Hlava štátu s predstaviteľmi národnostných menšín diskutovala o zákone o štátnom jazyku

Prezident SR Ivan Gašparovič dnes v Prezidentskom paláci privítal predstaviteľov národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Na pracovnom stretnutí dominovala téma prijatej novely zákona o štátnom jazyku. Keďže táto problematika prerástla úroveň vnútornej politiky a stala sa aj otázkou medzištátnych slovensko-maďarských vzťahov a zaoberala sa ňou aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Ivan Gašparovič chcel poznať postoj všetkých menšín žijúcich na Slovensku k zákonu o štátnom jazyku. „Situácia v ostatnom období sa vyvinula tak, akoby slovenská vláda robila kroky smerujúce proti právam národnostných menšín,“ povedal na úvod stretnutia slovenský prezident. Podľa hlavy štátu to nie je pravda a vytvorila sa účelová manipulácia s názorom verejnej mienky najmä u maďarskej menšiny.

Podľa Vladimíra Protivňáka z Rusínskej obrody na Slovensku Rusíni sa postavili kladne k uplatňovaniu zákona o štátnom jazyku. „Príslušníci rusínskej menšiny bez zábran a s normami uplatňujú používanie slovenského jazyka,“ uviedol. Akceptujú, že slovenčina je oficiálnym štátnym jazykom. Poznamenal, že pripomienky majú skôr ku školskému zákonu, kde by si chceli vydiskutovať niektoré úpravy podmienok výučby menšinového jazyka na školách.

Pavel Traubner, ktorý na stretnutí zastupoval Kultúrny spolok židovských občanov Slovenska skonštatoval, že jeho menšina nemá negatívny postoj k zákonu o štátnom jazyku.

Aj podľa Emílie Hruštíkovej „bulharská menšina na Slovensku plne rešpektuje slovenčinu ako úradný štátny jazyk a cíti sa byť integrálnou súčasťou slovenskej spoločnosti.“

Slovenský prezident hosťom vysvetlil, prečo nepozval na dnešné stretnutie predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny. S nimi už na túto tému komunikoval. Pozná dôkladne ich postoj k tejto problematike a prostredníctvom listu odpovedal aj predstaviteľom Okrúhleho stola Maďarov.

Rada mimovládnych organizácií Rómskych komunít v Bratislave prostredníctvom svojho zástupcu Ladislava Richtera tlmočila hlave štátu názor, že Rómovia novelu zákona o štátnom jazyku nepovažujú za problematickú. Skôr naopak, navrhujú, aby sa zvýšila intenzita výučby slovenského jazyka na školách na južnom Slovensku. „V okolí Dunajskej Stredy, Rimavskej Soboty, Trebišova, Kráľovského Chlmca a na juhu Slovenska máme Rómov, ktorí bohužiaľ hovoria len rómsky a maďarsky a neovládajú slovenčinu, čo im spôsobuje ťažkosti na ďalších územiach Slovenska,“ uviedol v diskusii predstaviteľ rómskej menšiny. Zároveň požiadal prezidenta SR o podporu pri využívaní rómskych koordinátorov pri budúcom sčítaní obyvateľov Slovenskej republiky. Značná časť Rómov sa podľa Richtera totiž v roku 2001 prihlásila k maďarskej národnosti namiesto k rómskej, čím sa skresľuje reálny počet Rómov žijúcich na Slovensku.

Juraj Cvečko z Chorvátskeho kultúrneho zväzu tiež potvrdil, že s používaním slovenčiny nemajú problém. Hlave štátu tlmočil poďakovanie chorvátskej menšiny na Slovensku za pomoc Ministerstva kultúry SR pri organizovaní výmenných pobytov pre žiakov, aby sa mohli lepšie oboznámiť s materinským jazykom.

Podľa Antona Oswalda z Karpatonemeckého spolku na Slovensku zákon o štátnom jazyku nie je pre nich problematický. Požiadal Ivana Gašparoviča o rozšírenie možnosti používania dvojjazyčných tabúľ v obciach s nemeckým obyvateľstvom.

Elžbieta Dutková z Poľského klubu nevyslovila v súvislosti s jazykovým zákonom žiadne námietky. Podobne ani Oľga Dašková zo Zväzu Rusov na Slovensku nevyjadrila obavy z používania zákona o štátnom jazyku.

„Zákon o štátnom jazyku nie je ohrozením používania jazykov a uplatňovania práv národnostných menšín žijúcich na Slovensku,“ povedal Michal Čorný zo Zväzu Rusínov a Ukrajincov.

Pavel Doležal, ktorý na stretnutí zastupoval Český spolok na Slovensku zdôraznil, že „Česi, ako národnostná menšina nemajú žiadny problém so životom na Slovensku.“ Upozornil však na ustanovenie o možnosti používania češtiny ako zrozumiteľného jazyka v úradnom styku, ktoré z novely zákona vypadlo.

"Ak chcem žiť v štáte plnohodnotným životom, musím vedieť komunikovať v štátnom jazyku,“ zdôraznil prezident SR. Poďakoval predstaviteľom národnostných menšín za lojalitu k Slovenskej republike ako k svojej vlasti. Slovenský prezident odmietol aj skreslené medializované dezinterpretácie zákona o štátnom jazyku, podľa ktorých príslušníci národnostných menšín musia s lekárom, ktorý ovláda ich jazyk hovoriť výlučne v štátnom jazyku. Rovnako odmietol fámy o tom, že pohreby a náhrobné kamene musia byť v slovenčine. „Cieľom zákona je idea využitia slovenčiny ako jazyka, ktorý je zrozumiteľný nielen pre majoritu Slovákov, ale aj pre všetky menšiny žijúce v Slovenskej republike“ dodal Ivan Gašparovič.

Prezident po stretnutí na brígingu odpovedal aj na otázku novinárky, ktorú zaujímal názor hlavy štátu na to, že maďarský prezident László Sólyom príde do Komárna odhaliť sochu uhorského kráľa Svätého Štefana a prezidenta SR na túto akciu nepozvali. „Nie som prekvapený, pán prezident Sólyom má rad spanilé jazdy po štátoch bývalého Uhorska. Viete ako sa k nemu správali v Rumunsku, ako sa k nemu správali v Srbsku. Ja som takéto pozvanie od mesta Komárno nedostal. Vedel som, že príde, pretože ma o tom informoval náš veľvyslanec Peter Weis“ povedala hlava štátu.