov, ktoré musíme rešpektovať, ale aj ochraňovať hodnoty, bez ktorých by sme dnes nemohli viesť slobodný život v našom modernom demokratickom štáte.

Udalosti spred 15-tich rokov, kedy sme úspešne dovŕšili našu snahu o sebaurčenie, nech sú nám aj dnes inšpiráciou. Tak ako sme sa dokázali zjednotiť pri riešení problémov vtedy, zjednoťme sa aj dnes. Slovenská republika ako rešpektovaná demokracia, člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a v súčasnosti aj člen Bezpečnostnej rady OSN zaujala svoje pevné miesto na mape sveta. Bez ohľadu na počet obyvateľov patríme medzi krajiny, ktoré sa neboja zobrať zodpovednosť za osudy iných ľudí vo vojnou zmietaných regiónoch.

No i v súčasnosti stoja pred nami výzvy s ktorými sa musíme vedieť vysporiadať. Chceme vstúpiť do Schengenského hraničného pásma Európskej únie a od januára 2009 chceme vstúpiť aj do Eurozóny a tým sa priradiť k najvyspelejším krajinám únie. Pri tomto úsilí potrebuje naša spoločnosť aktívny prístup a záujem občanov o tieto témy. V týchto otázkach sa nezaobídeme bez širokého občianskeho a politického konsenzu a som presvedčený, že tieto otázky bude musieť postupne reflektovať aj Ústava SR.
Verím, že politickí predstavitelia a občania rešpektujúci a vážiaci si svoju Ústavu a jej demokratické princípy sa úspešne zhostia aj tejto historickej úlohy. Úlohy, ktorá by mala Slovensku vytvoriť perspektívu stabilného demokratického, ekonomicky a sociálne prosperujúceho štátu.