| |
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom obnoveného Národného konventu o budúcnosti EÚ, Bratislava 9. 5. 2013 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2013 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom obnoveného Národného konventu o budúcnosti EÚ, Bratislava 9. 5. 2013
Vážený pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí,
Vaše Excelencie,
dámy a páni,
rád som prijal návrh prevziať osobnú záštitu nad prácou obnoveného Národného konventu o budúcnosti EÚ a vystúpiť na jeho úvodnom zasadnutí. Je na to dosť dôvodov. Lebo aj v samotnej únii prebiehajú intenzívne diskusie o jej budúcej podobe. Lebo obnovením celospoločenskej diskusie na Slovensku o budúcnosti únie, takto symbolicky v Deň Európy, potvrdzujeme, že sme aktívnym členom únie, ktorý premýšľa o jej smerovaní vážne a zodpovedne. Som pevným zástancom názoru, že dnes už nie je čas sústreďovať debatu na zmysel nášho členstva v únii a na zmysel samotnej existencie Európskej únie. Túto etapu už máme za sebou.
Dnes sa sústreďujme na to, akým spôsobom zlepšiť jej fungovanie, ako ju priblížiť viac k občanovi, ako prehĺbiť koordináciu politík, aby sme sa vyhli problémom, ktoré máme napríklad teraz v dôsledku krízy.
Kríza podstatne urýchlila a posilnila spoločenskú objednávku na takúto diskusiu. Okrem známych a intenzívne diskutovaných negatív však priniesla aj isté pozitíva. Poukázala na nedostatky, na nedôslednosť v našom konaní. Prinútila nás uvažovať o prehodnocovaní základných parametrov fungovania európskeho spoločenstva. Stále však nie som si celkom istý, či sme tému zmien v dôsledku krízy uchopili správne a dostatočne široko. Ona nemá iba finančno-dlhové, ale aj širšie ekonomické a spoločensko-politické dôsledky.
Dosť zmätočne prebieha diskusia o zvýšenej úlohe národných parlamentov a Európskeho parlamentu v rozhodovacích a schvaľovacích procesoch v únii. To stavia pod otáznik mieru budúcej demokratickej legitimity rozhodovania v únii. Rozporne v EÚ zaznieva aj téma miery koordinácie fiškálnej politiky, čo zrejme ďalšie prehlbovanie integračného procesu bude nutne sprevádzať.
Tesne po vypuknutí americkej a neskôr globálnej dlhovej krízy renomovaní ekonómovia hovorili o nutnosti zmeniť paradigmu fungovania globálnej ekonomiky a finančnej sféry. Sledujúc ekonomické opatrenia, ktoré sa doteraz prijímajú v regionálnom či globálnom rámci, sa podľa môjho názoru nedá hovoriť o „zmene paradigmy fungovania svetovej ekonomiky“. Možno uvažovaná dohoda o zóne voľného obchodu medzi USA a EÚ by mohla byť jednou z jej budúcich súčastí. Aj tu musíme najprv vyhodnotiť dôsledky, aké pozitíva a aké negatíva to prinesie a potom rozhodnúť.
Boli sme svedkami toho, ako ťažké európske témy v krátkom čase položili na lopatky viaceré európske vlády, vrátane slovenskej. Svedčí to o tom, že rozhodnutia, ktoré v Bruseli i členských krajinách prijímame, majú zásadný charakter a výrazne rezonujú v spoločnosti. Napokon, aj tejto téme chcem venovať summit prezidentov krajín strednej a východnej Európy v júni v Bratislave.
V súvislosti s protikrízovými opatreniami v únii sa vo verejnosti začali často skloňovať pojmy ako zodpovednosť, spravodlivosť či solidarita. Áno, princíp solidarity patrí medzi základné hodnoty EÚ, no nesmie byť devalvovaný. Solidarita nemôže byť aplikovaná nerovnomerne. Mám na mysli solidaritu v únii aj solidaritu v spoločnosti ako takej.
Aj súkromný sektor musí niesť svoj diel zodpovednosti. Preto sa Slovensko prihlásilo k dani z finančných transakcií. Verím, že sprísnené pravidlá v rámci tvoriacej sa bankovej únie zamedzia nezodpovednému konaniu bánk v budúcnosti. Daňoví poplatníci prirodzene ťažko znášajú, že majú financovať nezodpovednosť bankových domov. Finančný či bankový sektor s nedostatočnou reguláciou, slobodou bez limitov, bez zodpovednosti sa ukázal byť slabinou Európy.
V prostredí nezodpovedného správania sa bankárov a politikov radoví občania prirodzene strácajú dôveru voči národným i európskym inštitúciám. O odcudzení EÚ od jej občanov sa hovorí dávno. Napriek tomu, predstavitelia bruselských inštitúcií, ale aj zástupcovia národných vlád, stále nedokážu občanom únie odkomunikovať európske, čiže naše ciele a zámery, zrozumiteľným jazykom. Bez ich pochopenia občanmi nebude pre ne ani politická podpora. A bez podpory občanov je európsky projekt z dlhodobého hľadiska neudržateľný.
Podľa prieskumov verejnej mienky sa občania EÚ ťažko stotožňujú s projektom posilňovania integrácie, či dokonca federalizácie Európy. Je tomu tak aj preto, lebo ho vnímajú ako projekt elít, a nie ako logický dôsledok miery nutnej integrácie. Aj keď sa slovenskí občania voči členstvu v EÚ stavajú prevažne pozitívne, problémom je ich nedostatočná znalosť fungovania únie a jej prínosov pre reálny život. Úniu často chápu ako niečo, čo sa ich bezprostredne netýka. Opak je však pravdou. Je to teda veľmi krehká a pasívna občianska podpora. Obnovený Národný konvent o budúcnosti EÚ má mať ambíciu prispieť k zmene tejto pasívnej podpory EÚ a znížiť pocit „odtrhnutosti“ občanov od procesov v únii.
V súčasnosti sme plne zaujatí rozpočtovou konsolidáciou, prorastovými opatreniami a zmierňovaním sociálnych dopadov finančnej krízy na životy našich občanov. Často však zdôrazňujem, aby sme nezabúdali aj na skutočnosť, že EÚ je od počiatku budovaná ako mierový projekt. Lebo čoraz menej úniu vnímame ako záruku bezpečnosti na našom kontinente. Nie je to správne, lebo pokojný integračný vývoj v Európe ani takmer 70 rokov po druhej svetovej vojne vôbec nie je samozrejmosťou.
Vážené dámy a páni,
takmer presne o rok oslávime 10. výročie nášho členstva v EÚ. Chcel by som takto o rok konštatovať, že prácou konventu sme prispeli k formovaniu vízie zmien v únii – inštitucionálnych, štrukturálnych aj koncepčných. Zmien, ktoré majú zvýšiť dôveru občanov Európy v jej politický, ekonomický aj sociálny potenciál. Obnovenému Národnému konventu želám, aby v tomto procese pomohol nájsť čo najširší spoločenský konsenzus. Aby pomohol politike vyslať jasný signál občanovi, že vieme, čo treba v únii robiť, aby sa zlepšila jeho najmä sociálna situácia. Aby sa zlepšila atmosféra v spoločnosti, aby sa posilnilo naše európskeho povedomie. To by bol nesporný úspech práce tohto konventu. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač