Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania,
je tomu päť rokov, čo som predstúpil pred vás, pred občanov Slovenskej republiky a zložil slávnostný sľub. Tak ako pred chvíľkou. Dnes tu stojím pred vami znova po tom, ako ste mi vyslovili dôveru byť na čele štátu ďalších päť rokov. Je to pre mňa záväzok, ale aj signál, že občania nie sú nevšímaví a ľahostajní k veciam vo svojom štáte a k politikom, ktorí ho spravujú. Slovensko má vo svojej novodobej histórii samostatnosti úspešný príbeh z pohľadu úspešnej transformácie aj z hľadiska etablovania sa na medzinárodnej politickej scéne. Som rád, že na tomto úspechu je podiel aj mojej práce – no najväčší podiel na tomto úspechu máte vy, moji spoluobčania, ktorí ste ani v čase nie ľahkého sociálneho postavenia nestrácali dôveru a lojalitu k svojmu štátu. O to s oveľa väčšou vďakou a váhou som prijal vašu podporu. Moje druhé funkčné obdobie začína v roku 20. výročia nadobudnutia slobody v novembri 1989. Svoje nádeje v slobodu a demokraciu sme zdieľali spolu s našimi susedmi a novou rodinou slobodných národov. Nielen vtedajšie ciele, ale aj tie pocity vzájomnosti musia i naďalej tvoriť základ našich a susedských vzťahov. Dnes Slovensko užíva výhody eurozóny i pevných transatlantických väzieb. Spoločne so svojimi spojencami Slovensko čelí bezpečnostným rizikám i globálnej hospodárskej a finančnej kríze. Nemožno si predstaviť výhodnejšie základy pre našu budúcnosť Upozorňujem na tieto všeobecné a nám všetkým známe pravdy preto, aby som zdôraznil naše rozpaky, s ktorými sa pozeráme na aktivity niektorých politikov, ktorí komplikujú vzťahy medzi štátmi a národmi v našom regióne. Slovensko vie, že k svojmu rozvoju potrebuje priateľstvo, ale aj spoluprácu so všetkými susedmi. Naša spoločnosť je dynamická a rôznorodá. V mnohom aj rozporná. Jedno má však nemennú, trvalú hodnotu: a to je podľa našej ústavy: sme všetci „... slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...“. To je určujúce pre všetkých nás. Aj pokiaľ ide o národnostné menšiny, ich postavenie a práva sú vymedzené ústavou. Podčiarkujem, že nad rámec ústavy iných štátov EÚ. Naša ústava začína odkazom na korene slovenskej štátnosti vo Veľkomoravskej ríši a nabáda nás šíriť porozumenie medzi národmi a cirkvami, vnímať rozdiely ako prostriedok k vzájomnému obohacovaniu. V žiadnom prípade nie ako dôvod ku sporom. Základom zahraničnej politiky nášho štátu preto stále je - a som presvedčený, že pre budúcnosť zostane - rešpekt k medzinárodnému právu. Preto rozumieme bolesti našich srbských priateľov v otázke Kosova. Z minulých rokov si odnášame poznanie, že Slovensko musí v Európskej únii i v NATO dôslednejšie obhajovať naše štátne záujmy. Je treba si neustále pripomínať, že požiadavka mieru bola tým prvotným impulzom, ktorý naštartoval európsku integráciu. Patriť medzi najmocnejších znamená zvýšenú zodpovednosť, nie právo na svojvôľu. Som úprimne presvedčený, že rozširovanie vplyvu Európy a presadzovanie medzinárodného práva môže oveľa viac prispievať k spolupráci, než konfrontácia. Svet 21. storočia bude iný, než svet storočia, v ktorom sa zrodilo samostatné Slovensko. Pozorne sledujme rast moci a vplyvu nových ekonomických centier, ako je Čína, India, Brazília, či obnovujúce sa Rusko. Preto je potrebné, aby sa Slovensko usilovalo – tak ako v jeho zahraničnej politike, tak aj v organizáciách, ktorých je členom - aby prevládol duch kooperácie a smerovania k efektívnemu multilateralizmu. Prvý vážny krok k takto chápanému svetu môže urobiť rusko-americké stretnutie. Ich odhodlanie vytvoriť svet bez jadrových zbraní nám dáva nádej, že tento vznešený cieľ možno dosiahnuť. Som presvedčený, že pochopenie spoločných záujmov všetkých štátov vytvoriť svet bez jadrových zbraní by bolo skvelým základom pre presadzovanie všetkých miléniových cieľov OSN – teda nielen obmedzenie zbrojenia, ale aj posilnenie boja proti chudobe, likvidácii negramotnosti, skutočné naplnenie práv žien a matiek, zabezpečiť dostupnú a lepšiu zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí, znížiť zadĺženie chudobných štátov, ale aj obnova ekologickej rovnováhy. Nadišiel čas, keď sa ľudstvo musí naučiť globálne problémy skutočne riešiť a nie neustále nimi zaťažovať našu planétu.
Vážené slávnostné zhromaždenie, vážení občania,
keď som pred piatimi rokmi nastúpil do funkcie prezidenta Slovenskej republiky mottom mojej práce bolo „Myslím národne – cítim sociálne“. Dostalo sa mi vtedy za to nemálo kritiky, že nejdem s dobou - že svet funguje dneska inak. Čas mi však dal za pravdu, že národ ani sociálne cítenie nie sú prežitkom ani dnes. Zhruba pred rokom Slovenská republika dostala z EÚ skvelú správu, že splnila kritériá pre prijatie eura a od l. januára 2009 sme súčasťou eurozóny. Bolo to ocenenie našej hospodárskej prosperity. Dnes je situácia iná – pociťujeme dôsledky globálnej hospodárskej krízy, ktorú sme si nespôsobili, ale slovenská spoločnosť sa s ňou musí vyrovnávať a súčasne sa musí vyrovnávať aj s ďalšími otázkami svojho bytia. Dvadsať rokov po historickom zlome v novembri 1989, keď sa na Slovensku začali zásadné demokratické zmeny, sa nachádza väčšina slovenskej spoločnosti na duchovnej križovatke svojho vývoja. Nejde však o rozhodovanie, či sú občania SR za demokraciu, alebo proti nej! Nie. Pred slovenskú spoločnosť je postavená iná otázka – je to otázka hodnôt, ktorú urýchlila a nepriamo nastolila práve globálna ekonomická kríza. Štát sa usiluje problémy spôsobené globálnou hospodárskou krízou riešiť vytváraním impulzov pre oživenie ekonomiky, ako aj poskytovaním podpôr v sociálnej oblasti. Tieto aktivity štátu majú svoje limity, keďže úspešné hospodárske výsledky z posledných rokov sa „via facti“ asi nebudú v najbližšom čase opakovať. Pre vedenie štátu a celú spoločnosť nastáva obdobie zlomu nielen v ekonomickej sfére, ale aj v postojoch k preferovaným hodnotám po roku 1989. V tejto zložitej situácii je potrebné jasne definovať ohrozenia spoločnosti, zabrániť deštrukcii doterajších pozitívnych trendov a hľadať nové, lepšie cesty vývoja Slovenska v materiálnej , ale aj duchovnej sfére. Slovensko má v tomto smere istú predstavu, keďže z podnetu vlády Slovenskej republiky v uplynulom období kolektív odborníkov spracoval Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti. Začiatkom apríla tohto roku sme sa spolu s predsedom Národnej rady SR a predsedom vlády SR zúčastnili na jej vyhodnotení. V diskusii s odborníkmi sme sa zhodli na tom, že je to solídny základ, na ktorom možno budovať strategické zámery Slovenska do roku 2015, ale aj ďalej, a to i napriek tomu, že hospodárska kríza zmenila mnohé zámery štátu. Globálna hospodárska kríza priniesla a môže priniesť neočakávané zmeny, na ktoré sa dá pripraviť iba nepriamo, hľadaním nových ciest pre vývoj Slovenska. Za tohto stavu je dobre, že vedenie štátu začalo spolupracovať, no ukazuje sa, že je potrebné ešte intenzívnejšie spolupracovať s viacerými zložkami spoločnosti, ktoré v období hospodárskeho rozmachu stáli tak čiastočne bokom jeho záujmu – s oficiálnymi štátnymi, ale aj neštátnymi inštitúciami tak, aby bola spoločnosť relatívne pripravená na nové podmienky po skončení krízy. Ide o participáciu na chode štátu aj v takých oblastiach, kde si situácia nevyžaduje okamžitý zásah, ale z hľadiska stratégie i vízie to bude posilňovať stabilitu Slovenska a podporovať sociálnu súdržnosť obyvateľstva. Vláda sa snaží nežiaduce rozdiely zmierňovať. Ale zmeniť spoločnosť zo dňa na deň nemožno. K postupným zmenám však môžeme prispieť všetci. Najmä upevňovaním podstaty a pôsobenia právneho a sociálneho štátu. Základom pritom zostáva naša ústava a sústava zákonných noriem. Na nich musíme stavať. Posilňovať a využívať právny štát. Formovať právne vedomie, aj keď nám to komplikuje niekedy záplava právnych noriem a regulácií orgánov Európskej únie. Aj rozhodnutí európskych súdnych inštitúcií. No napriek tomu nesmieme rezignovať na tvorivý prístup k ich premene do nášho právneho systému. Ani na posilňovanie autority nezávislosti a nestrannosti súdnictva suverénneho štátu. Lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť, nevymožiteľné právo nie je právo!
ak sa dnes jasne ukazuje, že solidarita sa stáva kľúčovou hodnotou, na ktorej stojí a padá budúcnosť Európskej únie, potom sa treba opýtať: v akej miere ju uplatňujeme v našom, vnútroštátnom živote? Asi všetci odpoviete, že vo výrazne obmedzenej. Pritom si uvedomujeme, že bez skutočnej a výkonnej solidarity – teda nielen vyhlasovanej! – sa nevymaníme z virtuálneho sveta, ktorý spôsobil svetovú finančnú krízu. Ale bez vyslobodenia sa z neho, nevymaníme sa ani z krízy. „Kríza“ je konštatovanie celosvetového stavu. Ale nie ospravedlňovanie. Kríza je aj výzva pre vedomé celospoločenské nabádanie k tvorivosti a zodpovednosti, ich presadzovania do života. Preto sa pomoc štátu má sústrediť na podporu všetkých podnikateľských subjektov i na tých, ktorí pracujú ako zamestnanci. Ale aj na tých, čo museli svoju prácu prerušiť. Mám tým na mysli malých podnikateľov a živnostníkov. Ak vychádzame z toho, že vývoj globálnej hospodárskej krízy je v súčasnosti nepredvídateľný, viaceré oblasti, ktoré boli doteraz na Slovensku ekonomicky prioritné, či perspektívne, sa po odznení krízy môžu nachádzať v celkom inej pozícii. Na základe týchto predpokladov by mal štát robiť predovšetkým také politické rozhodnutia, ktoré by v rámci budúceho rozvoja Slovenska síce neprinášali okamžité výsledky, ale mohli založiť pozitívne vývojové trendy. Skúsenosti z USA za veľkej hospodárskej krízy, keď boli v roku 1929 viac-menej náhodne investované finančné prostriedky do vedeckého výskumu dokazujú, že tieto investície sa mnohonásobne vrátili. Touto cestou by sa malo v súčasnosti - som presvedčený - vydať aj Slovensko. Podľa môjho názoru – Slovenská akadémia vied je schopná predložiť štátu takú koncepciu financovania vedy, ktorá môže pri aplikovaní získaných výsledkov priniesť vo viacerých okruhoch vedeckého bádania štátu úspory, ale aj zisky.
Vážené slávnostné zhromaždenie, vážení občania,
svet, vrátane Európskej únie a teda aj Slovenska utrpel nemalé straty. Materiálne, ale najmä duchovné. Dôstojnosť človeka sa dostáva na okraj ekonomických a teda aj politických snáh. Poučený politik je dnes zodpovedný nielen za obhajobu vlastných národnoštátnych záujmov. Súčasne je povinný zosúladiť ich so záujmami iných. Inak povedané: rešpektovať a byť rešpektovaný! To je môj postoj k vnútroštátnej i medzinárodnej politike na najbližšie roky. Je plne v súlade so štúrovskou výzvou – so svetom a do sveta. A je aj v súlade s naším postavením v Európskej únii. Je pozíciou, z ktorej sa môžeme hrdo – aj cez optiku našej ústavy – pozrieť do očí každému. A v tomto duchu vidieť aj na najaktuálnejšiu úlohu pre politikov všetkých štátov: ekonomika totiž nie je cieľ, ale nástroj bytia a súžitia! V dnešnom mojom vystúpení iste chápete, že nie je úlohou ani možnosťou obsiahnuť celú problematiku života spoločnosti a preto nevypočítavam ani nekonkretizujem konkrétne úlohy, či projekty. Denne sa s nimi zaoberá vláda, ktorú plne podporujem v jej úsilí minimalizovať dôsledky krízy. Podporujem všetky snahy, ktoré nemyslia len na okamžité riešenia, ale aj na to, čo bude po kríze. Zamýšľam sa nad našou strategickou bezpečnosťou, a to v zrkadle všeľudských hodnôt. Potrebujeme silu spoločného vedomia, úctu k človeku a vlastenectvo. Aj vedomie európskej spolupatričnosti. Skvalitňovanie právneho i historického vedomia, rozvoj duchovných hodnôt, ktoré stáli pri kolíske našej kultúry, vzdelanosti a štátnosti. I európskej zmluvnej zhody. Pred nami sa dnes otvára založenie ďalších možností a rozhodnutí. Budeme musieť pri nich uplatňovať aj odvahu pre nové riešenia. Ak je rozvoj vidieka ekológie a iných možných súčasných a budúcich zmien potrebný. Ak je – a to podčiarkujem – na prvom mieste občan, na rovnakej úrovni záujmu musí byť aj jeho budúcnosť. Prelomové obdobia potrebujú dneska aj prelomové riešenia. Ak sa ich chopíme, vyhneme sa príčinám a následkom vzniku nových kríz, ďalším ekonomickým a sociálnym otrasom. Zodpovednosti dnes za riešenia nás nikto nezbaví. Cieľom a povinnosťou nášho štátu a spoločnosti – v súlade s politikou Európskej únie – je posilňovanie ochrany ľudských práv, právnej a zmluvnej čistoty ekonomického prostredia. Model štátu a spoločnosti, ktorý má takto jasne určené všeľudské hodnoty, upevňuje základy občianskej spoločnosti, právneho a sociálneho štátu. Takéto usporiadanie modernej európskej spoločnosti je nanajvýš legitímne. A pre mňa sa dnešným dňom stáva opätovne záväzné – aj vo funkcii prezidenta.
Vážení spoluobčania,
ďakujem vám za dôveru, ktorú ste mi prejavili. Urobím všetko, čo mi prikazuje ústava, náš právny systém i požadovaná mravnosť. Aj v nasledujúcich piatich rokoch chcem slúžiť predovšetkým vám, občanom Slovenskej republiky.
