| |
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Mimoriadnaom zasadnutí Yad Vashem v Jeruzalame, Štát Izrael 16. 3. 2005 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2005 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Mimoriadnaom zasadnutí Yad Vashem v Jeruzalame, Štát Izrael 16. 3. 2005
Vážený pán prezident Štátu Izrael,
Vaše Excelencie,
vážené slávnostné zhromaždenie,
myslím si, že na tomto mieste sa nedá stáť inak ako s hlbokým pohnutím nad krutými osudmi bezbranných ľudí, ale aj nad ľudskou solidaritou a spolupatričnosťou, ktorá mnohým, zachránila život. Holokaust je najčernejšou škvrnou v dejinách ľudstva, keď príslušníci niektorých národov a predovšetkým Židia, označení fašistami za nežiadúcich, boli systematicky, premyslene a bezcitne vyvražďovaní. Človek-žid sa v tomto období stal iba číslom a pracovným nástrojom. Bol potupne označený žltou hviezdou, degradovaný, ponížený a napokon odsúdený na likvidáciu. Prichádzam z krajiny, ktorá sa nevyhla hnedému moru – ako zvykneme fašizmus nazývať – a, bohužiaľ, nevyhla sa ani deportáciám židovských spoluobčanov, z ktorých viac ako 70 tisíc sa nikdy viac domov nevrátilo. Obdobie druhej svetovej vojny bolo pre Slovensko naozaj bolestné. Na jednej strane tu bol režim kolaborujúci s nemeckými fašistami a na druhej strane väčšina občanov, ktorí sa s fašistickým diktátom nemohli nikdy zmieriť. Prejavilo sa to najmä v Slovenskom národnom povstaní, ktoré vypuklo v auguste 1944 za účasti aj židovských spoluobčanov, ktorým sme dali jasne najavo svoje postoje a vôľu po slobode a demokracii. Práve preto, že naša vlasť na vlastnej koži prežila toto strašné obdobie a že vydala svojich židovských spoluobčanov tam, odkiaľ väčšinou nebolo návratu, moje dojatie na tomto mieste je naozaj úprimné. Chcem vás ubezpečiť, že s každým nadýchnutím cítim genius loci tohto pamätníka, v ktorom okrem pietnej spomienky má svoje miesto najmä vďačnosť „spravodlivým medzi národmi“ – teda ľuďom, ktorí povýšili pomoc a ľudskosť nad svoje vlastné bezpečie a istotu, neváhali riskovať život a ohroziť svojich najbližších. Priznám sa, že pociťujem aj skutočnú hrdosť na to, že z mien, ktoré sú na tomto mieste vyryté, sú mnohé slovenské. Slovensko patrilo v počte zachránených židov medzi popredné krajiny, a to je tiež dôkaz, že u nás má humánnosť a solidarita veľmi vysoký kredit a že v Slovákoch sú tieto hodnoty po generácie hlboko zakorenené.
Vážené dámy a páni, veľmi si vážim, že Židia – teda národ, ktorý má vari najbolestnejšiu skúsenosť s prenasledovaním a vyvražďovaním, cíti potrebu vzdať vďaku a úctu tým, ktorí stáli na ich strane a ktorí im pomáhali. A to nielen všeobecne všetkým, ale menovite, každému jednému človeku, ktorý sa zľutoval a pomohol, ktorý neváhal podať pomocnú ruku inému človeku v krajnej núdzi. Tak ako je potrebné pripomínať si obete holokaustu, ako nesmieme na ne ani na okolnosti, ktoré k tomuto strašnému obdobiu viedli, zabúdať, tak je potrebné zdôrazňovať, že ľudstvo sa spamätalo aj vďaka spravodlivým medzi národmi. Že práve títo ľudia pohli svedomím celej civilizácie. A práve svedomie ľudstva a ľudskosti nám bude vždy pripomínať, že nad humánnosťou, solidaritou, demokraciou nesmie už nikdy zvíťaziť rasizmus, fašizmus, zverstvo a vyvražďovanie ľudí. Musíme si vštepovať, že práve spolupatričnosť, dobrá vôľa nažívať medzi sebou, tolerancia sú základy, na ktorých je vybudovaná ľudská spoločnosť.
Vážené dámy a páni, pamätník Jad Vašem tu bol postavený aj preto, aby človek už nikdy neprestal byť človekom a nedopustil prázdnotu svojho svedomia. Verím, že ľudstvo si toto posolstvo bude neustále pripomínať.
Ďakujem Vám za pozornosť. Šalom, chaverim. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač